Program celoživotného vzdelávania má aj tzv. centralizované časti, v ktorých za podávanie, hodnotenie, výber projektov a ich finančné zabezpečenie zodpovedá Európska komisia v Bruseli. Jedná sa o:

Prierezový program – spolupráca v oblasti celoživotného vzdelávania, podporu výučby jazykov, nové informačné a komunikačné technológie.
Program Jean Monnet – je zameraný na podporu inštitúcií a aktivít v oblasti európskej integrácie vo vysokoškolskom vzdelávaní.

Celoživotné vzdelávanie sa zameriava na procesy učenia a ich výsledky a nie len na inštitúcie, v ktorých vzdelávanie prebieha. Učenie nemožno chápať len ako nevyhnutnú súčasť vzdelávania, ale naopak, vedľa formálneho učenia (učenia, ktoré je súčasťou vzdelávacích procesov realizovaných vo vzdelávacích inštitúciách a vedie k získaniu uznávaných certifikátov a kvalifikácií), je zdôrazňovaný význam neformálneho učenia (učenia, ktoré je súčasťou vzdelávacích procesov realizovaných vedľa hlavných vzdelávacích systémov, napr. na pracoviskách, v záujmových, súkromných organizáciách a spravidla nevedie k získaniu formalizovaného certifikátu) a informálneho učenia (učenie, ktoré je prirodzenou súčasťou života, na rozdiel od formálneho a neformálneho učenia nemusí byť zámerné, nakoľko jeho účastníci si nemusia byť vedomí dosiahnutých výsledkov).

Realizácia celoživotného učenia
Celoživotné učenie je späté s niekoľkými pojmami, v ktorých nie je jednoduché sa orientovať:
- štúdium popri zamestnaní
- vzdelávanie pracovníkov v organizáciách
- vzdelávanie dospelých
- ďalšie vzdelávanie
- kontinuálne (pokračujúce) vzdelávanie a výcvik
- celoživotné vzdelávanie
- distančné vzdelávanie

Ako prvý prišiel s koncepciou celoživotného vzdelávania už J. A. Komenský (Pampedia). Zdôrazňoval, aby ľudia boli vzdelávaní zásadou: omnes, omnia, omnis (každý, všetkému, všestranne). Prišiel s koncepciou učiaceho sa sveta, zásadou vzdelávania všetkých sociálnych skupín i národov bez akejkoľvek diskriminácie, i vekovej. Podporoval tiež i vzdelanie žien.

Komenský vysvetľoval filozofiu vzdelanosti tým, že iba múdry človek môže byť mravný a zbožný, iba taký môže rozlišovať dobro i zlo a správne jednať. Čím viac má štát vzdelaných ľudí, tým väčší súlad, spravodlivosť a mier môže očakávať.