Téma : Metódy a prostriedky výchovy a vzdelávania.

Vyučovacia metóda nie je charakterizovaná len ako spôsob alebo cesta, ale ako vzájomná súčinnosť – učiva, učiteľa a žiaka.

Metóda : / methodus / cesta za niečím, vedecká cesta, postup, ktorým sa získavajú, analyzujú, spracúvajú, klasifikujú, hodnota a interpretujú vedecké poznatky.

Vo všeobecnej rovine je to spôsob ktorým dosiahneme cieľ na základe zámernej a organizovanej činnosti.

Metódy sú nástrojom poznávania, cez ktoré prenikáme k podstate javov, a procesov a odhaľujeme zákonitosti vývoja.

Methodos – cesta k niečomu. Systematická postupnosť činností smerujúca k dosiahnutie cieľa.

Výchovné metódy : / cesta k niečomu /

Výchovná metóda je cieľavedomé usporiadanie činností vychovávateľa a vychovávaného, v ktorých sa realizujú stanovené výchovné ciele.

-klasifikácia výchovných metód ( podľa zložky na ktorú pôsobia )

A, intelekt ( vysvetľovanie a presviedčanie ) metóda persuázie
B, city ( metóda mravného hodnotenia ( povzbudenia a trestu )
C, vôľu ( metóda cvičenia a navykania )

-Výchovné metódy pôsobiace na intelekt ( vysvetľovanie, výklad, prednáška, )
-Výchovné metódy pôsobia na vôľu ( metóda cvičenia a navykania, výsledkom ich pôsobenia sú návyky, zvyky mravného konania a správania sa ) Opakovanie činností.

Výchovné metódy pôsobiace na cit
( metóda mravného hodnotenia, metóda trestania a povzbudenia ) Metóda povzbudenia – základ je pozitívna motivácia

Prostriedky výchovy :

A, hmotné ( technika )
1, pomôcky ( prirodzené, zobrazujúce )
2, technické prostriedky ( audiovizuálne, výpočtová technika )
3, budovy, ( miestnosti, priestory, zaradenie, vybavenie )
B, nehmotné

1, obsah výchovy ( jednotlivé zložky )
2, výchovné princípy ( všeobecné a špecifické pre vzdelávanie a výchovu – princíp )
3, forma výchovy ( hra, práca, denný poriadok, záujmová činnosť )

Metóda – ako niečo uskutočniť, ako realizovať vytýčený cieľ

POJEM VÝCHOVNÁ

Metóda - cieľavedomé usporiadanie činnosti vychovávateľa a vychovávaného. Je to výchovný postup, pomocou ktorého sa formuje : mravné vedomie, city a vôľové vlastnosti.

1. Motivačné metódy rozdeľujeme na vstupné a priebežné :
– Vstupné motivačné metódy :

A, Motivačné rozprávanie / citové a sugestívne slovné priblíženie toho, o čom sa budú žiaci učiť/
B, Motivačný rozhovor / učiteľ vedie zo žiakom dialóg, pričom aktivizuje ich poznatky, skúsenosti, zážitky. Rozhovorom prebúdza záujem o nové učivo /
C, Motivačná demonštrácia učiteľ pomocou ukážky / obraz, film, diafilm, rôzne objekty pozorovania / vzbudzuje záujem žiakov o poznávanú skutočnosť.
D, Problém ako motivácia na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo.

– Priebežné motivačné metódy :

a, Motivačná výzva učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, urobil náčrtok, do zošita, tabuľu, pomohol spolužiakovi.
b, Aktualizácia obsahu učiva učiteľ približuje a spája učivo s príkladom zo života, s tým, čo žiaka zaujíma, umožňuje žiakom tvorivo dopĺňať obsah preberaného učiva, spestrenie učiva príklady, hádanky.
c, Pochvala, povzbudenie a kritika
– Významné prvky motivácie. Ak majú plniť motivačnú úlohu, musí ich učiteľ využívať citlivo, pedagogicky taktne. Pomalšie pracujúcich žiakov treba pochváliť aj za drobnejšie, čiastočné úspechy, povzbudiť ich do ďalšej práce. Tak ako s pochvalou aj s kritikou učiteľ narába citlivo, v opačnom prípade strácajú účinok.

FOCUS (F-fantázia, O-ocenneie, C-ciele, U-úsepch, s-zmysel )

2. Expozičné metódy :

Podľa toho ako učiteľ vytvára u žiakov nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti, návyky, členíme ich do týchto skupín :

A, Metóda priamy prenos poznatkov :

a, monologické slovné metódy / rozprávanie, opis, vysvetľovanie, prednáška /
b, dialogické slovné metódy / rozhovor, beseda, dramatizácia /
B, Metóda sprostredkovaného prenosu poznatkov

a, demonštračné metódy /demonštrácia obrazu, diafilmu, pohybu, činnosti /
b, pozorovanie / javu, situácie /
c, manipulácia s predmetmi / práca s didaktickým zameraním, hra ako metóda /

C, Metódy problémové / problémové vyučovanie, projekty /

D, Metódy samostatnej práce, auto didaktické metódy /

samostatná práca s knihou, samostatné štúdium, / encyklopédia, štúdium literatúry spojené so záujmom jedinca / samostatné štúdium s využitým techniky

E, Metódy mimovoľného učenia / preberanie názorov, postojov, záujmov, napodobňovanie činností /

A, Metóda priamy prenos poznatkov

Rozprávanie – využíva sa vtedy ak učivo nie je náročné, ak má predovšetkým výchovné poslanie.
Je zamerané prevažne na predstavy, city a fantáziu žiakov.

Opis – je metóda, cez ktorú sú žiaci zoznamovaní cez charakteristické znaky preberaného predmetu a javu. Je spojený s pozorovaním. Pri opise treba mať na pamäti plánovitý, systematický postup a sústredenie pozornosti na podstatné znaky predmetu, javu.

Vysvetľovanie – využíva sa vtedy, keď je učivo náročné, keď iná metódy by bola neúčinná, časovo zdĺhavá. Vysvetľovaním objasňuje rozličné zovšeobecnenia
/ pojmy, poučky, pravidlá, zákony, postupy /

– je spestrené využitím pomôcok / obrazy, náčrt na tabuľu, ukážky predmetov /
– pri vysvetľovaní sa zdôrazňuje podľa G. Petty zrozumiteľnosti a ľahkej zapamätateľnosti.
– je zrozumiteľné vtedy, ak sa nadväzuje na predchádzajúce vedomosti, je doplnené kladením otázok, obrazovým materiálom, vychádza z konkrétneho príkladu.

K ľahkému zapamätaniu prispieva zjednodušenie učiva, kladie sa dôraz na hlavné myšlienky vysvetľovanie učiva v systéme.
– k zjednodušeniu učiva prispieva to, že ide tu o výber učiva podstatného.

Prednáška :

– Prednosti spočívajú v tom, že vyučujúci v ucelenej podobe zoznamuje žiaka s učivom, ktorého štúdium, iba z literatúry by bolo náročné. Pri prednáške sa využívajú pomôcky.
Nedostatky sú v tom, že žiaci resp. poslucháči ostávajú pasívny. Dobrá prednáška má mať úvod do problematiky, vytýčenie štruktúry obsahu prednášky, postupná analýza štruktúr obsahu, zhrnutie predneseného.
Pre monologické a dialogické metódy platí požiadavka správneho výberu faktov, požívanie správneho a spisovného jazyka doplnenie slova učiteľa správnou primeranou mimikou, gestikuláciu intonáciou hlasu. Zvlášť chceme upozorniť na to, že pri monologických metódach učiteľ dbá na spätnú väzbu. Pozoruje a presviedča sa, ako žiaci rozumejú jeho slovám.

Zhrnutie :

Učiteľ musí vždy vo vzťahu ku konkrétnej skutočnosti / povaha učiva, žiaci a ich vedomosti, situácia v triede, zvoliť vhodné vyučovacie metódy, uprednostniť metódy rozvíjajúce samostatnosť a tvorivosť žiakov. Výskumy psychológov hovoria, že si zapamätáme, 10 % z počutého, 15 % videného, 20 % súčasne z počutého a videného, 40 %z toho o čom diskutujeme, 80 % z toho, čo priamo zažijeme, robíme a až 90 % z toho, čo sa pokúšame naučiť iných. Na záver o slovných metódach je potrebné zdôrazniť, že každá musí byť zo strany učiteľa premyslená a pripravená – cieľ, ktorý chce metódou dosiahnuť výber vhodných výrazových prostriedkov, osnova slovnej metódy, zhrnutie a záver, zvýraznenie kľúčového a podstatného učiva.

B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov :

1, Demonštrácia / predvádzam ukazujem / sprostredkúva žiakom poznanie skutočnosti, obohacuje ich predstavy, prehlbuje skúsenosti, rozvíja pozorovacie schopnosti.
Súčasná didaktická a počítačová technika poskytuje priam nevyčerpateľné množstvo demonštračných možností – od obrazu až po videozáznamy.

2, Pozorovanie je spojené s demonštráciou. Jeho cieľom je zamerať pozornosť žiaka na bezprostredné poznávanie predmetov a javov v dlhšom časovom období. Na rozdiel od demonštrácie sa vyznačuje väčšou aktivitou žiaka / inštruktáž,, pozorovanie, robenie záznamov, porovnávanie a hodnotenie, vyvodenie záverov.

3, Didaktická montáž a demontáž / rozvíja psychické, poznávacie procesy, umožňuje pochopiť teóriu, rozvíja praktické zručnosti žiaka, podporuje orientáciu na povolanie. Jej didaktická hodnota je v tom, že pri práci s materiálom, žiak poznáva jeho vlastnosti, poznáva funkciu nástrojov a prístrojov. Vlastnej práci – praktickej časti predchádza teoretická časť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk