Téma: Využívanie vlastnej osobnosti v sociálnej práci

Váha vlastnej osobnosti je v prvom rade podmienená odbornou kvalifikáciou. Odborné vedomosti, schopnosti, zručnosti, návyky, hodnotová orientácia a skúsenosti sú potrebné na výkon tejto zložitej činnosti a ide o to, aby ich sociálny pracovník plne a s ľudskou prirodzenosťou využíval v prospech klienta. /2/ s. 90

V slovenskom jazyku rozlišujeme kompetentné konanie a schopnosť byť kompetentným. Byť kompetentným v sociálnej práci znamená, že sociálny pracovník disponuje určitými právomocami pre konkrétny okruh vlastnej pôsobnosti.
Kompetentne znamená, konať na základe a v zmysle týchto právomocí, so znalosťou problematiky a so zodpovednosťou za vlastné konanie.
Za kompetentného v tomto zmysle pokladáme toho, komu je kompetencia na jednej strane daná jeho miestom na poli práce a na strane druhej toho, kto disponuje, nielen právomocami, vedomosťami, zručnosťami a schopnosťami pre výkon týchto kompetencií.

Pod pojmom sociálna kompetencia sa rozumie:

- funkcia všeobecných sociálnych schopností, zručností a techník danej skupiny, jednotlivca, ktorá sa formuje v priebehu vývinu jednotlivých subjektov a osobnosti človeka. Profesijná kompetencia sociálneho pracovníka sa priamo viaže k výkonu jeho pracovných činností.

Schopnosť seba – inštrumentalizácie, schopnosť využívať sám seba ako pracovný nástroj – inštrument predpokladá, že bude so svojimi schopnosťami, vedomosťami a zručnosťami narábať tak, aby ich všetky využil v prospech klienta.
Osobné zaangažovanie sa do problémov klientov, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov, postojov, široké spektrum osobných skúseností, schopnosť udržať si nadhľad nad problémom.

Správna sebareflexia mu napomáha dodržiavať nielen optimálnu mieru osobnej zaangažovanosti sa do problému, ale umožňuje mu dodržať potrebný profesionálny nadhľad nad klientovým problémom a následne voliť najefektívnejšie možnosti riešenia jeho problému.

Sociálny pracovník musí kontrolovať a ovládať aj svoju emotívnu stránku, mal by disponovať schopnosťou emotívneho seba odstupu, schopnosť správne analyzovať vlastné city, emócie ako aj príčiny vzniku emócii, ktoré pociťujeme v priamej interakcii s klientom, resp. emócie pri práci súvisiacej s riešením klientovho problému.
Sociálny pracovník musí pôsobiť na klienta vyrovnane, bez strachu, musí pôsobiť dojmom, že situáciu ovláda. Jeho konanie nesmie vyvolávať u klienta negatívne pocity.

Profesionálna zručnosť:

– Schopnosť spolupracovať a kooperovať význam komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami a inými odborníkmi.
Počas komunikácie sociálneho pracovníka s klientom sa od

Od sociálneho pracovníka sa očakáva, že bude disponovať:
• schopnosťou empatického prístupu
• schopnosťou komunikovať v jazykovej rovine klienta, je daná vekom, vzdelaním, profesiou klienta
• schopnosťou asertívneho správania
• schopnosťou nezaujatého, objektívneho hodnotenia informácií
• schopnosťou rozvíjať účinnú komunikáciu /s predpokladom, že sociálny pracovník vie počúvať a dokáže vytvoriť podmienky potrebné pre vznik otvorenej komunikácie/
Kooperatívne správanie sociálneho pracovníka sa prejavuje v nasledovných skutočnostiach:

Sociálny pracovník chápe potrebu spolupráce v prospech klienta
– nemá strach z konkurencie
– disponuje schopnosťou pomáhať klientovi z úzadia a tiež schopnosťou motivovať iných k pomoci jeho klientovi
– má radosť z tímovej práce

Profesionálna kompetencia:

– iniciovať klienta k spolupráci
Sociálny pracovník je tým, ktorý môže vyvolávať, či usmerňovať komunikáciu medzi jednotlivými aktérmi tak, aby všetci zainteresovaní smerovali k spolupráci.
–podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti
Pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho ku kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv.
– zasahovať a poskytovať služby
Sociálny pracovník poskytuje službu priamo osobne, alebo zisťuje primeranú úroveň podpory, starostlivosti a ochrany klienta, zapája sa tiež do oblasti preventívnej sociálnej práce.

Nástrojová kompetencia:
Predpokladom pre dosiahnutie profesionálne kompetentného konania je dobré ovládnutie nástrojov, metód a techník sociálnej práce.

Reflexívna kompetencia:
Učí sa najmä zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta.

Sociálna kompetencia:
Je založená na schopnosti empatie a tiež na schopnosti udržania profesionálnych hraníc, čo predpokladá dodržanie určitej miery odstupu od role, ktorú profesionálne zastáva. Jej súčasťou je aj porozumenie sociálnym inštitúciám, ich pravidlám a nárokom.
Nadobudnutie sociálnej kompetencie je nemožné bez skúsenostnej reflexie. Profesionálnu kompetenciu dosiahne sociálny pracovník vtedy, keď dokáže integratívne spájať nástrojovú, sociálnu a reflexívnu kompetenciu. /1/ s. 52-60

Uplatnenie zodpovednosti voči klientom, zamestnávateľom, samosprávam a spoločnosti:

Postupne sa dostávame nielen ku komplexnému pohľadu na klienta, ale súbežne rešpektujeme aj ostatné subjekty a súčasti života občianskej spoločnosti. Je to vecou profesionality a služby klientom ako zákazníkom. Celkový systém služieb je pod kontrolou zástupcov okresov, obcí, komunít a masmédií.
Profesionálny prístup sociálneho pracovníka je determinovaný zlaďovaním spoločenských záujmov, ktoré majú konkrétnu podobu štátnych záujmov, záujmov zamestnávateľov, obcí, sociálnych skupín, komunít a konkrétneho klienta. V tomto je vyjadrený špecifický prístup v sociálnej práci a odlišuje ho od prístupov ostatných spoločenských vied najmä svojou univerzalitou, multidisciplinárnosťou. /2/ s. 92-93
Vzťah sociálneho pracovníka s jeho klientom:

V sociálnej práci sa stretávame s tromi základnými činiteľmi vytvárajúcimi jeden systém a to:
- Sociálny pracovník
- Klient
- Okolie

Sociálny pracovník je odborník, ktorý sa na profesionálnej úrovni zaoberá pomocou a pomáhaním. Svojou činnosťou pomáha zlepšovať sociálnu funkčnosť svojich klientov.
Aby mohol plniť tieto náročné úlohy je sociálny pracovník spoločnosťou zmocnený vykonávať činnosti napr. vykonať návštevu v domácnosti klienta, napísať o ňom hodnotiacu správu, podať návrh na uloženie ochrannej výchovy, uložiť a kontrolovať výchovné opatrenia.

Moc je sociálnemu pracovníkovi pridelená na základe jeho príslušnosti k inštitúcii prostredníctvom viacerých noriem, zákonov, organizačných poriadok konkrétnej inštitúcie, zvyky a normy profesionálnych združení v tomto prípade hovoríme o inštitucionálne pridelenej moci.
Sociálny pracovník môže vďaka svojmu pracovnému závažným spôsobom vstupovať do života svojich klientov. Tento vstup môže byť závislý od situácie pozitívny alebo negatívny.

Pozitívny vstup:
/ pridanie dávky, poskytnutie služby / klient chápe ako akt jemu prospešný.
Negatívny vstup:
/ nepriznanie dávky / klient chápe ako prejav nepriateľstva zo strany sociálneho pracovníka

Moc vznikajúca v rámci vzťahu pomáhania:
Sociálny pracovník je klientom vnímaný ako ten, kto je mocnejší, skúsenejší, profesionálne pripravený pomôcť mu zvládnuť problémové situácie. Túto moc prideľuje sociálnemu pracovníkovi jeho klient, ktorý ho vníma ako autoritu.
Pomoc poskytovaná v rámci sociálnej práce je vždy realizovaná osobne, že pri jej zabezpečovaní sa priamo stretáva sociálny pracovník a klient.

Budovanie pozitívneho profesionálneho vzťahu s klientom:
Máme na mysli takú interakciu medzi sociálnym pracovníkom a klientom, ktorá umožňuje klientovi, aby sociálnemu pracovníkovi dôveroval, a pritom si obaja udržali vlastné hranice.
Sociálna práca sa odohráva v rámci profesionálneho vzťahu, ktorý budujú sociálny pracovník a klient. /1/ s. 79- 82

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk