Osobnosť učiteľa vo vyučovacom procese

OSOBNOSŤ UČITEĽA VO VYUČOVACOM PROCESE
KĽÚČOVÉ SLOVÁ – vyučovnie, vyučovací proces, profesia učiteľa, osobnosť učiteľa,
autorita, požiadavky na učiteľa.
Anotácie
Práca sa zaoberá porovnaním vyučovania a vyučovacieho procesu
v minulosti s porovnaním so súčasnosťou .
Popisuje osobnostné charakteristiky učiteľov.
Zaoberá sa budovaním autority mladého, začínajúceho učiteľa.
Definuje požiadavky na osobnosť učiteľa. ÚVOD

Vyučovanie a vyučovací proces

V minulosti sa vyučovací proces chápal ako jednostranné pôsobenie učiteľa na žiakov, ktorého výsledkom je utváranie nových vedomostí, zručností a návykov u žiakov. V súčastnosti je však vyučovanie vzájomné pôsobenie viacerých činiteľov: Učivo, ostatná skutočnosť, učiteľa a žiakov.Učiteľ a žiak sú hlavnými činiteľmi vyučovacieho procesu. Úlohou učiteľa je vyučovať a úlohou žiaka je aktívne sa učiť. Vo vyučovacom procese sa tieto dva činiteľe navzájom ovplyvňujú, prispôsobujú a spolupracujú. Preto žiak nieje len objektom učiteľovho pôsobenia, ale zároveň aj subjektom, pretože prežíva vyučovací proces, vyjadruje postoje spätne pôsoí na metódy práce učiteľa.
Vyčovanie je podľa Kaisera a Kaiserovej(s.197) „sprostredkovanie vedomostí, je to výchova, utváranie charakteru, interakcia medzi učiteľom a žiakom, komunikatívna činnosť. Pri vyučovaní ide jednak o to, aby sa určitým adresátom ( žiakom ) sporostredkovali témy obsiahnute v osnovách. Na druhej strane je toto sporostredkovanie zabudované do interakcií, ktoré môžu sčasti žiť aj vlastným životom. Vo vyučovaní sa učí, no aj vnucujú alebo pripúšťajú rozličné názory, budujú sa mocenské vzťahy, vyrušuje sa, hrá sa, sníva sa, hnevá sa, donáša sa, teda odohráva mnoho sociálnych činností, často v tesnej súvislosti s vlastným procesom učenia. Vo vyučovaní sa preberajú obsahy s určitými zámermi. Tému treba metodicky pripraviť vzhľadom na podmienky adresátov.“Toto má za úlohu učiteľ. Mnoho spisovateľov – pedagógov sa zhduje na tom, že je dôležitá charakteristika osobnosti, učiteľa, práve kvôli náročnosti tejto práce. Bola som prekvapená, keď som našla chcarakteristiku profesie učiteľa ktorú napísal Jan Průcha v učebnici modernej pedagogiky:(s.107)

Charakteristiky profesie učiteľa
“Akékoľvek riadené vzdelávanie je nemysliteľné bez učiteľa, a to aj v prípadoch, keď sa niekto učí sám napr.z učebnice alebo z monitoru počítača - i v týchto prípadoch vytvoril učivo nejaký učiteľ.

Profesia učiteľa je jednou z najstarších v kultúrnych dejinách.
Máloktorej profesii hrajú charakteristiky osobnosti zúčastnených subjektov tak veľkú úlohu, ako v prípade učiteľov.

Osobnostné charakteristiky učiteľa

Vek učiteľa (pedagogická skúsenosť)
Vek učiteľa a aj jeho pedagogická skúsenosť síce javia súvislosti s úrovňou pedagogickej práce, kedy úroveň má tendenciu rastu pri stúpajúcich skúsenostiach, ale i tento vzťah nie je veľmi dokázateľný. Skúsenosť môže niekedy viesť k rutine, ktorá negatívne ovplyvňuje pedagogický proces a jeho výsledky a neguje aj pozitívny prínos, vyplývajúci zo skúsenostného základu.(s.107)

Pohlavie učiteľa
Nedokázateľný je aj vplyv pohlavia učiteľa na úroveň jeho pedagogickej práce. Istý náznak lepších výsledkov učiteľov než učiteľiek môže byť náhodný.(s 107)

Zdravotný stav učiteľa
Nízka korelácia úrovne pedagogickej práce so zdravotným stavom ukazuje na to, že tieto javy niesu na sebe štatisticky závislé. To však neznamená, že by silne zhoršený zdravotný stav jednotlivého učiteľa nemal vplyv na úroveň pedagogickej práce tohoto pedagóga. Ako vieme zo skúsenosti, môže to byť práve tento faktor, ktorý veľmi ovplyvní učiteľovu prácu. Nejde síce o závislosť významnú, ale nemožno ju v jednotlivých prípadoch ani podceňovaťnapriek pomerne zanedbateľnej korelácii.(s.107)
Je treba ešte vysvetliť ako bola v tomto výskume zisťovaná úroveň pedagogickej práce učiteľa. Je to komplexný index zložený z piatich indexov a to
- hodnotenie odbornej klasifikácie
- primeranosti klasifikácie
- indexu tvorivosti
- indexu metodickej úrovne
- obľuby a obtiažnosti predmetov( rating medzi žiakmi)
Celkovo by sa teda dalo v súlade so zisteniami Pelikána (1991) konštatovať, že osobnostné charakteristiky učiteľov nemajú veľký vplyv na vstupné determinanty edukačných procesov.
Jan Prúcha (s. 189)“

Čo sa očakáva od učiteľa
- bude vytvárať didaktické prostredie v triede(čistota, disciplína, plnenie didaktických
úloh...),
- zameriava sa na splnenie očakávaní žiakov,
- teší sa z každého pokroku, úspechu žiakov,
- svojou spätnou väzbou motivuje žiakov k učeniu,
- primeraným spôsobom berie do úvahy zloženie kolektívu triedy – rozsah schopností žiakov, rozmanitosť spoločenského pôvodu...,
- má viesť učebné činnosti tak, aby poskytovali reálnu príležitosť k úspechu,
- dôležité je tiež to, aby bol učiteľ stotožnený s tým čo učí, alebo aby neznevažoval učivo pred žiakmi,
- dôkladná príprava na vyučovanie - ak si má učiteľ udržať úctu rovnako ako záujem triedy. Ako náhle žiaci postrehnú povrchnosť jeho prípravy, stratia záujem. Keď pominie záujem nastane neporiadok,
- dôvera - ak žiaci vidia, že sa od nich očakáva, že si budú počínať správne, budú sa snažiť urobiť to najlepšie,
- autorita – učiteľ si plní svoju úlohu každú vyučovaciu hodinu, mal by to vyžadovať aj od žiakov. Zanedbanie poriadku bude znižovať učiteľa v očiach triedy.

Nie diktátorská panovačnosť, ale láskavá pevnosť umožní vytvorenie priateľstva skôr než náhodná zhovievavosť, po ktorej nasleduje kruté obmedzovanie,
- kladný spôsob vyučovania – ráta s duchovným aj duševným pokrokom. Záporný spôsob vyučovania pôsobí proti psychológii a žiaka podceňuje. Učiteľ má konštruktívne budobať povahu žiaka. Porovnáva dobré so zlým správny spôsob so zlým spôsobom. Úprimné uznanie práce študenta ho povzbudí k ešte väčšiemu úsiliu.
Deti sú vybavené intuíciou, ktorá im uľahčuje poznať charakter. Mali by mať možnosť považovať učiteľa za zosobnenie tých právd ktoré ich učí. Ak taký bude, budú mať jeho žiaci k nemu úctu. Deti ho budú mať radi, lebo budú presvedčené, že jeho láska k nim je čistá, úprimná. Učiteľ by mal vlastným charakterom zjavovať tie zásady, ktorým deti učí. Učiteľ by mal počítať s detskou schopnoťou napodobňovať. V tomto napodobňovaní sú síce rozdiely, ale majú ich všetky deti. Ľahko napodobňujú tých ktorý im imponujú. A to čo im imponuje môže viesť k dobrému aj k zlému. Aj preto musí učiteľ prežívať to čo učí, čomu verí, aby medzi tým čo robí a čo hovorí nebol rozdiel. Takto sa stáva trieda živým zrkadlom, v ktorom môže učiteľ vidieť svoj obraz. Úprimný záujem o študentov sa dotýka srdca. Súcit spolu so záujmom sú dvaja pomocníci pri získavaní skutočnej spolupráce. Musí tu byť ohladuplný záujem plného pochopenia zo strany učiteľa aj žiaka. Až vtedy, keď sa učiteľ vžije do života žiaka sa dostaví úspech. Len vtedy keď toto robí v dennom styku s deťmi ich môže trvalo ovplyvniť.

V zošite pedagogiky zo strednej školy som našla tieto požiadavky na učiteľa:
- motivácia k povolaniu,
- talent k povolaniu,
- kognitívna vybavenosť,
- verbálna vybavenosť,
- určité hodnotové preferencie.

Stratégia budovania autority učiteľa
Autorita – spoločenský vzťah medzi osobami z ktorých jedny vykonávajú reálny prevažujúci vplyv na druhých, vzácnosť, úcta.Vplyvná, vážená osobnosť; výborný prvotriedny pracovník. Tak charakterizujú autoritu Z. Mandíková a I. Šalinová v slovníku cudzích slov( s. 110)
1. Vyjadrovanie statusu učiteľa
- učiteľ má rozhodujúce slovo,
- trieda sa riadi pokynmi učiteľa,
- používa rôzne techniky na udržanie disciplíny,
- učiteľ zastupuje riaditeľa,
- dôležité je aj sebavedomie učiteľa,
- zrakový kontakt,
- reč tela ,
- pohyb po triede,
- využitie dotykov.
2.

Manažerské schopnosti učiteľa
- dodržiavanie plynulého prechodu od jednej činnosti k druhej,
- vyžadovanie dodržiavania slušného správania,
- zamedzuje nežiaducemu hluku, svojvoľnému opusteniu miesta,
- učiteľ musí pomáhať žiakom pri ťažších úlohách,
- na hodine dodržiava bezpečnostné pravidlá,
- stará sa tiež o to, aby žiaci nevyrušovali,
- riadi odchod a príchod žiakov do a zo školy.
3. Účinné rekacie na nežiadúce správanie sa žiakov
- správna motivácia,
- okamžitá reakcia,
- prirodzená atmosféra,
- sledovať všetkých žiakov a venovať sa im rovnako,
- neuprednostňovať ,
- vysvetlovať zrozumiteľne,
- prejaviť záujem o riešenie detských problémov,
- prevencia je lepšia ako liečba.

Vzťah učiteľa k jeho triede
Tento vzťah je podobný vzťahu medzi dôstojníkom a jeho vojskom, medzi dirigentom a jeho orchestrom.
Úspech armády závisí na zladení jej činnosti. Každý vojak ,musí postupovať spoločne s ostatnými a okamžite poslúchnuť rozkaz. Preto je armáda akcie schopným útvarom.
Taká súhra činností akú predstavuje dobre vycvičená armáda je výsledkom starostlivého štúdia a usilovného cvičenia. Každý vojak plní svoje príkazy; každý muž, ktorý sa dostal na miesto vyššie ako vojak, plní majstrovsky aj náročné inštrukcie. Každý muž sa podriaďuje bezpodmienečne príkazom svojho velitela. Jedine vtedy ak je medzi vyučovaným a vyučujúcim vzájomné pochopenie a dôvera môže mať vyučovanie úspech.
Učiteľ rovnako ako dirigent orchestru musí mať istotu, že každý z jeho žiakov pracuje v súlade so všetkými ostatnými žiakmi v tride a aj s ním. Niektorí žiaci sa rovnako ako niektoré hudbné nástroje ťažko ladia a ľahko rozladia. Ak je aj taká pikola rozladená môže znehodnotiť hru aj výborného orchestra. Preto musí mať učiteľ trpezlivosť a snažiť sa o to, aby priviedol k spolupráci aj toho najneposlušnejšieho žiaka.
ZÁVER
Z uvedeného vyplýva, že na jednej strane sa neustále mení vzťah medzi učiteľom a žiakom a
na druhej strane s pribúdajúcou skúsenosťou vstupuje do triedy vždy iný učiteľ. Len
zohladnenie všetkých vplyvov a citlivé vyvažovanie vzťahu vo vyučovacom procese dáva
predpoklad k tomu, že žiak prejaví záujem zoznámiť sa s ponúkanou látkou a s jej
osvojením. Zrejmá dynamika tohto procesu podčiarkuje dôležitosť osobnostného a
vývojového profilu učiteľa. Významnú úlohu zohráva i tvorivý potenciál učiteľa, ktorým
dokáže prepojiť aktuálne učivo s momentálnym stavom triedy a súčasným stavom
mikroprostredia žiakov.