Terminológia sociálneho pracovníka
Téma: Terminológia sociálneho pracovníka
Sociálny pracovník – je odborník, ktorý sa na profesionálnej úrovni zaoberá pomocou a pomáhaním. Svojou činnosťou pomáha zlepšovať sociálnu funkčnosť svojich klientov, prispieva k rozvoju ich potenciálov a tak minimalizuje sociálne riziká. /2/ s. 79
Sociálny klient – je osoba, ktorá aktívne vyhľadáva odborníka s cieľom požiadať ho o odbornú, profesionálnu pomoc. V sociálnej práci termín klient, alebo sociálny klient označujeme jedinca, ktorý sa ocitol v preňho neriešiteľnej situácii a z toho dôvodu prichádza požiadať sociálneho pracovníka o niektorú z foriem pomoci. /2/ s. 66
Pomoc – klientovi charakterizujú ako rešpektujúcu, príjemnú a užitočnú aktivitu, ktorú realizujú v spolupráci so sociálnym pracovníkom /2/ s.28
Sociálna pomoc – aktívna spoluúčasť sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote klienta. /2/ s. 36 - je určená občanom, ktorí sa dostali do situácie sociálnej odkázanosti a nemajú prostriedky, alebo schopnosti zabezpečiť sebe, alebo svojej rodine základné životné potreby. Zákon túto situáciu definuje ako stav hmotnej a sociálnej núdze.
Hmotná núdza – je stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené zákonom. V tomto prípade ide o situáciu chudoby, do ktorej sa najčastejšie dostáva občan, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, nemá pracovný ani iný príjem napr. dôchodok.
Sociálna núdza – je stav, keď si občan nemôže zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, alebo kontakt so sociálnym prostredím, najmä vzhľadom na vek, sociálnu neprispôsobilosť, alebo stratu zamestnania. / 1/ s. 98
Sociálne znevýhodnené prostredie ide o málo podnetné prostredie, v ktorom absentujú základné sociálne, emocionálne vzťahy, hmotné, kultúrne resp. fyziologické, seba realizačné potreby človeka. / 1/ s. 10
Sociálna starostlivosť súhrn postupov na dosiahnutie spokojnosti človeka. Je to interdisciplinárna starostlivosť o výchovu a vzdelávanie, o zdravotnú starostlivosť, bývanie, vytvorenie životných a pracovných podmienok i zabezpečenie duševného zdravia človeka /1/ s.11
Sociálny problém je situácia, ktorú ten, kto sa v nej ocitol, vníma ako obtiažnu, ťažko zvládnuteľnú, až neriešiteľnú. – je chápaný ako spoločensky uznaná, alebo spoločnosťou vnímaná, záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu, nežiadúcu – vyžaduje si korektívne vyrovnávacie opatrenie, ktoré by malo byť vykonané danou spoločnosťou. /2/ s. 99
Sociálna opora rozumieme pomoc, ktorú jednotlivcovi, skupine či komunite poskytnú iní aktéri.
– túto pomoc by sme vo všeobecnosti mohli charakterizovať ako aktívnu podporu a spoluúčasť pri riešení záťažovej situácie. – pri sociálnej opore ide o dve doplňujúce sa aktivity, ktorých existencia je vzájomne previazaná, a to:
1, dávanie, alebo poskytovanie sociálnej opory, 2, prijímanie sociálnej opory.
– je menej používaný termín a vnímaná je predovšetkým ako morálna podpora okolia, alebo ako konkrétna forma nemateriálnej sociálnej pomoci.
Zdroje sociálnej opory / prirodzené – tvoria najbližší príbuzní / komunitné – inštitúcie, združenia, mimovládne organizácie /
Cieľ poskytnutia sociálnej opory je uľahčenie zvládnutia prežívania konkrétnej nepriaznivej situácie. Typ poskytovanej opory formy:
emočná – založená na empatii, citová podpora, Informačná opora – základ je poskytnutie informácie, poradenstva Inštrumentálna vecná - / materiálna pomoc/
Sociálna podpora sa v slovenskom jazyku spája ako v praktickej, tak i v teoretickej rovine, najmä s poskytovaním finančnej podpory, ktorú reprezentujú: dávky sociálnej pomoci, príspevok na kompenzáciu, sociálna pôžička, ide o terminologicky ustálený pojem vnímaný takmer vždy v spojitosti s finančnou, ekonomickou podporou. /2/s.108-110
Sociálna sieť do štátnom uznanej siete patria: 1, úrad práce sociálnych vecí a rodiny, 2, sociálne poisťovne, 3, zariadenia sociálnych služieb.
– takáto sieť je adresná, dostupná, akceptovaná, stabilná, flexibilná, známa /2/ s. 114
Sociálna intervencia sa v súčasnosti používa na označenie zámerného zasahovania do spôsobov konania jednotlivca, skupiny či inštitúcií, do ich životných a pracovných podmienok, do štruktúry vzťahov.
– je často krát vnímaná ako obmedzujúca, nežiadúca kontrola štátu, zbavujúca jednotlivcov slobody. – osoby, ktorým je intervencia určená vnímajú sami seba počas jej realizácie ako bezmocné bytosti. – sa niekedy javí ako jediná účinná forma pomoci
Zásady poskytnutia intervencie je nutné:
– rešpektovať právo jednotlivca na určenie hraníc intervencie – dodržať ochranu sociálnej, psychickej a fyzickej integrity klienta a to vrátane práva na odmietnutie intervencie. – musí byť realizovaná transparentne, pre klienta zrozumiteľným spôsobom – v maximálne možnej miere usilovať sa o dodržanie princípu dobrovoľnosti a súhlasu s intervenciou – poskytnúť klientovi maximálne možný priestor na prevzatie vlastnej zodpovednosti, rozhodovania a riešenia vlastnej situácie. /2/ s. 118-120
Sociálne pole je prostredie, v ktorom pôsobí sociálny pracovník. – pole termín používaný vo význame priestoru, plochy, územia, ako sily dávajúce vymedzenému priestoru dynamickú štruktúru. /2/ s.122
Zdroje:
BAKOŠOVÁ, Zlatica. et. al. : 2005. Sociálna pedagogika pre pedagogické a sociálne akadémie. 1 vydanie Bratislava : SPN Mladé letá, 2005. 168 s. ISBN 80-10-00485- - LEVICKÁ, Jana : 2005. Základy sociálnej práce. Trnava : ProSocio, 2005. 170 s. ISBN 80-968952-8-1 -
|