Téma : Klient v sociálnej práci

Úvod

Od prvotnej ekonomickej pomoci, realizovanej v 19 storočí, sa sociálna práca rozvíja a rozširuje najmä na sociálnu zložku v jej komplexnosti. Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov definovala v roku 1988 sociálnu prácu ako činnosť, ktorá predchádza alebo upravuje problémy jednotlivcov, skupín, komunít vznikajúcich z konfliktov potrieb jednotlivca a spoločenských inštitúcií.

Sociálna práca by mala ovplyvňovať uskutočňovanie vhodných sociálnych zmien v prospech kvality života všetkých ľudí.

Sociálna práca je nástrojom sociálnej starostlivosti o človeka. /1/ s. 1
Predmetom sociálnej práce je syntetizované a zovšeobecnené skúmanie príčin za ktorých dochádza k sociálnemu problému u jednotlivcov, skupín a komunít v sociálnych podmienkach, t.j. v podmienkach ekonomických, psychologických a zdravotných, výchovných, v konkrétnom prostredí reálneho života. /2/ s. 39

Sociálna práca je vedným odborom zaradeným do sústavy pedagogických vied, ktorá skúma v najširšom rámci sociálne problémy človeka a ich riešenie. Úvahou nad súčastnými východiskami pri určení miesta sociálnej práce v spoločenskom procese na Slovensku sa objavujú tri základné úlohy :

1. Maximálne využitie poznatkov svetovej a európskej databázy o sociálnej práci
2. Na základe postupnej vedeckej analýzy sociálnej práce na Slovensku / historický vývoj, sociálno-ekonomické potreby, tradície, transformačný proces, proces začleňovania do Európy/ stanoviť jej priority.
3. Využitie sociálneho potenciálu slovenských odborníkov, najmä ich dlhodobé praktické skúseností vrátane poznatkov zo sociálnej pedagogiky, ako najbližšej vednej disciplíny. /2/ s. 42-43

Sociálny klient :

Klientom sociálneho pracovníka sa tak stáva jedinec, ktorý po zhodnotení vlastnej situácie dospieva k názoru, že pre jej vyriešenie potrebuje sociálnu pomoc.

Pre prichádzajúceho klienta je charakteristické :

- negatívne hodnotenie vlastnej situácie
- momentálna neschopnosť nájsť riešenie svojho problému
- aktívny prístup orientovaný na hľadanie riešenia
- dobrovoľná spolupráca so sociálnym pracovníkom

Z pohľadu sociálnej práce označujeme klienta toho, kto v dôsledku sociálnej situácie potrebuje na jej vyriešenie rôznu formu spoločenskej pomoci, pričom ide o špecifické životné situácie, ktoré sú označované súhrnným pojmom sociálne problémové situácie.

Niektoré profesie / psychológovia / charakterizujú klienta ako platiaceho zákazníka, ktorý si u nich kupuje službu.
Sociálna práca na jej špecifické postavenie veľké množstvo služieb bezplatne, sú určené občanom v hmotnej núdzi, ktorí by si tieto služby nemohli z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov kúpiť. Na druhej strane, štát má záujem na úspešnom riešení ich problémov a preto prispieva zo štátnych prostriedkov na prevádzku zariadení poskytujúcich pomoc tejto skupine občanov.

Dnes zdôrazňujeme, že termín klient používame na označenie zákazníka, ktorý prichádza so žiadosťou o pomoc, z vlastnej iniciatívy a chápeme ho ako rovnocenného partnera sociálneho pracovníka. /2 / s. 66-67
Poznanie klienta a prostredia :

Rozlišujeme sociálny kontakt priamy, nepriamy, primárny, sekundárny, terciárny, zámerný a nezámerný. V sociálnej práci kontakt využívame v prvom styku s klientom, môže sa uskutočňovať ako jednosmerná aktivita sociálneho pracovníka alebo vzájomná a slúži na navodenie interakcie / odpovede klienta /

Prvý kontakt s klientom je zoznámenie sa s klientom, s jeho sociálnym problémom, sociálnou situáciou, predpokladaným rozsahom, spoločenskou závažnosťou, s časovou naliehavosťou sociálneho problému tak, ako sa v súčasnosti javí. Zároveň citlivo získavame údaje a informácie od samotného klienta.

V sociálnej práci evidencia plní úlohu čo najpresnejšie vyjadriť písomnou formou skutkový stav klienta, jeho sociálne problémy, predpokladaný rozsah, stanovenie spoločenskej závažnosti a časovú naliehavosť.

Základné údaje do evidencie o klientovi sa získajú tiež kontaktom s inými osobami, inštitúciami a priamym kontaktom s klientom.

Prvý kontakt s klientom nadväzujeme v niekoľkých rovinách :

– Klient prichádza za sociálnym pracovníkom dobrovoľne, sám. Ide o prejav záujmu a zmeny v správaní konaní, prejav aktivity a predpokladu, že klient chce so sociálnym pracovníkom spolupracovať.

– Vyhľadanie klienta ako výsledok preventívnej sociálnej práce, doporučenia inou osobou / rodičmi, známymi, učiteľmi, lekármi /. Prvoradá úloha je nadviazanie primeraného a premysleného kontaktu a vytvorenie motivácie.

– Na podklade správneho alebo súdneho rozhodnutia sa klienti umiestňujú do sociálnych zariadení, kde sú pod pravidelnou kontrolou. Prvý kontakt s klientom zvyčajne vyúsťuje v interview s cieľom nadviazanie dôvery. /2/ s. 101-102

Klient rozhodujúci činiteľ sociálnej práce :

Od základných všeobecných východiskových prístupov k človeku je potrebné i v sociálnej práci naznačiť niektoré normatívne prvky, ktoré slúžia ako východiská sociálnej práce.
Všeobecne za humanistický postoj možno považovať taký postoj, alebo teóriu, ktoré za najvyššiu hodnotu považujú ľudskú dôstojnosť.

Potrebné je, aby bola ľudská dôstojnosť uznávaná a ochraňovaná i pred zásahmi politickej, ekonomickej, náboženskej moci. Ľudskosť sa realizuje na zásadách spoločenského dobra, solidarity a sociálnej spravodlivosti. Všeľudské, individuálne, skupinové sociálne hodnoty sa týkajú najzákladnejších vzťahov medzi ľuďmi
/ napr. neubližovať, navzájom si pomáhať v ťažkostiach, čestnosť, pravdovravnosť, skromnosť, veľkorysosť /

K všeobecným ľudským hodnotám patrí aj abstraktná forma
/ napr. sociálna spravodlivosť, ktorá sa rôzne interpretuje v jednotlivých spoločenských systémoch ako je humanizmus, rovnosť, dôstojnosť. /2/ s.83-85

Rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti klienta :

Vo všeobecnej deklarácii ľudských práv sa uvádza, že „uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných nescudziteľných práv členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete.
Ľudská / sociálna / dôstojnosť sa vzťahuje na osobné bytie človeka, je vyjadrením predstavy o osobnostnej a sociálnej hodnote každého človeka. Jej predpokladom je rešpektovanie jedinečnosti, neopakovateľnosti človeka ako osoby s právom na autonómiu v oblasti hodnôt a spôsobu ich realizácie. /2/ s. 86-87
Rešpektovanie slobodného rozhodovania klienta :

Pri rešpektovaní ich ľudskej dôstojnosti, svojprávnosti klienta sa podieľajú na ich rozhodovaní, a to najmä aktívnej spoluúčasti na analýze povahy daných problémov a ich riadení ako sprostredkovania možných alternatív.
Klienti teda zostávajú riešiteľmi svojich problémov a sociálny pracovníci nie sú za konanie klientov zodpovední. Rešpektujú ich individuálnu dôstojnosť a slobodu a v žiadnom prípade nedochádza k manipulácii s klientom.

Sociálni pracovníci spolu s klientom posudzujú a hodnotia skutkový stav klienta, dbajú o to aby, klienta neodsudzovali, t.j. nevytvárali nedôveru. Významný prvok komunikácie s klientom je poukázanie na dôsledky problémového správania a porovnanie s inými možnými prístupmi a prejavmi.

Profesionálna povinnosť sociálneho pracovníka je poznanie a upozornenie na možné sankcie, ktoré možno v prípade pokračovania existujúceho stavu je možné použiť voči klientovi. /2/ s. 88

Dodržiavanie dôvernosti informácií o klientovi :

K základným hodnotám sociálnej práce radíme dôvernosť informácií a je potrebné, aby bola dôsledne dodržiavaná. Osobné, a s tým súvisiace údaje, možno zverejniť mimo zaradenia slúžiaceho klientovi iba s výslovným písomným súhlasom klienta.
Výnimkou môže byť len stanovenie zákonom a súdne rozhodnutie. Zvyčajne ide o trestnú alebo inú nebezpečnú činnosť klienta, oprávnené podozrenie z akútneho ohrozenia života, zdravia alebo bezpečnosti iných občanov. /2/ s.88

Rešpektovanie participácie klienta :

Spoluúčasť klienta na sociálnej práci je východiskom a cieľom konania klienta. Pod konaním klienta rozumieme vlastnú činnosť konkrétneho klienta počas práce so sociálnym pracovníkom.

Sociálna participácia klienta – spoluúčasť samotných občanov na riešení sociálnych otázok, na vlastnom sociálnom zabezpečení v čase nepriaznivých životných situácií. Vyžaduje si to dostatočnú informovanosť o možnostiach takéhoto zabezpečovania a poznania povinností a práv / praktické poznanie legislatívy /, postupov prípadne inštitúcií, kde sa možno uchádzať o pomoc.

V sociálnej práci sa participácia využíva pri realizácii projektov, odborníkov na riešenie sociálnych problémov, podieľanie sa na vypracovaní plánu sociálnej terapie.
Východiskovým momentom v sociálnej práci je účasť klienta, vplyv, aktívny podiel na činnosti, ktorá prebieha medzi sociálnym pracovníkom. Spoluúčasť klienta sa prejavuje v rozhovoroch, spoločnom hľadaní pravdy, foriem kompromisov a artikulovaní postupov v sociálnej práci.

Rozlišujeme niekoľko významov termínu :

– označenie faktu činností, správania, vystupovania
– pohyb organizmu spojený s vedomým a nevedomým procesom
– komplex aktov alebo správania
– voľné alebo zámerné správanie
– konanie ako vedomá činnosť zameraná na určitý ciel / riešenie úloh /
– konaním rozumieme konkrétny druh správania
– zaradenie konania do sústavy

činnosť – správanie – konanie – akt. /2/ s. 90-91

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk