V priebehu poslednej doby sa ukazuje, že detská kresba je jedným z najvhodnejších prístupov k poznaniu detskej duše. Kresba u dieťaťa nie je len hrou alebo snívaním, zahŕňa v sebe aj realitu, preto by sme sa k nej nemali stavať ľahostajne. Medzi psychológmi a pedagógmi predstavuje skúmanie detskej kresby „kráľovskú cestu“ do detskej duše.

Záujem o detskú kresbu a jej interpretáciu nemá ešte hlboké korene a tradícia nesiaha ďaleko do histórie, ale určité náznaky a počiatky by sme našli aj v 17. storočí. Dovolím si spomenúť lekára Ludvíka XIII. J. Héroarda, ktorý si celých 27 rokov viedol podrobný „Denník vladárovej hygieny“, kde starostlivo zaznamenával vývoj princa aj komentáre, ktorými dieťa sprevádza svoje kresby.

Ludvík XIII. 1607 (6 rokov 1 mesiac) autoportrét

Psychologické štúdium detskej kresby v pravom zmysle slova so sebou prináša až vznik experimentálnej psychológie. Prvé psychologické laboratórium tohto zamerania bolo založené 1879 v Lipsku. Roku 1887 vychádza prvá moderná monografia detskej kresby, ktorej autorom je Talian C. Ricci. Porovnáva tvorivý proces dieťaťa s procesom stvorenia, pre Boha ako stvoriteľa bol človek tým posledným, naopak pre dieťa je prvým „cez vzťah k človeku si dieťa uvedomuje samo seba, cez druhých sa stáva sebou samým”. V roku 1928 napísal A. Ferriére “Naši otcovia objavili Alpy, naša generácia zasa detské kresby.” Pri študovaní kresby sa spočiatku viac zameriavalo na hodnotenie poznávacích zložiek detského vývinu, čo kresba vypovedá o rozvoji vnímania, jemnej motoriky, utvárania pojmov a intelektu dieťaťa. Novú dimenziu analýza dostáva poznaním, že kresba vyjadruje a hovorí tiež o osobnosti autora a jeho vzťahoch, informuje nás o citovom a zážitkovom svete dieťaťa. Z kresby sa môžeme dozvedieť o vitalite, emocionalite dieťaťa, jeho aktivitách a záujmoch. Prvé štúdie o detských obrázkoch vznikli približne v 20. rokoch 20. storočia a je s nimi spojené meno G. H. Luquet. Od tej doby záujem o ne neustále rastie. Psychológovia pri výklade hojne využívajú znalosti z hĺbkovej psychológie, poňatie detského vývoja a vývojové princípy. Jednou z možností výkladu je aj psychoanalýza, túto možnosť vo svojej knihe opisuje R. Davido. Ďalším spôsobom je skúmanie, terapeutická a výchovná práca s dieťaťom, potom sa hypotézy overujú, spresňujú. Detská kresba má svoju históriu spojenú s tak významnými postavami psychológie ako bol na začiatku 20. storočia prof. Čáda, alebo ako je v súčasnosti prof. Matějček.

Kresba

U dieťaťa je kresba spravidla spontánnou, radostnou činnosťou, je pre neho hrou. Necíti sa nijak skúmané alebo vyšetrované. Ku kresleniu ho nemusí nikto nútiť, kreslenie ho baví. S úžasom môžeme pozorovať koľko pravdy pri takej hre vychádza najavo.
Dieťa v kresbe odhaľuje aj veci a obsahy, o ktorých by sa mu mohlo inak ťažko rozprávať, či už pre nedostatok slovnej zásoby alebo z dôvodu, že v nich nemá celkom jasno, v kresbe sa objavujú nevedomé aj vedomé túžby a priania. Dieťa je v kresbe motivované tým čo ho baví, zaujíma alebo trápi. Kresbou sa snaží vyjadriť abstraktné pojmy, myšlienky, postoje.

Najobvyklejším komunikačným prostriedkom medzi ľuďmi je reč, nemusí však vždy byť aj najjednoduchším. Niekedy sa pocity či vzťahy slovne vyjadrujú ťažko aj dospelým, nieto deťom. Deti majú slovnú zásobu neúplnú a nie úplne osvojenú, sú s ňou konfrontované krátky čas. Pri kresbe nepotrebujú širokú škálu slov, ani iné schopnosti, len udržať pastelku v ruke, preto je ich obľúbenejším spôsobom komunikácie a vyjadrovania sa práve výtvarný prejav. D. Engelhard hovorí: „pri kreslení obrázku dieťa objavuje svoju moc, pri písaní svoju bezmoc“. Potešenie z písania dosiahne dieťa až vo vyššom veku, preto kreslenie neopúšťa ani na počiatku svojich znalostí z čítania a písania. Dieťa, ktoré nemá v škole možnosť kresliť a slobodne sa vyjadriť sa obmedzuje a má tendenciu spracovávať stále tie isté údaje, používa tie isté farby. Dieťa v škole kvôli dobrej známke nepopúšťa uzdu svojej fantázii a obmedzuje sa na realistické zobrazovanie a kresba tak stráca originalitu. Naopak tam, kde sa dieťa stretne s pochopením a uznaním, jeho záujem narastá.

S kresbami sa dnes pracuje už v mnohých oblastiach. Využívajú sa :
• pri testovaní mentálnej úrovne (podľa kresby sa môže hodnotiť IQ)
• ako komunikačný prostriedok v prípade, že dieťa dostatočne nezvláda jazyk, nevie sa slovne vyjadriť
• ako prostriedok skúmania afektivity
• ako prostriedok k vyjadreniu znalostí o svojom tele a situovaní v priestore
• ako pomoc liečbe a diagnostikovaní
Kvalita kresby bez estetickej stránky odráža úroveň intelektu dieťaťa, jeho emočnú rovnováhu, ktorá je často krát určujúca pre schopnosť adaptovať s v rodine a škole.

Kresba vo výtvarnej výchove

Poznáme tri základné podoby kresby vo výtvarnej výchove u detí.
• Kresba z predstavy – nachádzanie vlastného miesta vo svete prírody, ľudí a vzťahov, nadväzuje na predstavy, zážitky a prežité skutočnosti. Má podobu ilustrácie. Zdrojom motivácie býva rozvíjanie slobodnej fantázie ako inšpiračné zdroje môže slúžiť hudba, hra, umenie, literárny text. Deti sa zaoberajú nielen obsahom a stvárnením, ale skúmajú aj výtvarný jazyk a jeho vyjadrovacie prostriedky. Učia sa individuálne pristupovať k riešeniu námetu, skúšajú rôzne spôsoby podania, aby si mohli neskôr samé vybrať svoju slobodnú cestu.

• Kresba motivovaná skutočnosťou zachytáva na začiatku prvý dojem z pozorovania, vzťah dieťaťa so skutočnosťou. Stretávame sa so štylizáciou, zmyslom pre detail. Žiaci sa učia vystihnúť podobu a súčasne výtvarne uvažovať. Zaoberáme sa výstavbou predmetov v zátiší, spôsobom zachytenia skutočnosti v siluete, štruktúrou (makro, mikro). Žiak objavuje mnohotvárnosť sveta a snaží sa ho pochopiť. Pri hľadaní vzťahu medzi vyjadrovacím prostriedkom a námetom môže žiak pozorovať nemalé rozdiely v spôsobe a kvalite zobrazenia a povyšuje tak poznávanie reality na dobrodružstvo. Rôzne poňatie a podanie kresby môže priniesť rôzne finálne výsledky; vecný, štylizovaný, dekoratívny.
Študijná kresba je špeciálna forma kresby podľa skutočnosti. Snaží sa o vecné znázornenie a súčasne o osobitú interpretáciu krajiny, zátiší, predmetov dennej potreby, prírodnín...

• Návrhová kresba je rozpracovaním námetu pre realizáciu v inom materiáli, napríklad pri príprave voľnej grafiky, neskôr sa posúva napríklad do návrhov pre dizajn. Niekedy kresba pomáha dieťaťu v ujasnení si koncepcie pri náročnejších zadaniach.

Výtvarné problémy kresby

Počas školskej dochádzky sa rozrastajú výtvarné a kresliarske poznatky, ktorá sa navzájom prelínajú alebo ovplyvňujú. Pedagóg by mal deti smerovať a oboznamovať ich s novými poznatkami, ale nechať im aj priestor pre slobodné vyjadrenie.

• Kresliarske materiály a nástroje
- Stopa rôznych klasických kresliacich prostriedkov
- Stopy a vlastnosti netradičných kresliacich prostriedkov
- Rôzne možnosti ako prostriedky používať a ako s nimi zachádzať
- Hra s líniou a šrafúrou
- Experimentovanie so stopou kresliaceho prostriedku a výrazom
- Vyhľadávanie a rámovanie detailov kresby
- Výrazové účinky rôznych materiálov a prostriedkov
- Kombinovanie techník a pozorovanie ich kvality
- Spojenie kompozície s hravým prejavom

• Vlastnosti línie
- Výraz čistej kresliarskej línie
- Vplyv kresliaceho prostriedku na líniu
- Porovnávanie línií s rôznym výrazom a štruktúrou
- Lineárny rytmus cielený, náhodný
- Uplatnenie poznatkov na prepise predmetového sveta

• Plochy a objem
- Hra s vyrývaním plôch, potláčanie, vystupovanie častí kresby
- Prepis tvaru a jeho proporcií
- Prepis povrchu a materiálu predmetov
- Plošná hranica medzi svetlom a tieňom
- Modelácia objemu
- Rytmus v plošnej kresbe 7 rokov, Skákajúci chlapec

Vývojové štádiá kresby

Detská kresba sa vyvíja spoločne s jednotlivcom v závislosti od ich skúseností, rozvoja, intelektuálnych a emocionálnych rozmerov osobnosti a rozvoja motorických schopností, a bez ohľadu na umelecké schopnosti. Na vývoj majú vplyv aj vonkajšie faktory, podpora okolia, nadanie, osobnostné zameranie. Detské kresby prechádzajú štádiami, ktoré tesne súvisia s vývojom intelektu dieťaťa, prvýkrát to spomenul G.H.Luquet.
B.Kováč hovorí o troch fázach detskej kresby a porovnáva ich s vývojom detskej reči.
• Obdobie nezobrazujúce (čmárania a čarbania) prirovnáva k detskému hravému džavotaniu
• Obdobie izolovaných predstáv (dieťa začína formulovať tvar, predmety nie sú zasadené do priestoru a deja) prirovnáva jednoslovné vety
• Obdobie situačnej kresby (kresliar spája predmety do celku a zámerne z nich vytvára kompozíciu) začne dieťa používať vtedy, keď dokáže vypovedať súvislé vety.

Škvrny
- pred prvým rokom
Deti, ktorým je umožnené maľovať v období pred 1. rokom urobia škvrny. Súvisí to so štádiom vývoja motoriky aj so spoznávaním sveta, dieťa zatiaľ pozná svet len po kúskoch podobne ako vyjadruje vo svojom diele.

Čmáranice
- okolo prvého roku
V období dvanástich mesiacov sa dieťa dostáva do obdobia bezobsahových čmáraníc, kresby ešte nič nevyjadrujúce nemajú jasný obsah, autor má však radosť z pohybu a z toho, že za sebou zanecháva stopu. Dieťa je zamerané na seba, na vlastné ego. Ceruzka je pre neho akoby predĺžením ruky a čiara priamo súvisí s „JA“ dieťaťa, rado čmára na všetky strany bez toho aby zodvihlo ceruzku. Dieťa ešte nevie úplne oddeliť svoje telo od vonkajšieho sveta, preto sa stáva, že dieťa vytvára čiary v rytme svojho srdca. Na vývoj kresby má samozrejme vplyv aj rozvoj jemnej motoriky. Práve kresba je prostriedkom ako sa dieťa učí jemným pohybom ruky. Zo začiatku dieťa kreslí celým telom, postupne rukou, neskôr ramenom a práve kresba ho príjme, aby používalo zápästie.

Čiaranice
- pred druhým rokom
Dieťa si začína uvedomovať, že kreslením môže niečo vyjadriť. Kým škvrny a čmáranice priamo ovplyvňujú intelekt, čiaraním sa intelekt rozvíja, dieťa sa snaží napodobňovať písanie dospelých nepodarený realizmus dieťa kreslí uzatvorené oblúky (loops). Snaží sa lepšie držať ceruzku, tiež trénuje spojenie oka mozgu a ruky. Nevydrží sa dlho sústrediť, počas kreslenia pôvodný nápad mení, pokiaľ kresbu dokončí, niekedy sa objaví zámer až v závere kresby (dieťa kresbu nejako pomenuje podľa náhodnej podobnosti alebo momentálneho nápadu). Jedná sa o náhodný realizmus. Dieťa pred tretím rokom používa dokonalý uzatvorený tvar kruh ale aj dokonalú nekonečnú formu špirálu.

Hlavonožci
- tretí až štvrtý rok

V tomto veku už dieťa kresbu zvláda a obrázkom dáva určitý obsah, obdobie znakovej kresby. Kreslí postavy „hlavonožce“, ktoré sú znázornené kolieskom, ktoré predstavuje zároveň hlavu aj trup, priliehajú k nemu dve čiary - nohy, niekedy aj ďalšie dve ruky. Ako dieťa rastie spoznáva seba a pozoruje ostatných na postave pribúdajú detaily, v koliesku sú menšie kolieska alebo bodky oči, Jana 4 roky, Matka s náušnicami, uši, pupok. V piatom až šiestom roku sa trup oddeľuje znázornený je ďalším kolieskom. Až v šiestom roku je telo úplné so všetkými končatinami. Na postave pribúdajú detaily s rastom mentálnej úrovne jedinca. Dieťa do kresby premieta samo seba, seba však začne znázorňovať až keď si samé seba uvedomí; vlastnú telesnú schému a svoje umiestnenie v priestore. Toto vedomie nie je vrodené, ale postupne sa nadobúda.

Vývoj kresby ľudskej postavy s označením vekovej kategórie

Sklápanie
-od päť do sedem rokov
Na kresbách detí v tomto veku spravidla zistíte, že na nich chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti, zobrazované predmety sú disproporčné. Dieťa nerozlišuje horizontálu a vertikálu, preto predmety, ktoré sú v perspektíve sklápa, ako vidíme napríklad na obrázku z vertikály do horizontálnej polohy bez toho, aby si robilo ťažkú hlavu z perspektívy. Na dvore sa hrajú deti, aj keď autor nemôže všetkých vidieť úplne celých, no 6 rokov, školský dvor vo svojej predstave to tak vidí.
Vytvára si tzv. fantazijnú skutočnosť. Detská kresba vyjadruje skôr autorov osobný svet ako vonkajší.

Transparentnosť
Laura 7 rokov, Obyvateľ Mesiaca
-sedem až deväť rokov
Dieťa nakreslí do vyobrazeného predmetu aj to, čo nie je momentálne vidno, napríklad nábytok v dome, nohy pod sukňou, ktoré v skutočnosti nevidno. Takýmto kresbám sa hovorí aj röntgenové kresby. Stáva sa, že niekedy dieťa nakreslí kostru alebo vnútornosti.
V niektorých prípadoch tieto kresby svedčia aj o veľmi vyvinutom pozorovacom talente jednotlivca, inokedy nám môžu prezradiť veľa o strastiach a neistotách dieťaťa.

Intelektuálny realizmus
-päť až deväť rokov
Vo veku transparentnosti a sklápania dieťa kreslí to, čo vie a pozná. Dieťa zachytáva skutočnosť tak ako ju pozná, nie takú aká je naozaj.

Vizuálny realizmus
-sedem až dvanásť rokov
Dieťa sa snaží kresliť to čo vidí, opúšťa transparentnosť. V siedmych rokoch sa začína objavovať v kresbách aj profil, dieťa prechádza zlomom v duševnom vývoji a prechádza až do štádia zobrazovania v priestore, kde kresbu prepracuje – vyumelkuje.
6 rokov, Diváci na olympiáde

Kresba u detí s vrodenými chybami

Deti s vrodenou psychickou alebo telesnou chybou sa v kresbe prejavujú ako ktorékoľvek iné dieťa, ale postihnutie ich pri tom môže ovplyvňovať a nedovoliť im podať výkon ako dieťa zdravé. U jedincov s postihnutím musíme prihliadať na druh hendikepu.

• Sluchovo postihnuté deti majú kresbu veľmi prepracovanú, odpovedajúcu vyšším vekovým obdobiam. Ich postavy majú často zvýraznené uši a ústa.
• Zrakovo postihnuté deti majú kresbu naopak chudobnejšiu. Je rozdiel v kresbe detí nevidomých od narodenia- kreslenie ich nezaujíma, väčšinou ich baví zvuk kresliaceho prostriedku; deti, ktoré o zrak prišli kreslia častejšie, ale takýto druh prejavu je pre ne nezaujímavý, radšej sa vyjadrujú v reliéfe; slabozraké deti majú kresbu hrubšiu, rozmazanú (záleží na stupni slabzrakosti)
• Mentálne retardované deti väčšinou nepostrehnú detaily a ostávajú na vývojovom stupni hlavonožca
• Epileptici kreslia malé postavičky, nápadne široké, taktiež bez detailov
• Deti s ľahkou mozgovou demenciou nekreslia súvislú čiaru, postavu kreslia väčšinou naklonenú

Interpretácia kresby

„Vedome písať znamená nevedome kresliť samého seba.“
(Pluver - grafológ)
Môžeme povedať, že kreslenie je spôsob písania, ku ktorému by sme sa neodhodlali. Môžeme si všimnúť rozdiel prístupov u dospelých a u detí. Dospelým sa ľahšie a radšej vyjadruje písaním, písmo je štandardizované, aby mu rozumela väčšina. Dieťa sa radšej utiahne ku kresbe pri ktorej nemusí dodržiavať pravopis, krasopis a nalinajkovaný predurčený smer prejavu. V kresbe sa môže uvoľniť, kresliť na ľubovoľnú časť papiera bez obmedzení. Kresba sa stáva jeho nevedomým písmom, čiara, ktorú nakreslí o niečom vypovedá.
Keď dieťa kreslí mali by sme pozorne sledovať jeho reakcie. Pri kreslení väčšinou hovorí a rozpráva nejaký príbeh. Stáva sa, že dieťa v priebehu kresby svoj zámer zmení v dôsledku nejakého nepodarku, alebo iného dôvodu. Poradie, v ktorom autor kreslí postavy zodpovedá príbehu, ale nie je náhodné, odhaľuje sa tým aký postoj k ním autor má. Platí to hlavne pri kresbe rodiny.

Čiara a pocity

Zvládnuť držanie ceruzky nie je samozrejmé, vyžaduje to veľa úsilia, potrebujeme sa s ňou spriateliť. Ruku pri kreslení však vedie intelekt a emócie. Preto sa určitá klasifikácia dá previesť aj podľa sily a intenzity čiar. Pri skúmaní čiar môžeme pozorovať agresivitu alebo lásku, ktorú autor kresby cíti pri jednotlivých objektoch.
• Dieťa s nízkou sebadôverou ustrašené, so zábranami- tenká ľahko naznačená čiara, obrázok prepracovaný, pomáha si pravítkom
• Dieťa agresívne- silné čiary, občas až pretrhne papier
• Dieťa vyrovnané- silu čiary má pod kontrolou
• Problémy s písaním a grafickým prejavom- zmätené, špinavé, nedbalé kresby
• Nedostatočná sebadôvera, alebo skrývanie, potláčanie a utajovanie niečoho, čo by mohlo vyjsť na povrch nám prezrádza gumovanie a preškrtávanie
• Mierne citlivé deti- radšej kreslia krivky
• Realistické a podnikavé deti- často sa upriamujú na priamky a uhly
• Jedinec s impulzívnosťou pod kontrolou- rovnováha medzi krivkami a priamkami
• Psychologické konflikty- až prehnaná dôležitosť prikladaná horizontálnym čiaram
• Úzkostlivá pozornosť- prevažujú bodky a drobné škvrny

Pri teste medzi dospelými, ktorí mali za úlohu nakresliť čiaru, ktorá čo najviac znázorňuje prídavné meno (celkovo bolo použitých 24 prídavných mien). Je to dôležitý doklad toho, že grafický prejav má svoju symboliku
• Čiara stúpajúca- radosť veselosť, šťastie
• Čiara klesajúca- smútok, smrteľnosť, nepríjemnosť
• Čiara nepravidelná, lomená (aktívna čiara)- živosť, nepokoj, hnev

Roman 8rokov, interpretácia sna

Geometria a rozvrhnutie kresby

List papieru môžeme geometricky rozdeliť na časti, ktoré nám prezradia osobné informácie; časové referencie, vzťah k rodičom.
• Ľavá strana- minulosť, vzťah k matke, introverzia
• Pravá strana- budúcnosť, vzťah k otcovi, extroverzia, (niekedy autorita)
• Stred- súčasnosť

Podľa Pulverovhej grafickej schémy má každý smer nejaký význam. Všetky zóny vychádzajú z jedného bodu alebo do neho smerujú, ten bod predstavuje stred „JA“.
• Čiary smerujúce hore- mysticizmus
• Čiary smerujúce dole- materializmus
Podobne ako aj pri písme, tak aj pri kresbe je dôležitá veľkosť kresby v pomere k veľkosti papieru
• Nezrelé dieťa- vyplnený celý papier obrázkom
• Vyrovnané dieťa- obrázok v strede
• Dieťa s problémom- kresba umiestnená extentricky
• Pýcha- príliš vysoko
• Stabilita (stáť nohami na zemi)- príliš nízko

Symbolika kresby a farieb

Poukazuje na vzťahy medzi určitým druhom obrázku a určitými typmi osobnosti. Existuje základná symbolika kresieb, tak isto ako existuje aj základná symbolika
pre výklad snov. Tieto symboly však postrádajú zmysel, ak na ne pozeráme jednotlivo bez toho, aby sme ich včlenili do kontextu. Je nezmysel interpretovať len jediný obrázok bez znalostí okolností a výklad nemôže byť robený ľubovoľným spôsobom.
Reč farieb je súčasťou symboliky, ktorá má hlbokú históriu a stretávame sa s ňou v najrozmanitejších odvetviach života. V antike bola farba napríklad spájaná s farbou planét a podľa toho aj interpretovaná. Empirici jej už vtedy prikladali dôležitý psychologický význam. Pri použití farieb sa uplatňujú jej rôzne vlastnosti- intenzita, hustota, viditeľnosť z diaľky, odtieň. Spojenie týchto vlastností s farbami vytvára špecifikujúcu hodnotu skupiny farieb, niektoré pôsobia harmonicky, iné šokujú krikľavosťou, nesúladom...

Helenka 7 rokov, Na pastve
Výberu a použitiu farieb nemožno uprieť psychologickú hodnotu, ale pri interpretácii obrázku je nutné prihliadať na vek autora.
Dieťa používa farby dvoma spôsobmi, buď sa nechá ovplyvniť skutočnosťou(zelená tráva, žlté slnko..) alebo sa nechá viesť svojim nevedomím a práve to o ňom prezrádza najviac.

• Absencia farby- citová prázdnota, asociálne tendencie
• Dominantná farba- často spojené s afektom
• Čierna- strach, ohrozenie, agresivita zo strachu, niekedy aj bohatý vnútorný život, v puberte neprístupnosť a ostych prejaviť city
• Červená- obľúbená u malých detí, radosť zo života, vitalita, láska, ale aj agresivita, zranenie, u detí do 6 rokov normálna
• Modrá- túžba, introverzia, u detí od 5 do 6 rokov naznačuje kontrolu správania
• Žltá- radosť zo života, moc, inteligencia, niekedy veľká závislosť dieťaťa na dospelom
• Zelená- dúfanie, symbolizuje farbu kvetov
• Fialová- malé deti ju používajú len zriedka, reagujú na ňu nepokojne, v spojení s modrou ukazuje úzkosť často v obdobiach ťažkej adaptácie
• Hnedá- na jednej strane materská sila, na druhej strane nátlak, často tvrdohlavé dieťa, konflikty s rodinou, nedobrá sociálna adaptácia

Základné symboly a ich interpretácia

Väčšina detských prác je vlastne symbolom a je pre autora prirodzená. Dieťa neusiluje o realistické, verné zobrazovanie skutočnosti, ale vytvára určitý zástupný model, pri ktorom nevedomky vznikajú symboly. Každý jedinec či už umelec alebo dieťa si vytvára vlastnú sústavu symbolov na základe osobných skúseností a asociácií. Rovnaké spoločenské a kultúrne prostredie podmieni dieťa k vytváraniu podobných symbolov ako jeho rovesníci.
Kresba je dôležitou a náročnou intelektuálnou činnosťou, zložitým systémom s hlbokým významom. Dieťa si vytvára symboly na základe rôznych vnemových podnetov a opodstatnene sa môžeme domnievať, že aj určitými vnútornými poznatkami. Symbolická stránka dáva umeniu detí ešte vyššiu hodnotu.

Dom
Dom je jedným z najobľúbenejších detských tém. Kresba domu vypovedá veľa o osobnosti a charaktere dieťaťa, schováva v sebe početné symboly (rodinné teplo, otvorenie vonkajšiemu svetu...). dieťa ho kreslí ako postavu a jeho prostredníctvom vyjadruje samé seba. Pri čítaní kresby domu by sme nemali brať ohľad len na samotnú stavbu, ale aj na okolie (príjazdová cesta, záhradka, plot...)
Adam 7 rokov, Spokojný domov

• Vyrovnané dieťa, prívetivé, živé, otvorené nakreslí dom v prostriedku s otvorenými oknami a niekoľkými dverami, okolie domu je spravidla nenápadné a harmonické.
• Malý dom s menším počtom okien, obrastený veľkými stromami nám prezrádza poruchu afektivity. V 6 až 8 rokoch vyjadruje nesmelosť, pripútanosť k matke, u detí starších ako 8 rokov pocit menejcennosti, v puberte poukazuje na zdržanlivosť v prejavovaní citov.
• Veľký dom nám naznačuje, že autor túži po prejavoch lásky, adaptácii, ovládaní svojich pudov.
• Domy v podobe zámku (cimburie, veže...) predstavujú ideálne útočisko.
• Dom odpudivého vzhľadu nám prezrádza, že sa jedinec cíti pod tlakom rodiny, obmedzovanie vlastnej slobody.
• Deti z rozvedených rodín, ktorých rodičia spolu nežijú väčšinou zobrazujú dva domy, matkin a otcov, môžu byť medzi nimi značné rozdiely.
• Deti z detských domovov majú tendenciu pokryť celú plochu papiera a obklopiť dom autami, lietadlami, padákmi. Dom pre nich nemá v skutočnosti nič neznamená a preto sa naň ťažko sústredia. K stavbe vedie viac ciest, čo môžeme chápať ako volanie o pomoc. Jedinci umiestnený v náhradnej rodine môžu nakresliť domy dva, rodinný a detský domov
• Osamelý, neprístupný dom, bez cesty k nemu, bez dverí, lemovaný vysokým plotom znamená prehry a nezdary.
• Do obdobia 6 rokov si dieťa nevie predstaviť prázdny priestor, preto sa snaží ho zaplniť čo najviac (okná na dome sú od kraja po kraj)

Strom
Strom je vo vyjadrovaní kresbou akoby synonymom človeka, ale aj rastu, plodnosti, sily a tajomnosti. Rovnako postava sa aj strom formuje a mení podľa vývojového stupňa kresby. Ako dieťa rastie strom naberá znaky rastliny.
Pulver vo svojej grafickej schéme nám ponúka interpretáciu stromu podľa geometrického rozdelenia:

6 rokov, Vtáčí strom
• Vrchná časť- oblasť intelektuálna, duchovná, kontakt s okolím
• Spodná časť- nevedomie, pudy, erotický a sexuálny život
• Ľavá časť- introverzia, minulosť, egoizmus, puto k matke
• Pravá strana- extrovertnosť, pokrok, puto k otcovi
Dôležité je pozerať aj na štruktúru stromu. Odlišujeme dve časti
• Stabilná časť- korene, kmeň, vetvy
• Dekoratívna časť- listy, plody okolie
• Poškodenie stromu- známka traumy

Zvieratá
Tradične pripisujeme zvieratám určitú symboliku ( pyšný ako páv...) v detskej kresbe sa zvieratká tiež vekom menia v období hlavonožcov je podobne ako človek, len telo je položené vodorovne. Rozprávky naučia prisudzovať zvieratám určité vlastnosti a predkladajú im určitú symboliku, dieťa sa na to spolieha ak nepozná zviera z vlastnej skúsenosti.
8 rokov, Býky skúsenosti.
• Deti snažiace sa zakryť niektoré skutočnosti niekedy kreslia zvieratká namiesto príslušníkov rodiny.
• Dieťa utláčané a týrané často zobrazuje seba so psom na vodítku vzdialených od ostatných na obrázku
• Divoké šelmy ( krokodíl, tiger, vlk...) obvykle vyjadrujú obraz otca, ktorého sa dieťa bojí a hovorí o úzkostných stavoch dieťaťa
• Vtáci lietajúci vyjadrujú určitú mystickosť, kým vtáci v hniezde predstavujú domov alebo stratený raj.
• U duševne chorých detí sa môžeme stretnúť aj s neobvyklými zvieratami.
• Ak niektoré dieťa znázorňuje stále zvieratá, môže kresba poukazovať na problémy vo vzťahoch s ľuďmi

Ľudská postava
Taktiež v zobrazovaní postáv možno hľadať symboliku, postavy však obvykle vypovedajú o autorovi viac ako ostatné symboly. Postava ponúka dieťaťu veľa spôsobov ako ju znázorniť, dieťa nám vykreslením postavy, či už vedomými alebo nevedomými prvkami, dáva na zreteľ aký má

Zdenka 5 rokov, Predavačka v obchode postoj a vzťahy k danej vyobrazenej postave.
Nezobrazuje naturalistickou, ale zástupnou formou t.j. napríklad postavy nakreslí vo veľkosti podľa hierarchie, dominantnosti...., dieťa priraďuje danej postave symbol podľa odpozorovaných vlastností( žena = kvetina, princezná; muž = divoká šelma, kôň, meč, kovboj, policajt; dieťa = podľa toho ako sa cíti či ako muž alebo ako žena, niekedy sa môže zobraziť aj ako bábika a ako klaun) Bábika je symbolom sama o sebe, je primárne zástupným predmetom. Určitým spôsobom to je aj nie je. Celý výchovný zmysel bábiky predsa je v tom, aby sa dieťa naučilo jednať s ostatnými ľuďmi tak jemne ako s bábikou. Bábika je kamarátom a ochrancom, spoločníčkou v samote. Kresba človeka je rovnako symbolom človeka ako aj symbolom bábiky. Niekedy však dieťa nakreslí seba so svojim kamarátom - bábikou, potom sa na jednom obrázku stretávajú dva symboly.
Na postave je jednou z najdôležitejších častí tvár a hlava, ktorá celú postavu poľudšťuje.

• Veľká hlava- u menších detí normálne, u starších sa objavuje u paranoikov
• Mala hlava- deti depresívne, trpiace komplexom menejcennosti
• Oči- „zrkadlo do duše“ k očiam sa viažu početné symboly od uhranutia až po hypnotizéra. U deti s homosexuálnymi sklonmi kreslia veľké oči, u primitívnych alebo agresívnych detí je výrazné obočie, často rozježené.
• Ústa- symbolizujú reč ako prostriedok ku komunikácii. Dieťa ktoré ich zabudne nakresliť spravidla vyjadruje sexuálny problém (oidipovský komplex), vycerené zuby naznačujú agresivitu, plné silné pery sa vyskytujú u zmyselných osôb.
• Brada a fúzy sa začínajú objavovať až v neskoršom veku sú symbolom mužnosti, u menších detí poukazujú na dobre vyvinutý pozorovací talent
V niektorých prípadoch sa stáva, že dieťa úmyselne, či podvedome niečo vynechá alebo predimenzuje, prípadne transparentnosť ( vnútornosti, kostra), akýkoľvek prejav neobvyklej postavy k veku dieťaťa nám môže veľa prezradiť.
• Ruky niekedy úplne chýbajú (sú vo vreckách alebo sú zdeformované) môže to naznačovať masturbáciu, alebo delikvenciu
• Zvláštnu úlohu zohráva aj oblečenie, dieťa začína postavu obliekať okolo 5- 6 roku života. Postava vtedy nadobúda charakteristické znaky, postavy, ktoré sa vyskytujú najčastejšie: námorník= túžba uniknúť zo skutočnosti, kovboj= túžba byť veľký, silný a robiť dojem na okolie, klaun= dieťa, ktoré sa nedokáže adaptovať na školský systém, sklon k depresiám, starec= asociálne a agresívne deti, túžba po rýchlom odchode danej postavy

Rodina
Približne od 5 rokov je kresba postáv zrozumiteľná natoľko, aby sme z nej mohli jednoducho vyčítať niektoré vzťahy. Dieťa kreslí ľudí v rámci rodiny tak vysokých, aký význam im prikladá, ak na niektoré postavy zabudne alebo ich zámerne nenakreslí sú pre neho nedôležité, niekedy sa to odráža na súrodencoch. Dôležitosť postáv dieťa vyjadruje aj prepracovanosťou postavy, počtom detailov, spôsobom kresby a sústredením sa.
• Postava veľmi veľká- veľký význam v rodine, výsadné postavenie= autorita, ale aj niekto kto vyvoláva v rodine strach, rivalitu. Ak je tou postavou súrodenec aj na rozdiel od reálneho vzrastu- rodina mu prejavuje podľa autora viac lásky a pozornosti. Rozmaznané deti nemajú problém nakresliť samých seba ako najväčších
• Postava veľmi malá oproti iným postavám- osoba nedôležitá, bez autority, niekedy to však môže byť len prianie dieťaťa. Ak sa najmenšie nakreslí dieťa bez ohľadu na skutočnosť môže to znamenať izolovanosť
Význam má aj situovanie postáv na papieri, ich polohy a otočenie vo vzťahoch k sebe.
• Ak sa všetci držia za ruky ide o harmonickú, láskyplnú rodinu
• Osoby otočené k sebe chrbtom vníma autor ako cudzie, alebo k nim vyjadruje vlastný negatívny vzťah
• Jedna postava otočená chrbtom alebo bokom k ostatným naznačuje odmietanie alebo snahu dieťaťa vyhnúť sa akémukoľvek kontaktu s ním. To iste značí aj postava, ktorá nie je znázornená vôbec – chýba. Takmer nikdy sa nestane, aby dieťa zabudlo niekoho nakresliť náhodou.
Najčastejšie na kresbách chýba otec, respektíve mužský dospelý člen domácnosti, kde to však môže mať iný dôvod a tým je častá neprítomnosť.
• Pokiaľ dieťa vyobrazí niekoho veľmi podrobne ( šperky, doplnky...) zvyšuje tým dôležitosť, úctu, lásku
• Niekedy si autor vymyslí súrodenca za účelom preniesť na neho vlastné starosti, problémy alebo veci, ktoré nemá rád.
• Zvieracie rodiny poukazujú na zlé inštinkty dieťaťa. Ak sa jedná o divoké zvieratá vychádzajú najavo agresívne city dieťaťa, zvieratá domáce symbolizujú láskyplné ovzdušie, ktoré v rodine bohužiaľ nevládne.

Záver

Doplnok - niekoľko testov

Test Farieb
V roku 1930 zostavil Shaw test „maľba prstom“ V análnom štádiu dieťaťu pôsobí potešenie miešanie svojich výkalov, rodičmi je však táto túha potláčaná a tak pretrváva skrytá až do dospelosti.
V tomto teste môže jedinec pracovať celými rukami alebo naberať farbu len špičkou prstu. K dispozícii má červenú, modrú, zelenú, žltú, hnedú a čiernu farbu. Pri jednom sedení maľby prstom vytvorí autor 3 až 8 obrazov.
Pri interpretácii berieme v potaz aký má jedinec postoj k materiálu a farbe. Farba vypovedá o sklonoch autora. Extrovert používa veľa farieb, ktoré sú jasné, zatiaľ čo introvertný človek používa farby temné, alebo sa obmedzuje na jednu až dve farby v ponurých tónoch.
Takáto manipulácia s farbami a prípadné verbálne uvoľnenie pomáha riešiť niektoré problémy z análneho obdobia. Používa sa aj pri psychoterapii.

Test Stromu
Tento test zostavili približne v rovnakom čase J. N. Buck a K. Koch. Pôvodné znenie Kochovho testu znie:“ Nakreslite akýkoľvek ovocný strom.“. Rnée Stora, ktorá test študovala navrhuje znenie:“ Nakreslite akýkoľvek strom okrem jedle.“, keď je kresba hotová podá druhý list papieru a požiada:“ Nakreslite iný ľubovoľný strom, ale nie jedlu.“. Na tretí papier má účastník nakresliť vysnívaný ľubovoľný strom, podľa vlastných predstáv, nemusí existovať, nakoniec príde štvrté, posledné zadanie:“ Nakreslite so zavretými očami ľubovoľný strom, taký ako chcete.“
Vďaka súboru kresieb je možné získať nasledujúce poznatky o osobnosti:
1. kresba- pomôže zaznamenať správanie v cudzom prostredí. (subjekt sa kontroluje)
2. kresba- subjekt sa uvoľní a prezradí väčšinou o sebe viac
3. kresba- na kresbe vysnívaného stromu sa objavujú najmä neuspokojené tendencie. Alarmujúce sú veľmi originálne stromy, ktoré naznačujú priepasť medzi realitou a snom.
4. kresba naznačuje ťažko prežívané situácie v detstve, ktoré sa znovu vynárajú ovplyvňujú subjekt aj v súčasnosti.
Treba prihliadať k tmu ako je subjekt sebavedomí, ako sa vie presadiť, pozorujeme spôsob kresby.
Test stromu môže byť realizovaný aj v hypnóze (špicaté a asymetrické stromy = sadista)

Test Rodiny
Najrozšírenejší test rodiny sa skladá z dvoch častí. Dieťa na papier A4 má nakresliť rodinu (A. Porot) a v druhej časti je požiadané, aby nakreslilo svoju rodinu na nový papier (L. Corman).
Prvá rodina je rodina ideálna akú si dieťa predstavuje u ostatných a po akej túži, pričom do jeho rodiny premieta city a vzťahy z vlastnej rodiny.
Stáva sa, že dieťa odmietne druhú úlohu nakresliť za zámienkou, že už prvá rodina je tá jeho. Môže to byť zastieranie skutočnosti a skrývanie niečoho.
Na dvoch kresbách môžeme vidieť čo dieťaťu chýba a čo prekáža na rodine, aké má vzťahy...

Test Kinetic Family Drawing ( KFD)
Tento americký test vypracoval v roku 1970 R. C. Burns. a S. H. Kaufman. Spočíva v tom, že požiadate dieťa, aby nakreslilo každého člena rodiny pri nejakej činnosti. Presne znenie:“ Nakresli každého člena rodiny, vrátane seba ako niečo robí.“ Testujúci potom odíde z miestnosti, len občas príde pozrieť, či všetko prebieha dobre.
Test hovorí o vzťahoch v rodine a pomáha odhaľovať domáce násilie, v USA sa test používa pri rozhodovaní odňatia dieťaťa rodičom do náhradnej výchovy. Väčšinou na kresbe mama varí, otec číta noviny, deti sa hrajú. No sú aj kresby, kde sa rodičia hádajú, hádžu po sebe predmety a deti sa snažia uhnúť, schovať, obrániť.

Test Postavy
Test využívajúci kresbu k ohodnoteniu intelektuálneho vývoju

Test vypracovaný F. Goodenoughovou je zaujímavý z hľadiska skúmania intelektu. Každému veku odpovedá určitý typ postavy. Test sa používa hojne, lebo je možné ho aplikovať na deti od 3 do 13 rokov mentálneho veku.
Test spočíva v tom, že dieťa má nakresliť postavu. Je mu povedané iba:“ Nakresli pána ako najlepšie vieš.“ Goodenoughová rozdelila postavu do 52 prvkov. Postava sa potom hodnotí, napr. vyskytuje sa hlava 1bod, vyskytuje sa krk 1 bod, vyskytuje sa nos 1 bod...
Počet bodov, ktoré by malo dieťa dosiahnuť v určitom veku stanovila takto:
3 roky 2 body, 4 roky 6 bodov, 5 rokov 10 bodov, 6 rokov 14 bodov, 7 rokov 18 bodov.
Test postavy má aj nevýhody, do kresby vstupujú aj citové faktory a môžu výsledky skresliť.

H. Fayová zostavila podobný test, ktorý sa využíva najmä v predškolskom veku. Zadanie znie:“ Nakresli- pani ide na prechádzku a prší.“ Vyhodnotenie : zohľadňujú sa prvky ako dynamika pohybu v daždi, ochrana pred dažďom...

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk