Sociálna patológia
Téma : Sociálna patológia
Sociálna patológia je sociologická disciplína, ktorá sa zaoberá negatívnymi a škodlivými javmi v spoločnosti, t.j. jej predmetom je skúmať patologické javy v spoločnosti.
Na vyjadrenie týchto javov sa používa terminológia :
Deviácia ( záškoláctvo ) Patologické správanie ( ublíženie na zdraví, trestná činnosť )
Deviácia je menej závažný negatívny spoločenský jav ako patológia
Patologické javy sú :
1, patológia rodiny ( rodinné prostredie ) 2, kriminalita alebo zločinnosť 3, drogová závislosť 4, závislosť na hrách ( hráčstvo, gambling ) 5, násilie v rodine 6, násilie v škole 7, prostitúcia, alebo predaj tela 8, samovražednosť
Sociálna patológia : súhrnný pojem na označenie chorých, nenormálnych, všeobecne nežiaducich spoločenských javov je najčastejšie sociálna patológia
–Francúz E. Durkheim považoval sociálnu patológiu za vedu o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach , činoch a správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem, ale súčasne sú organickou súčasťou, komponentom života sociálnych celkove. -termín sociálna patológia ako predmet pozornosti sociológie používal významný český sociológ medzivojnového obdobia
I. A. Bláha, ktorý zdôrazňoval poruchy sociálnych procesov a sociálnych zariadení. Vo funkcii determinantov individuálnych i hromadných porúch.
Na prelome 20 st. boli považované za sociálno-patologické také javy, ako samovražednosť, alkoholizmus, homosexualita, prostitúcia, rozvodovosť, nezamestnanosť a vojna. Neskôr sa k nim pridali narkománia, drogové závislosti, násilie a agresivita, ktoré dnes predstavujú jedno z najväčších nebezpečenstiev. Najefektívnejším spôsobom boja proti týmto sociálno- patologickým javom je prevencia. Otázky sociálnej patológie sú predmetom pozornosti viacerých vedných disciplín ( sociálna psychológia, sociálna práca, sociálna pedagogika, sociológia, kriminológia a právne vedy )
Poznáme rôzne prístupy k vysvetľovaniu sociálno-patologických javov.
-prístupy
A, biologický ( napr. dedičnosť ) B, psychoanalytické C, sociologické ( teória socializácie )
LAMNEK uvádza, že pojem sociálna patológia sa často používa vo význame patologizácie sociálnych javov, v rozpore z ich charakterom, analogicky ako v prípade niektorých prejavov deviantného správania. O patologizácii hovoríme, keď istému deviantnému správaniu alebo niektorým znakom takéhoto správania budeme pripisovať charakter chorobnej poruchy. Sprievodným negatívnym javom patologizácie odňatie kompetencie sociálnej pedagogike a sociálnej práci, príp. i sociológie, v prospech medicíny najčastejšie psychiatrie alebo patopsychológie.
-S termínom sociálna patológia v osobitnom význame sa stretávame od čias Ericha Fromma ( Frankfurská škola ). Podľa tejto teórie sociálna patológia prestavuje problém nielen duševného jednotlivca uprostred spoločnosti, ktorej sa nevie prispôsobiť, ale aj patologický stav celej spoločnosti.
-Talcot Parsons interpretuje sociálnu patológiu: ( je zdrojom je moderna a modernizácia ) ako nerovnovážne stavy s dočasným charakterom, ktoré sú vlastne banálnymi momentami regulačnej poruchy subsystémov a v podstate sú schopné samé obnovovať svoj rovnovážny stav bez sociálnej patológie.
-Dnes všeobecne chápeme pod sociálnou patológiou ako vednou disciplínou odvetvovú sociologickú disciplínu, ktorá skúma negatívne javy vyskytujúce sa v spoločnosti a v prevažnej miere je predmetom sociálnej práce.
-Podľa Dobrotku osobitosťou pojmu sociálna patológia je paradox, že obsahuje nepatologické prejavy a formy spoločensky nežiaduceho správania, ktoré sa patologizáciou a medecinalizáciou a tým i preventívnej viktimológie-ochrany potenciálnych obetí. -V súvislosti s problematikou sociálnej patológie pokladáme nevyhnuté zmieniť sa ešte o istej analógii s pojmom sociálny problém. Podľa Spectora a Kitsuseho je sociálna patológia iba druhým názvom pre sociálny problém, deviáciu a konflikt hodnôt.
Zdroje:
Ondrejkovič Peter et. al. Sociálna patológia , Bratislava 2001, vyd. VEDA SAV ISBN 80-224-0685 s.310 -
|