Celoživotné vzdelávanie

Celoživotné vzdelávanie

„Program celoživotného vzdelávania“ bol stanovený na obdobie rokov 2007 – 2013 rozhodnutím Európskeho parlamentu.

Všeobecným cieľom programu je prostredníctvom celoživotného vzdelávania prispievať k rozvoju Európskeho spoločenstva ako vyspelej znalostnej spoločnosti s trvalo udržateľným hospodárskym rozvojom, vyšším počtom a kvalitnejšími pracovnými miestami, ako aj väčšou sociálnou súdržnosťou pri súčasnom zabezpečení riadnej ochrany životného prostredia pre budúce generácie. Program je zameraný najmä na rozvoj výmeny, spolupráce a mobility medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy v rámci Spoločenstva tak, aby sa stali svetovým štandardom kvality.

Celoživotné vzdelávanie je všetko všeobecné vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava, neformálne a informálne vzdelávanie, ktoré človek absolvuje počas života a ktorého výsledkom je zlepšenie vedomostí, zručností a schopností z osobného, občianskeho, spoločenského a/alebo profesijného hľadiska. Patrí sem poskytovanie služieb profesijnej orientácie a poradenstva.

Cieľ CŽV:

1. vzdelávame ľudí, aby sme formovali ich zamestnateľnosť s cieľom väčšej zamestnanosti, schopnosť uplatniť sa na trhu práce počas celého aktívneho života
2. aby človek bol schopný uplatniť sa na európskom trhu práce (musí byť preto jazykovo, digitálne i matematicky kompetentný, musí mať kultúrne povedomie a prejav a ovládať komunikáciu v materinskom jazyku)
3. Zvyšovať záujem verejnosti o celoživotné vzdelávanie vhodnou motiváciou tak, aby sa vzdelávanie stalo potrebou a nie povinnosťou

Bolonský proces a Lisabonská stratégia
- porovnateľný systém vysokoškolského vzdelania a akademických hodností
- dva cykly VŠ štúdia
- podpora mobility a európskej spolupráce v zabezpečení kvality
- návrh koncepcie rozvoja vysokoškolského štúdia v 21. st.

Na Slovensku vznikol program „Milenium“ – národný program výchovy a vzd. na najbližších 15 – 20 rokov a v Česku podobný program s názvom „Biela kniha“

Dňom 1. januára 2007 sa Slovenská republika zapojila do nového vzdelávacieho programu Európskej únie s názvom Program celoživotného vzdelávania.
Hlavným cieľom programu je prostredníctvom celoživotného vzdelávania prispievať k dosiahnutiu cieľa Lisabonskej stratégie vytvoriť vyspelú znalostnú spoločnosť s trvalo udržateľným rozvojom a väčšou sociálnou súdržnosťou.

Program je rozdelený do nasledovných sektorových podprogramov:

Program Comenius – sa venuje potrebám v oblasti predškolského a školského vzdelávania (materské, základné a stredné školy).

Program Erasmus – je určený pre oblasť formálneho vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy na terciárnom stupni. Okrem iných aktivít
podporuje najmä mobility vysokoškolských študentov a vysokoškolských pedagógov.

Program Leonardo da Vinci – sa zaoberá oblasťou odborného vzdelávania a prípravy. V rámci neho bude možné uskutočňovať stáže a výmeny zamerané na profesijný
rozvoj, ako aj rozvíjať projektové partnerstvá v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

Program Grundtvig – sa venuje potrebám vzdelávania dospelých a prostredníctvom mobilít, projektov, partnerstiev a tematických sietí môže pomáhať dospelým pri
zvyšovaní ich vedomostí a zručností.
Program celoživotného vzdelávania má aj tzv. centralizované časti, v ktorých za podávanie, hodnotenie, výber projektov a ich finančné zabezpečenie zodpovedá Európska komisia v Bruseli. Jedná sa o:

Prierezový program – spolupráca v oblasti celoživotného vzdelávania, podporu výučby jazykov, nové informačné a komunikačné technológie.
Program Jean Monnet – je zameraný na podporu inštitúcií a aktivít v oblasti európskej integrácie vo vysokoškolskom vzdelávaní.

Celoživotné vzdelávanie sa zameriava na procesy učenia a ich výsledky a nie len na inštitúcie, v ktorých vzdelávanie prebieha. Učenie nemožno chápať len ako nevyhnutnú súčasť vzdelávania, ale naopak, vedľa formálneho učenia (učenia, ktoré je súčasťou vzdelávacích procesov realizovaných vo vzdelávacích inštitúciách a vedie k získaniu uznávaných certifikátov a kvalifikácií), je zdôrazňovaný význam neformálneho učenia (učenia, ktoré je súčasťou vzdelávacích procesov realizovaných vedľa hlavných vzdelávacích systémov, napr. na pracoviskách, v záujmových, súkromných organizáciách a spravidla nevedie k získaniu formalizovaného certifikátu) a informálneho učenia (učenie, ktoré je prirodzenou súčasťou života, na rozdiel od formálneho a neformálneho učenia nemusí byť zámerné, nakoľko jeho účastníci si nemusia byť vedomí dosiahnutých výsledkov).

Realizácia celoživotného učenia
Celoživotné učenie je späté s niekoľkými pojmami, v ktorých nie je jednoduché sa orientovať:
- štúdium popri zamestnaní
- vzdelávanie pracovníkov v organizáciách
- vzdelávanie dospelých
- ďalšie vzdelávanie
- kontinuálne (pokračujúce) vzdelávanie a výcvik
- celoživotné vzdelávanie
- distančné vzdelávanie

Ako prvý prišiel s koncepciou celoživotného vzdelávania už J. A. Komenský (Pampedia). Zdôrazňoval, aby ľudia boli vzdelávaní zásadou: omnes, omnia, omnis (každý, všetkému, všestranne). Prišiel s koncepciou učiaceho sa sveta, zásadou vzdelávania všetkých sociálnych skupín i národov bez akejkoľvek diskriminácie, i vekovej. Podporoval tiež i vzdelanie žien.

Komenský vysvetľoval filozofiu vzdelanosti tým, že iba múdry človek môže byť mravný a zbožný, iba taký môže rozlišovať dobro i zlo a správne jednať. Čím viac má štát vzdelaných ľudí, tým väčší súlad, spravodlivosť a mier môže očakávať.