Téma: Nezamestnanosť ako sociálny jav - možnosti riešenia nezamestnanosti

Nezamestnanosť – znamená situáciu straty, alebo nemožnosti nájsť si primerané zamestnanie. Situácia v nezamestnanosti sa spočiatku nemusí prijímať nepriaznivo.
Človek môže krátkodobo pociťovať úľavu, pocit voľnosti a dostatok času. Krátkodobá nezamestnanosť môže znamenať výzvu k hľadaniu nových životných a pracovných obzorov.

-Dlhodobá nezamestnanosť ( trvá dlhšie ako 2 roky )

Práca a platené zamestnanie v spoločnosti plní tieto funkcie:

- sú základných zdrojom peňažných príjmov u väčšiny obyvateľov, či základ životnej úrovne jednotlivca a jeho rodiny.
- je zdrojom spoločenského postavenia a uznania
- je zdrojom samostatnosti a nezávislosti
Sú priestorom sebarealizácie, uplatnenia a rozvoja schopností a zručnosť človeka
- sú priestorom vytvárania dôležitej časti sociálnych vzťahov a kontaktov človeka
Dlhšie trvajúca situácia straty alebo nezískania zamestnania ohrozuje všetky uvedené funkcie, preto má pre jednotlivca a rodinu nepriaznivé psychologické dôsledky.

Najbezprostrednejším dôsledkom je:

– strata pravidelného príjmu ( zdroj pre uspokojenie základných životných potrieb jednotlivca a jeho rodinu )
- nezamestnanosť znamená riziko poklesu životnej úrovne jednotlivca a závislých členov jeho rodiny a najmä detí
- Dlhšie nezamestnaný stráca svoje pracovné návyky a kvalifikáciu. Stráca pocit prináležitosti k spoločnosti, spoločenského významu, cíti sa zbytočný a nepotrebný.
- často trpí pocitom sociálnej izolácie. ( vypadol zo vzťahov a kontaktov s ľuďmi )
Pocit spoločenskej bezmocnosti ho ešte viac uzatvára pred svetom. To vedie k pocitom sklamania, zbytočnosti a frustrácie. Tieto pocity môžu vyústiť v raste vnútro rodinných napätí a konfliktov, alebo rast únikových tendencií ( drogy, alkohol, hazardné hry ).
Nepriaznivý dôsledok sa môže stať aj návyk na parazitujúci spôsob života, strata pracovných návykov a sebadisciplíny.
Dlhodobé zotrvanie v takejto situácii vedie často k zníženej schopnosti sa zamestnať.

- to je spojené zo stratou pracovnej zručnosti a schopnosti, znížená motivácia k práci, narušená a znížená sebadôvera a sebaúcta ( človek upadá do pasivity a rezignácie ).
- Nezamestnanosť má obyčajne psychologický nepriaznivejší dosah na mužov ako na ženy.
Žena ( tradičná úloha manželky a matky môže naplniť obdobie nezamestnanosti napr. starostlivosť o rodinu a domácnosť )
Muž s pozície sociálnej role sa výraznejšie spája so zamestnaneckou rolou a tiež pozíciou živiteľa rodiny situácia prepustenia z práce u neho predstavuje závažné sociálne ohrozenie jeho pozície, autority a prestíže.

- Osobitne nepriaznivé dôsledky má nezamestnanosť mladých ľudí a absolventov ( nie je umožnené mladému človeku vstup do sveta dospelých ).
Nemôže uplatniť svoju kvalifikáciu, rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti. Nevytvoria sa u neho základné pracovné návyky a skúsenosť začlenenia práce do života. Sťažuje jeho adaptáciu na prácu a znižuje zamestnateľnosť.
Sociálna pomoc nezamestnaným sa sústreďuje do dvoch oblastí:

1, Pomoc zameraná na získanie nového pracovného miesta ( podpora tvorby pracovných miest, samo zamestnávanie, posilňovanie pracovnej mobility, rekvalifikácia )
2, Pomoc pri riešení problémov v nezamestnanosti ( peňažné dávky v nezamestnanosti, kluby nezamestnaných )

- prirodzená miera nezamestnanosti ( vtedy keď počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest ) dobrovoľná nezamestnanosť
- Nedobrovoľná nezamestnanosť ( keď počet voľných pracovných síl je väčší než počet voľných pracovných miest )
– nezamestnanosť je sociálny jav, keď jednotlivec, alebo skupina ľudí prichádza o zdroj príjmu z pracovnej činnosti, nemá prácu, za ktorú dostáva mzdu a nemá za čo prežiť.

Typológia nezamestnanosti:

- Krátkodobá ( 1 deň -6 mesiacov )
- Strednodobá ( od pol roka do 1 roka ) – klasifikácia podľa medzinárodnej organizácie práce
- Dlhodobá ( nad 1 rok )

- najproblematickejšia je dlhodobá nezamestnanosť ( negatívny vplyv na odbornosť, znižovanie životnej úrovne až chudoba, )
Závažný celospoločenský problém. Najviac postihuje stredné vrstvy obyvateľstva. Strata zamestnania býva sprevádzaná dlhodobým stresom a šokovou reakciou

Dlhodobá nezamestnanosť spôsobuje:

- zmenu životného štýlu
- nezamestnaný stráca svoje zručnosti a návyky a postupne začína mať strach z novej práce, nového kolektívu, a z prispôsobovania sa novým podmienkam zamestnávateľa.

- nevýhody :
1, človek dlhodobo nezamestnaný stráca svoju odbornosť
2, dlhodobá nezamestnanosť spôsobuje, že človek si zvykne na záhaľčivý spôsob života.
3, nevyhnutnosť získania prostriedkov, aby nezamestnaný mal možnosť prežiť – podpora v nezamestnanosti od štátu
4, môže spôsobovať kriminálne praktiky, ako získať finančné prostriedky

V priebehu rokov môže byť nezamestnanosť:
A, cyklická ( všeobecný dopyt práce ) určité obdobie a interval
B, sezónna ( odvetvia činnosti poľnohospodárstvo, lesníctvo stavebníctvo, v jeseni napr. absolventi škôl. )
C, skrytá ( nezamestnaný nie je evidovaný na úrade práce )

Etapy nezamestnanosti podľa psychologického prežívania:
1, etapa prekvapenia ( o prácu neprídu všetci pracovníci, ale len niektorí podľa kritérií )
2, etapa hľadania vinníka ( kto ho o prácu pripravil )
3, etapa vypĺňania si voľného času ( podľa podmienok života vidiek, mesto, )
4, etapa intenzívneho hľadania práce ( táto etapa je najdôležitejšia )
5, etapa rezignácie ( minimálne prostriedky na živobytie )
Počet nezamestnaných sa môže ovplyvniť:

- rekvalifikáciou ( nezvyšuje stupeň vzdelania, umožňuje osvojiť si poznatky pre výkon nového zamestnania )
- Burzy práce ( zamestnávatelia predstavujú nezamest. voľné pracovné miesta, alebo sprostredkujú prácu. )
- sprostredkovanie voľných pracovných miest ( inzerát, denník, televízia, rozhlas )
Zvážiť viazanosti dávok sociálnej odkázanosti na výkon verejných prác
Nezamestnaný - v ekonomickej teórii je osoba považovaná a schopná pracovať, ktorá si však nemôže nájsť platené zamestnanie.

Rozdelenie nezamestnanosti:

- systémová ( cyklická )
- absolútna ( počet ľudí, ktorí si hľadajú prácu je vyšší ako počet miest )
- štrukturálna ( nerovnomernosť dopytu a ponuky práce )
- frikčná ( dočasná ) krátkodobá obdobie hľadanie si novej práce
- sezónnu
- technologickú
- skrytú ( nezamestnaný je dlhšie ako 1 rok, veľmi ťažký návrat do práce, preto sa s týmito nezamestnanými nepočíta v štátnej politika zamestnanosti )
- špeciálne typy nezamestnanosti / mládež, žien, regióny /

Rizikové skupiny nazamestnaných:

- mladiství
- absloventi škôl
- ženy po materskej dovolenky
- uchádzači o zamestnanie so zmenenou pracovnou schopnosťou
- uchádzači v preddôchodkovom veku
- dlhodobo evidovaní a problémoví uchádzači

Harissonov model ukazuje vplyv nezamestnanosti na duševnú stabilitu nezamestnaného v závislosti na čase:

1, fáza – šok ( trvá týždeň ) odmieta skutočnosť, že sa stáva nezamestnaným
2, fáza – optimizmus ( nezamestnaný sa zmobilizuje, je aktívny, žije obdobie usilovného hľadania nového zamestnania ) obdobie troch mesiacov
3, fáza - pesimizmus ( doľahne ťarcha opakujúce sa neúspech pri hľadaní práce ) obdobie do 6 mesiacov
4, fatalizmus ( subjektívne sa nezamestnaný začína cítiť lepšie, vyrovnáva sa so situáciou, stráca záujem o zamestnanie, rastie apatia voči spoločnosti, človek, ktorý sa dostal do tejto fázy, je veľmi ťažko zamestnateľný )

Dlhodobá nezamestnanosť:

Faktory vplývajúce na vznik dlhodobej nezamestnanosti
- nedostatočná kvalifikácia
- nedostatočná sebadôvera
- nízke finančné ohodnotenie
- nezáujem o prácu
Aktívne opatrenia trhu práce:

1, sprostredkovanie zamestnania ( činnosť je zameraná na vyhľadávanie prac. miesta a ponúkanie vhodného zamestnania pre uchádzača )
2, sprostredkovanie zamestnania je aj evidenčná informačná a poradenská činnosť, ako aj vyhotovenie a zverejnenie zoznamov voľných pracovných miest. )
3, vzdelanie a príprava na trh práce
4, programy na vzdelávanie a prípravy na trh práce
5, vzdelávanie a príprava na trh zamestnanca
6, príspevok na zamestnanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie ( absolventi, zdravotne znevýhodnený, dlhodobo nezamestnaný )
7, príspevok na organizovanie menších obecných služieb a dobrovoľníckych prác pre obec
8, príspevok na sťahovanie za prácou
9, aktivačná činnosť
10, absolventská prax
11, príspevok na dopravu do zamestnania
12, príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami
13, príspevok na podporu zamestnávania účastníkov vzdelávania a prípravy pre trh práce
14, príspevok na SZCO
15, podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
16, podpora začleňovania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce
17, podpora zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v sociálnom podniku
18, príspevok na dochádzku za prácou

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk