Téma: Hranice medzi pomáhajúcim profesionálom a klientom

V celom prírodnom systéme existujú hranice, rovnako ako existujú hranice aj v spoločnosti určujúce rozdelenie kompetencií, právomocí či autority, čím sa zmierňuje miera neporiadku a vzniká určitý stupeň poriadku.
Podobné hranice sa vytvárajú aj v medziľudských vzťahoch a je potrebné ich zachovávať aj v pomáhajúcich profesiách, teda aj vo vzťahu medzi sociálnym pracovníkom a klientom.

V tomto vzťahu predstavuje existencia hraníc predpoklad že si sociálny pracovník aj klient zachovajú svoju autonómiu, budú vystupovať ako dve samostatné osoby, a to aj v prípade empatie zo strany sociálneho pracovníka.
Je dôležité, aby si sociálny pracovník zachovával hranice medzi sebou ako individualitou a klientom. Je nutné, aby vedel vysloviť výhrady voči neúmerným požiadavkám svojho klienta, čím zabraňuje zneužívaniu zo strany klienta.

Aj sociálny pracovník má svoje potreby a zámery, ktoré môžu byť ohrozované zo strany klienta, a to najmä v prípade porušovania hraníc, keď vzniká nebezpečenstvo porušenia autonómie sociálneho pracovníka.
Voči manipulácii sa môže sociálny pracovník chrániť asertivitou. K porušovaniu hraníc nedochádza len zo strany manipulujúceho klienta, hranice môže porušovať aj sociálny pracovník.

Nadmerná pomoc
Snažíme sa urobiť všetko, aby klient musel urobiť čo najmenej, čím sa však adresátovi pomoci berie možnosť osobného vyrovnania sa so záťažovou situáciou. Poskytovateľ sa tak dostáva do ťažkej situácie, kedy musí rozlíšiť, či nadmernou starostlivosťou nevezme človeku radosť z vlastnej schopnosti zvládať situáciu.

Obetovanie sa pre klientov
Sociálny pracovník sa správa ku klientovi ako k osobe neschopnej vlastnej autonómie, osobe závislej na starostlivosti sociálneho pracovníka, samej o sebe
neschopnej.
Nielen, že tým sociálny pracovník zanedbáva vlastnú potrebu oddychu, ale aj pripravuje klientovi možnosť oslabenia jeho schopností. Nadmerná starostlivosť môže klienta oslabiť, udržať ho nesamostatným, ba dokonca ho invalidizovať. Alebo naopak môže postaviť do pozície, v ktorej si začne vytvárať od sociálneho pracovníka istý odstup. Ak si klient začne všímať, že sociálny pracovník sa pre neho obetováva, že sa kvôli nemu vyčerpáva, nebude ho tešiť, že je pre sociálneho pracovníka zdrojom určitých problémov, napätia a začne sa kontaktu so sociálnym pracovníkom vyhýbať.

Splývanie
Keď sociálny pracovník začne problémy svojho klienta považovať za vlastné. Splývanie býva predovšetkým založené na súcite. Je veľmi dôležité rozlišovať medzi empatiou a súcitom. Pri empatii si dokážeme predstaviť a precítiť, čo klient prežíva, pritom zostávame sami sebou, pri súcite sa s klientom stotožníme.
Klientovi tak vytvárame priestor pre prežitie jeho citov, čím mu utvárame možnosť, aby sa časom postavil na vlastné nohy, pričom takáto pomoc sociálneho pracovníka nevyčerpáva, nie je obeťou, ale naopak zdrojom energie.

Nepriepustnosť hraníc
Ktorá sa môže vyskytovať u sociálneho pracovníka, no častejšie zo strany klienta. U sociálneho pracovníka takýto prístup vzniká zo snahy ochrániť seba samého pred depresiou a zraniteľnosťou. Prejavuje sa silným odstupom, a chladným prístupom, môže pôsobiť na okolie ako prejav silnej a neohrozenej osobnosti.

Zhrnutie:
Nevhodný prístup zo strany sociálneho pracovníka vytvára pôdu pre nevhodnú formu pomoci, ktorú poskytne svojmu klientovi. Ako sme už uviedli, klientovi z viacerých dôvodov neprospieva najmä pomoc nadmerná. Rovnako nevhodnou môže byť tiež pomoc iného druhu, než je v danej situácii potrebné. /1/ s. 85-88
Záver

Človek je neopakovateľný a tiež nevyspitateľný, preto sa nedá vtesnať do nejakého vzorca. Vychádzame z rešpektovania univerzality života a spoluzodpovednosti jedinca, skupiny a spoločenstva za jeho kvalitu prežitia, reprodukciu a kolobeh. Rešpektujeme každý individuálny život ako jedinečný a neopakovateľný. /2/ s. 8

Etika je súhrn pravidiel o spoločenskom spávaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom. / celkové správanie k iným / Etika analyzuje všeobecné zákony vývoja, morálnych a mravných vzťahov a predstáv, formy morálneho vedomia a nimi regulované činnosti ľudí. Sociálna práca vychádza zo zákonitostí skúmaných etikou, pričom rieši praktické úlohy odstraňuje, zjemňuje sociálne kolízie, do ktorých sa ľudia dostali vlastnou vinou, alebo bez vlastného pričinenia.

Sociálna práca využíva teoretické závery etiky, a údaje sociálnej psychológie pre hlboké pochopenie sociálnych a psychologických procesov v živote jednotlivca, skupiny, spoločnosti.
Etický kódex sociálnej práce je systematicky usporiadaný súbor noriem, zbierka predpísaných spoločenských noriem. Anglická asociácia sociálnych pracovníkov zhrnula princípy zamerané na sociálnu prácu v praxi, v ktorých je vyjadrený vzťah sociálneho pracovníka ku klientom:

1. Vedomosti, zručnosti a skúsenosti kladne používané na prospech všetkých
2. Vážiť si klientov ako individuálnych osobností a chrániť ich dôstojnosť a práva
3. Meniť predsudky a netolerovať predsudky ostatným pre pôvod, rasu, vieru pohlavie, spoločenské postavenie a status, vek zdravotné postihnutie, alebo preto, akým prínosom je pre spoločnosť.
4. Ponechať plnú moc klientom, aby sa zúčastňovali na rozhodovaní a stanovení potrebných služieb
5. Prejavovať trvalý záujem o klientov, ktorý im môže byť oporou, i keď nie je možné im pomôcť alebo, kde je nutné, aby sami seba bránili
6. Profesionálna zodpovednosť má prednosť pred osobným záujmom
7. Zodpovednosť za štandardnú úroveň služieb a za ďalšie vzdelávanie a výcvik
8. Spolupracovať s ostatnými v záujme klientov
9. Objasňovať verejnosti, či sa jedná v osobnom záujme klienta, alebo organizácie
10. Dodržiavať dôvernosť informácií a zverejniť ich len so súhlasom klienta, alebo výnimočne ako dôkaz vážneho nebezpečenstva
11. Snažiť sa o také podmienky v zamestnaní, ktoré by umožnili dodržať tieto princípy / 2/ s. 96-98

V sociálnej práci s klientom rešpektujeme:
• či je klient schopný plniť požiadavky, ktoré sa na neho kladú
• do akej miery môže klient správne pochopiť tieto požiadavky
• kam až siahajú hranice schopností klienta konať
• do akej miery mali podstatný vplyv vonkajšie okolnosti na klienta, do akej miery mohol následky predvídať.

Zodpovednosť sociálneho pracovníka spočíva aj v spoluzodpovednosti za klienta. /2/ s. 194

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk