ÚVOD:
Snahou každej spoločnosti je vychovať vo svojom prostredí plnohodnotného človeka, ktorý dokáže po stránke vedomostnej i morálnej prebrať v svojej dospelosti spoluzodpovednosť za jej ďalšie napredovanie a rozvoj.

Na prvý pohľad má k dispozícii veľa prostriedkov. Pri podrobnejšom pohľade si uvedomíme ich špecifickosť a pomerne úzke zameranie. Jednu z možností pôsobenia na mladého človeka v širšom spektre predstavuje výchova mimo vyučovania vo výchovno- vzdelávacom systéme.

V tejto práci sa pokúsim na základe definície pojmu výchovy predstaviť možnosti a základné inštitúcie v ktorých prebieha výchova mimo vyučovania. V závere porovnám moje praktické skúsensenosti s teóriou tejto výchovy.

1.0 Definícia výchovy
Podľa Kaisera a Kaiserovej v učebnici pedagogiky je “výchova na to, aby človek dosiahol primeranú formu existencie a kedže si neprináša žiadne pevné spôsoby, reakcie je teda voči svetu otvorený, možno ho vychovávať.Výchova je teda zameraná na schopnosť človeka konať.” Výchova je definovaná v slovníku cudzích slov takto:“sústavné cieľavedomé pôsobenie na mladého človeka zabezpečujúce jeho všestranný rozvoj.“ Keď toto všetko zhrnieme možno konštatovať, že výchova je cieľavedomá zámerná sústavná činnosť, ktorou formujeme všestranne harmonicky rozvinutú osobnosť po stránke psychickej a telesnej a to v súlade s potrebami spoločnosti.

Výchova mimo vyučovania vo výchovno vzdelávacom procese sa uskutočňuje najmä v školských kluboch.
Toto pôsobenie na žiakov mimo vyučovania je neoddeliteľnou súčasťou našej výchovno vzdelávacej sústavy a je jednou z najvýznmnejších foriem starostlivosti o deti zamestnaných rodičov. Uskutočňuje sa výchovno- vzdelávacou činnosťou organizovanou školou mimo povinného vyučovania a činnosťou ostatných inštitúcií ktoré sa podieľajú na výchovno-vzdelávacej práci s deťmi a mládežou. Ich obsahom je naučiť deti účelne využiť voľný čas relaxáciou, štúdiom a záujmovou činnosťou.
Súčasťou výchovno-vzdelávacej práce mimo vyučovania je záujmová činnosť, ktorá významným spôsobom pomáha vo výchove a vzdelávaní žiakov so slabším prospechom i žiakov talentovaných, ovplyvňuje a usmerňuje deti pri voľbe povolania.
Osobitný význam má v súčasnosti výchova k účelnému využitiu voľného času. Neustále rastúce hmotné zabezpečenie ľudstva vedie zákonite k rozširovaniu priestoru na voľný čas. Tento proces v sebe skrýva veľké nebezpečie najmä vtedy, ak bude bez regulácie a kontroly ponechaný živelnému vývoju.