Metódy činnosti sociálnej pedagogiky

Z metód teórie výchovy ostanú použiteľné také metódy ako: metóda príkladu, vysvetľovania, metóda utvárania návykov, metóda mravného hodnotenia. Z metód sociálnej práce sme brali do úvahy tie, ktoré boli historicky podmienené, / história siaha od Salomonovej boli uvedené v práci „Sociálna diagnóza“ cez preberanie amerických metód v 50 - tych rokoch, ako je sociálna pomoc, skupinová sociálna práca, spoločenská sociálna práca. V 80- tych rokoch 20. storočia nastala diferenciácia a ako nové metódy boli navrhnuté : poradenstvo, terapia, supervízia, procesovo orientované metódy / sociálna technika a krízová intervencia. Pred použitím metódy je nevyhnutý zber údajov a informácií, diagnostika problému a potom voľba metóda činnosti založená na pomoci. Ide o nasledovnú typológiu:

1. Metóda kompenzácie nevhodných podnetov / spočíva v náhrade chýbajúcich podnetov z prostredia / napr. dieťa žijúce v prostredí nedostatočne podnetnom, je potrebné zistiť, kto z blízkeho okolia je pre neho zdroj istoty a bezpečia.
2. Metóda posilnenia vlastnej kompetencie / tu ide o rozbor životného štýlu jednotlivca, ktorí súvisí s jeho hodnotovou orientáciou. Zisťuje sa, nakoľko je spolutvorca svojho života.
3. Metóda ponuky podnetov vyplývajúcich z individuálnych potrieb / Životné a seba realizačné potreby a istoty a bezpečia sú dôležité potreby vedúce k istote človeka. / Človek, ktorý sa ocitne v situácii, keď potrebuje pomoc, nevie, že sa do nej dostal následkom rôznych frustrácii.
4. Metóda plánovania pozitívnej perspektívy / Stav, v ktorom sa človek potrebujúci pomoc ocitol, je pre neho neprijateľný. Na utváraní návykov, presvedčení, ktoré prispeli k nepriaznivej situácii, má svoj podiel aj nevhodná výchova. Je vhodné, ak sociálny pedagóg ponúkne príjemcovi svojich služieb vidieť aj inú perspektívu vo svojom živote. Ide o možnosti, ktoré ponúkajú slobodné rozhodnutie, osobnú voľbu.

1.Metóda podpory orientovaná na sebarealizáciu / Ak je pre človeka práca koníčkom, ak dieťa saturuje svoje potreby v záujmovej činnosti, môže byť spokojné, sebavedomé. Sociálny pedagóg môže ponúknuť seba realizačné možnosti, ktoré sú pre dieťa alebo pre rodiča nedostupné, či neznáme.
2.Výchovné a sociálne poradenstvo / Predmet výchovného a sociálneho poradenstva sú výchovné a sociálne situácie, vzťahy medzi situáciami, ktoré pozná sociálny pedagóg. Rešpektuje pritom podstatu psychologického poradenstva, ktorého cieľom je, aby človek pochopil, čo má zmeniť v sebe.
3.Preventívne metódy / spoločný menovateľ mnohej teórie je to, že prevenciu delia na primárnu, sekundárnu a terciálnu.

Primárna prevencia / znížiť pravdepodobnosť vzniku problému, predchádzať sociálno-patologickým a deviantným javom, využíva sa osveta, vzdelávanie, zabezpečiť pre deti plnohodnotné využívanie voľného času.
Sekundárna prevencia / patrí práca s rizikovými skupinami obyvateľov. Samotný obsah napovedá, že ide o prevenciu psychologického charakteru, sem patria isté skupiny obyvateľov, ktoré si vyžadujú sociálno-pedagogickú prevenciu. Úloha sociálneho pedagóga, môže spočívať v koordinácii všetkých odborníkov, ktorých sa problém dotýka.
Terciálna prevencia / spočíva v priamej činnosti s jednotlivcom, skupinou, ktoré boli nejakým spôsobom poškodené. Ide o terénnu prácu napr. riziková rodina, kde hrozí vyňatie dieťa z prostredia rodiny a jeho umiestnenie do prostredia náhradnej rodiny.

4.Konzultačná činnosť / forma poskytnutia odbornej informácie odborníkom inej profesie právnik, psychológ, sociálny pracovník. Konzultáciu možno poskytnúť rodičom, deťom, mládeži.
5.Supervízia / Ide o metódu, ktorej súčasťou je poskytnutie spätnej väzby. Pozorovaním vyjadruje svoje pocity z diagnostiky problému, z metód a techník, ktoré boli v danom prípade zvolené.
6.Intervencia / je odborný zásah, resp. všetky opatrenia, ktoré majú zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu problému. Uplatňuje sa v situácii, keď človek stráca reálnu schopnosť zvládnuť svoj problém pomocou poradenstva, konzultácie či vysvetľovania.
/1/ s. 56-59
7.Metóda príkladu / Je výchovná metóda, ktorá osobným správaním vychovávaného dáva príklad pozitívneho vystupovania, správania i riešenia životných i výchovných situácií.
8. Metóda komunikácie / Je metóda, ktorá dáva šancu vypovedať i pýtať sa. Potrebná je správa voľba otázok vychovávateľa k vychovávanému.
9.Metóda posilnenia dôvery / Je výchovná metóda, ktorou jednotlivcovi či skupine preukážeme, že aj napriek porušovaniu normy mu dôverujeme, ale vyžadujeme dodržiavanie dohodnutých pravidiel.
10. Metóda jasných pravidiel / Na začiatku vzťahu, je vhodné, keď sa medzi vychovávajúcim a vychovávaným spoločne utvoria pravidlá vzájomného vzťahu. /2/ s. 23-26