Rodina
Približne od 5 rokov je kresba postáv zrozumiteľná natoľko, aby sme z nej mohli jednoducho vyčítať niektoré vzťahy. Dieťa kreslí ľudí v rámci rodiny tak vysokých, aký význam im prikladá, ak na niektoré postavy zabudne alebo ich zámerne nenakreslí sú pre neho nedôležité, niekedy sa to odráža na súrodencoch. Dôležitosť postáv dieťa vyjadruje aj prepracovanosťou postavy, počtom detailov, spôsobom kresby a sústredením sa.
• Postava veľmi veľká- veľký význam v rodine, výsadné postavenie= autorita, ale aj niekto kto vyvoláva v rodine strach, rivalitu. Ak je tou postavou súrodenec aj na rozdiel od reálneho vzrastu- rodina mu prejavuje podľa autora viac lásky a pozornosti. Rozmaznané deti nemajú problém nakresliť samých seba ako najväčších
• Postava veľmi malá oproti iným postavám- osoba nedôležitá, bez autority, niekedy to však môže byť len prianie dieťaťa. Ak sa najmenšie nakreslí dieťa bez ohľadu na skutočnosť môže to znamenať izolovanosť
Význam má aj situovanie postáv na papieri, ich polohy a otočenie vo vzťahoch k sebe.
• Ak sa všetci držia za ruky ide o harmonickú, láskyplnú rodinu
• Osoby otočené k sebe chrbtom vníma autor ako cudzie, alebo k nim vyjadruje vlastný negatívny vzťah
• Jedna postava otočená chrbtom alebo bokom k ostatným naznačuje odmietanie alebo snahu dieťaťa vyhnúť sa akémukoľvek kontaktu s ním. To iste značí aj postava, ktorá nie je znázornená vôbec – chýba. Takmer nikdy sa nestane, aby dieťa zabudlo niekoho nakresliť náhodou.
Najčastejšie na kresbách chýba otec, respektíve mužský dospelý člen domácnosti, kde to však môže mať iný dôvod a tým je častá neprítomnosť.
• Pokiaľ dieťa vyobrazí niekoho veľmi podrobne ( šperky, doplnky...) zvyšuje tým dôležitosť, úctu, lásku
• Niekedy si autor vymyslí súrodenca za účelom preniesť na neho vlastné starosti, problémy alebo veci, ktoré nemá rád.
• Zvieracie rodiny poukazujú na zlé inštinkty dieťaťa. Ak sa jedná o divoké zvieratá vychádzajú najavo agresívne city dieťaťa, zvieratá domáce symbolizujú láskyplné ovzdušie, ktoré v rodine bohužiaľ nevládne.
Záver
Doplnok - niekoľko testov
Test Farieb
V roku 1930 zostavil Shaw test „maľba prstom“ V análnom štádiu dieťaťu pôsobí potešenie miešanie svojich výkalov, rodičmi je však táto túha potláčaná a tak pretrváva skrytá až do dospelosti.
V tomto teste môže jedinec pracovať celými rukami alebo naberať farbu len špičkou prstu. K dispozícii má červenú, modrú, zelenú, žltú, hnedú a čiernu farbu. Pri jednom sedení maľby prstom vytvorí autor 3 až 8 obrazov.
Pri interpretácii berieme v potaz aký má jedinec postoj k materiálu a farbe. Farba vypovedá o sklonoch autora. Extrovert používa veľa farieb, ktoré sú jasné, zatiaľ čo introvertný človek používa farby temné, alebo sa obmedzuje na jednu až dve farby v ponurých tónoch.
Takáto manipulácia s farbami a prípadné verbálne uvoľnenie pomáha riešiť niektoré problémy z análneho obdobia. Používa sa aj pri psychoterapii.
Test Stromu
Tento test zostavili približne v rovnakom čase J. N. Buck a K. Koch. Pôvodné znenie Kochovho testu znie:“ Nakreslite akýkoľvek ovocný strom.“. Rnée Stora, ktorá test študovala navrhuje znenie:“ Nakreslite akýkoľvek strom okrem jedle.“, keď je kresba hotová podá druhý list papieru a požiada:“ Nakreslite iný ľubovoľný strom, ale nie jedlu.“. Na tretí papier má účastník nakresliť vysnívaný ľubovoľný strom, podľa vlastných predstáv, nemusí existovať, nakoniec príde štvrté, posledné zadanie:“ Nakreslite so zavretými očami ľubovoľný strom, taký ako chcete.“
Vďaka súboru kresieb je možné získať nasledujúce poznatky o osobnosti:
1. kresba- pomôže zaznamenať správanie v cudzom prostredí. (subjekt sa kontroluje)
2. kresba- subjekt sa uvoľní a prezradí väčšinou o sebe viac
3. kresba- na kresbe vysnívaného stromu sa objavujú najmä neuspokojené tendencie. Alarmujúce sú veľmi originálne stromy, ktoré naznačujú priepasť medzi realitou a snom.
4. kresba naznačuje ťažko prežívané situácie v detstve, ktoré sa znovu vynárajú ovplyvňujú subjekt aj v súčasnosti.
Treba prihliadať k tmu ako je subjekt sebavedomí, ako sa vie presadiť, pozorujeme spôsob kresby.
Test stromu môže byť realizovaný aj v hypnóze (špicaté a asymetrické stromy = sadista)
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Detská kresba
Dátum pridania: | 29.12.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kakodemon | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 250 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 18 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 30m 0s |
Pomalé čítanie: | 45m 0s |
Zdroje: DAVIDO R., Kresba jako nástroj poznaní dítěte Detská kresba z pohledu psychológie, Portál, Praha 2008, KOVÁČ B., Zázračný svet detských kresieb, Bratislava 1972, KOVˇAČ B.: Svet dieťaťa a umelecká fantázia, Mladé letá, Bratislava 1964, UŽDIL J., Výtvarný projev a výchova, Praha 1978, UŽDIL J.: Čára, klikyháky, paňáci a autá, Státní pedagogické nakladatlství, Praha 1974, ROESELOVÁ V., Techniky ve výtvarné výchově, Sarah Praha 1996
Súvisiace linky