Pri vzniku psychogénneho autizmu sa však ďalej predpokladá, že naň vplývajú psychické faktory. Predpokladá sa, že pri existencii autistickej predispozície vedú k prepuknutiu poruchy permanentné emocionálne frustrácie a extrémne zanedbávanie. Typické je, že symptómy psychogénneho autizmu (narušená schopnosť komunikácie, emocionálna ľahostajnosť) rýchlo miznú pri intenzívnych a dlhotrvajúcich prejavoch náklonnosti.
Aj keď nie sú presné príčiny autizmu doteraz celkom objasnené, vychádza sa dnes hlavne z biologicky podmieneného vzniku.

- Genetické faktory
Skutočnosť, že blízki príbuzní autistov majú zvýšený sklon k autistickým alebo autizmu podobným symptómom, hovorí za to, že pri vzniku autizmu zohráva dôležitú úlohu dedičnosť. Štúdie tak ukázali, že pravdepodobnosť, že pri jednom autistickom dvojčati bude postihnuté aj druhé dvojča, je veľmi vysoká. U jednovaječných dvojčiat je táto pravdepodobnosť cca. 95,7 % u dvojvaječných dvojčiat 23,5 %. Aj u súrodencov autistických detí, ktoré netrpia autizmom, boli zistené častejšie nápadnosti ako sú poruchy vývinu reči a duševné deficity.

- Biochemické nálezy
U mnohých autistov bola zistená zvýšená hladina serotonínu, ktorá sa vyskytuje aj u detí s duševným postihnutím. Mimo toho reaguje imunitný systém niektorých autistických detí na túto telu vlastnú látku obrannou reakciou. Niektorí postihnutí vykazujú nápadnosti týkajúce sa aj dopamínu a noradrenalínu. Porucha hospodárenia s týmito látkami sa zohľadňuje pri objasňovaní problematického sociálneho správania, nedostatkoch záujmu a problémov s učením autistických detí.

Je možné vyliečenie autizmu?

Úplné vyliečenie autizmu zatiaľ nie je možné, ale špeciálne štruktúrované vzdelávanie môže pomôcť maximalizovať schopnosti dieťaťa a minimalizovať behaviorálne problémy. Správny spôsob vzdelávania a liečebné programy sú pre dieťa podstatné, pretože priamo ovplyvňujú možnosti dosiahnuť takú úroveň samostatnosti, aká je možná vzhľadom na autistické postihnutie.

- Medikamentózna terapia:
Na liečbu autizmu sa nasadzujú rôzne lieky, tak napr. prípravky, ktoré sa užívajú aj pri liečbe schizofrenikov alebo prípravky, ktoré znižujú hladinu serotonínu. U niektorých detí tým možno dosiahnuť zlepšenie duševných schopností a správania, objavujú sa však aj nežiadúce vedľajšie účinky ako napr. podráždenosť.

- Behavoriálna psychoterapia:
Pri pschychologickej liečbe autistických detí sa pracuje hlavne s predmetmi odmien. Odmeňuje sa každé požadované správanie, ako napr. naviazanie kontaktu s iným dieťaťom. Pritom je dôležité zaoberať sa potrebami dieťaťa. Do tohto tréningu sú silne začlenení rodičia, aby mohli svoje dieťa podporovať aj v domáckom prostredí. Okrem toho sa môže tým, že sú rodičia pre dieťa pozitívnym zdrojom reakcií na vlastné správanie, zlepšiť jeho vzťah k rodičom. Pri behavoriálnej psychoterapii je dôležitým cieľom zlepšiť sociálne správanie dieťaťa, lebo sa vychádza z toho, že, ak sa dieťa naučí hrať s inými deťmi, môžu byť dôležitým vzorom pri učení ďalších schopností. Hlavne pri autistoch, ktorí sú duševne postihnutí, treba dbať na to, aby učenie nastávalo v malých krokoch, t. zn., že aj najmenšie pokroky musia byť odmenené. Pri správaní, pri ktorom sa dieťa samo poškodzuje (napr. búchaním hlavy o stenu), môže byť potrebné nasadenie trestov, ako napríklad odobratie obľúbenej hračky. Používanie trestov by však malo byť len výnimkou, lebo inak sú pokusy o vytvorenie dôvery k ľuďom málo nádejné. Pri liečbe autizmu sa neustále používajú alternatívne metódy.

Stav starostlivosti o autistov v súčasnosti na Slovensku zhrnul Daniel Vražda v článku denníka SME pod názvom:“Odborníkov na autizmus je u nás stále málo“
Nedostatok vyškoleného odborného personálu a z toho vyplývajúce neskoré diagnostikovanie, nedotiahnutá legislatíva a aj nedostatok financií, to sú základné problémy subjektov, ktoré sa venujú práci s ľuďmi postihnutými autizmom.
Ako uviedla koordinátorka rozvojového programu pre autistov -čiastočne financovaného Nadáciou pre deti Slovenska - psychologička Katarína Sabová, základnou filozofiou projektu je vyškolenie pracovníkov, ktorí by boli schopní pracovať s autistami. Kvalita poskytovanej starostlivosti v regiónoch je rozdielna a diagnostika či terapia je niekedy na nízkej úrovni.
Neexistujú autisti! Existujú naše deti, naši súrodenci, naši blízki, naši drahí... postihnutí autizmom!