Zvieratá
Tradične pripisujeme zvieratám určitú symboliku ( pyšný ako páv...) v detskej kresbe sa zvieratká tiež vekom menia v období hlavonožcov je podobne ako človek, len telo je položené vodorovne. Rozprávky naučia prisudzovať zvieratám určité vlastnosti a predkladajú im určitú symboliku, dieťa sa na to spolieha ak nepozná zviera z vlastnej skúsenosti.
8 rokov, Býky skúsenosti.
• Deti snažiace sa zakryť niektoré skutočnosti niekedy kreslia zvieratká namiesto príslušníkov rodiny.
• Dieťa utláčané a týrané často zobrazuje seba so psom na vodítku vzdialených od ostatných na obrázku
• Divoké šelmy ( krokodíl, tiger, vlk...) obvykle vyjadrujú obraz otca, ktorého sa dieťa bojí a hovorí o úzkostných stavoch dieťaťa
• Vtáci lietajúci vyjadrujú určitú mystickosť, kým vtáci v hniezde predstavujú domov alebo stratený raj.
• U duševne chorých detí sa môžeme stretnúť aj s neobvyklými zvieratami.
• Ak niektoré dieťa znázorňuje stále zvieratá, môže kresba poukazovať na problémy vo vzťahoch s ľuďmi

Ľudská postava
Taktiež v zobrazovaní postáv možno hľadať symboliku, postavy však obvykle vypovedajú o autorovi viac ako ostatné symboly. Postava ponúka dieťaťu veľa spôsobov ako ju znázorniť, dieťa nám vykreslením postavy, či už vedomými alebo nevedomými prvkami, dáva na zreteľ aký má

Zdenka 5 rokov, Predavačka v obchode postoj a vzťahy k danej vyobrazenej postave.
Nezobrazuje naturalistickou, ale zástupnou formou t.j. napríklad postavy nakreslí vo veľkosti podľa hierarchie, dominantnosti...., dieťa priraďuje danej postave symbol podľa odpozorovaných vlastností( žena = kvetina, princezná; muž = divoká šelma, kôň, meč, kovboj, policajt; dieťa = podľa toho ako sa cíti či ako muž alebo ako žena, niekedy sa môže zobraziť aj ako bábika a ako klaun) Bábika je symbolom sama o sebe, je primárne zástupným predmetom. Určitým spôsobom to je aj nie je. Celý výchovný zmysel bábiky predsa je v tom, aby sa dieťa naučilo jednať s ostatnými ľuďmi tak jemne ako s bábikou. Bábika je kamarátom a ochrancom, spoločníčkou v samote. Kresba človeka je rovnako symbolom človeka ako aj symbolom bábiky. Niekedy však dieťa nakreslí seba so svojim kamarátom - bábikou, potom sa na jednom obrázku stretávajú dva symboly.
Na postave je jednou z najdôležitejších častí tvár a hlava, ktorá celú postavu poľudšťuje.

• Veľká hlava- u menších detí normálne, u starších sa objavuje u paranoikov
• Mala hlava- deti depresívne, trpiace komplexom menejcennosti
• Oči- „zrkadlo do duše“ k očiam sa viažu početné symboly od uhranutia až po hypnotizéra. U deti s homosexuálnymi sklonmi kreslia veľké oči, u primitívnych alebo agresívnych detí je výrazné obočie, často rozježené.
• Ústa- symbolizujú reč ako prostriedok ku komunikácii. Dieťa ktoré ich zabudne nakresliť spravidla vyjadruje sexuálny problém (oidipovský komplex), vycerené zuby naznačujú agresivitu, plné silné pery sa vyskytujú u zmyselných osôb.
• Brada a fúzy sa začínajú objavovať až v neskoršom veku sú symbolom mužnosti, u menších detí poukazujú na dobre vyvinutý pozorovací talent
V niektorých prípadoch sa stáva, že dieťa úmyselne, či podvedome niečo vynechá alebo predimenzuje, prípadne transparentnosť ( vnútornosti, kostra), akýkoľvek prejav neobvyklej postavy k veku dieťaťa nám môže veľa prezradiť.
• Ruky niekedy úplne chýbajú (sú vo vreckách alebo sú zdeformované) môže to naznačovať masturbáciu, alebo delikvenciu
• Zvláštnu úlohu zohráva aj oblečenie, dieťa začína postavu obliekať okolo 5- 6 roku života. Postava vtedy nadobúda charakteristické znaky, postavy, ktoré sa vyskytujú najčastejšie: námorník= túžba uniknúť zo skutočnosti, kovboj= túžba byť veľký, silný a robiť dojem na okolie, klaun= dieťa, ktoré sa nedokáže adaptovať na školský systém, sklon k depresiám, starec= asociálne a agresívne deti, túžba po rýchlom odchode danej postavy