Téma: Nezamestnanosť ako sociálny jav - možnosti riešenia nezamestnanosti

Nezamestnanosť – znamená situáciu straty, alebo nemožnosti nájsť si primerané zamestnanie. Situácia v nezamestnanosti sa spočiatku nemusí prijímať nepriaznivo.
Človek môže krátkodobo pociťovať úľavu, pocit voľnosti a dostatok času. Krátkodobá nezamestnanosť môže znamenať výzvu k hľadaniu nových životných a pracovných obzorov.

-Dlhodobá nezamestnanosť ( trvá dlhšie ako 2 roky )

Práca a platené zamestnanie v spoločnosti plní tieto funkcie:

- sú základných zdrojom peňažných príjmov u väčšiny obyvateľov, či základ životnej úrovne jednotlivca a jeho rodiny.
- je zdrojom spoločenského postavenia a uznania
- je zdrojom samostatnosti a nezávislosti
Sú priestorom sebarealizácie, uplatnenia a rozvoja schopností a zručnosť človeka
- sú priestorom vytvárania dôležitej časti sociálnych vzťahov a kontaktov človeka
Dlhšie trvajúca situácia straty alebo nezískania zamestnania ohrozuje všetky uvedené funkcie, preto má pre jednotlivca a rodinu nepriaznivé psychologické dôsledky.

Najbezprostrednejším dôsledkom je:

– strata pravidelného príjmu ( zdroj pre uspokojenie základných životných potrieb jednotlivca a jeho rodinu )
- nezamestnanosť znamená riziko poklesu životnej úrovne jednotlivca a závislých členov jeho rodiny a najmä detí
- Dlhšie nezamestnaný stráca svoje pracovné návyky a kvalifikáciu. Stráca pocit prináležitosti k spoločnosti, spoločenského významu, cíti sa zbytočný a nepotrebný.
- často trpí pocitom sociálnej izolácie. ( vypadol zo vzťahov a kontaktov s ľuďmi )
Pocit spoločenskej bezmocnosti ho ešte viac uzatvára pred svetom. To vedie k pocitom sklamania, zbytočnosti a frustrácie. Tieto pocity môžu vyústiť v raste vnútro rodinných napätí a konfliktov, alebo rast únikových tendencií ( drogy, alkohol, hazardné hry ).
Nepriaznivý dôsledok sa môže stať aj návyk na parazitujúci spôsob života, strata pracovných návykov a sebadisciplíny.
Dlhodobé zotrvanie v takejto situácii vedie často k zníženej schopnosti sa zamestnať.

- to je spojené zo stratou pracovnej zručnosti a schopnosti, znížená motivácia k práci, narušená a znížená sebadôvera a sebaúcta ( človek upadá do pasivity a rezignácie ).
- Nezamestnanosť má obyčajne psychologický nepriaznivejší dosah na mužov ako na ženy.
Žena ( tradičná úloha manželky a matky môže naplniť obdobie nezamestnanosti napr. starostlivosť o rodinu a domácnosť )
Muž s pozície sociálnej role sa výraznejšie spája so zamestnaneckou rolou a tiež pozíciou živiteľa rodiny situácia prepustenia z práce u neho predstavuje závažné sociálne ohrozenie jeho pozície, autority a prestíže.

- Osobitne nepriaznivé dôsledky má nezamestnanosť mladých ľudí a absolventov ( nie je umožnené mladému človeku vstup do sveta dospelých ).
Nemôže uplatniť svoju kvalifikáciu, rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti. Nevytvoria sa u neho základné pracovné návyky a skúsenosť začlenenia práce do života. Sťažuje jeho adaptáciu na prácu a znižuje zamestnateľnosť.