Poznanie klienta a prostredia :

Rozlišujeme sociálny kontakt priamy, nepriamy, primárny, sekundárny, terciárny, zámerný a nezámerný. V sociálnej práci kontakt využívame v prvom styku s klientom, môže sa uskutočňovať ako jednosmerná aktivita sociálneho pracovníka alebo vzájomná a slúži na navodenie interakcie / odpovede klienta /

Prvý kontakt s klientom je zoznámenie sa s klientom, s jeho sociálnym problémom, sociálnou situáciou, predpokladaným rozsahom, spoločenskou závažnosťou, s časovou naliehavosťou sociálneho problému tak, ako sa v súčasnosti javí. Zároveň citlivo získavame údaje a informácie od samotného klienta.

V sociálnej práci evidencia plní úlohu čo najpresnejšie vyjadriť písomnou formou skutkový stav klienta, jeho sociálne problémy, predpokladaný rozsah, stanovenie spoločenskej závažnosti a časovú naliehavosť.

Základné údaje do evidencie o klientovi sa získajú tiež kontaktom s inými osobami, inštitúciami a priamym kontaktom s klientom.

Prvý kontakt s klientom nadväzujeme v niekoľkých rovinách :

– Klient prichádza za sociálnym pracovníkom dobrovoľne, sám. Ide o prejav záujmu a zmeny v správaní konaní, prejav aktivity a predpokladu, že klient chce so sociálnym pracovníkom spolupracovať.

– Vyhľadanie klienta ako výsledok preventívnej sociálnej práce, doporučenia inou osobou / rodičmi, známymi, učiteľmi, lekármi /. Prvoradá úloha je nadviazanie primeraného a premysleného kontaktu a vytvorenie motivácie.

– Na podklade správneho alebo súdneho rozhodnutia sa klienti umiestňujú do sociálnych zariadení, kde sú pod pravidelnou kontrolou. Prvý kontakt s klientom zvyčajne vyúsťuje v interview s cieľom nadviazanie dôvery. /2/ s. 101-102

Klient rozhodujúci činiteľ sociálnej práce :

Od základných všeobecných východiskových prístupov k človeku je potrebné i v sociálnej práci naznačiť niektoré normatívne prvky, ktoré slúžia ako východiská sociálnej práce.
Všeobecne za humanistický postoj možno považovať taký postoj, alebo teóriu, ktoré za najvyššiu hodnotu považujú ľudskú dôstojnosť.

Potrebné je, aby bola ľudská dôstojnosť uznávaná a ochraňovaná i pred zásahmi politickej, ekonomickej, náboženskej moci. Ľudskosť sa realizuje na zásadách spoločenského dobra, solidarity a sociálnej spravodlivosti. Všeľudské, individuálne, skupinové sociálne hodnoty sa týkajú najzákladnejších vzťahov medzi ľuďmi
/ napr. neubližovať, navzájom si pomáhať v ťažkostiach, čestnosť, pravdovravnosť, skromnosť, veľkorysosť /

K všeobecným ľudským hodnotám patrí aj abstraktná forma
/ napr. sociálna spravodlivosť, ktorá sa rôzne interpretuje v jednotlivých spoločenských systémoch ako je humanizmus, rovnosť, dôstojnosť. /2/ s.83-85

Rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti klienta :

Vo všeobecnej deklarácii ľudských práv sa uvádza, že „uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných nescudziteľných práv členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete.
Ľudská / sociálna / dôstojnosť sa vzťahuje na osobné bytie človeka, je vyjadrením predstavy o osobnostnej a sociálnej hodnote každého človeka. Jej predpokladom je rešpektovanie jedinečnosti, neopakovateľnosti človeka ako osoby s právom na autonómiu v oblasti hodnôt a spôsobu ich realizácie. /2/ s. 86-87