V skutočnosti sa však verejnosť stretávala s priemernosťou, ba až šedivosťou v radoch mnohých učiteľských kolektívov, s vlastnosťami, ktoré učiteľov ničím neodlišovali od ostatnej populácie. Nevýraznosť v postojoch, nerozhodnosť, nedostatok sebavedomia, ale predovšetkým nízka odbornosť vykonávanej práce, nízky stupeň tvorivosti, nedostatočná odvaha experimentovať, hľadať a nachádzať, pohodlníctvo a strach, odcudzenosť predmetu vlastnej práce, nedostatočný vzťah k deťom a mládeži sú tie najfrekventovanejšie charakteristiky, ktoré sa týkajú mnohých učiteľov vo výkone svojho povolania.

Učiteľova individuálna koncepcia vyučovania

Činnosť učiteľa v triede sa dá pomerne dobre pozorovať. Keď nahliadneme do triedy, vidíme, že sa učiteľ venuje rozličným činnostiam : vysvetľuje učivo, kladie žiakom otázky, hodnotí žiakov, dáva im pokyny ako vykonávať určitú úlohu atď. Môžeme však pozorovať nielen činnosti učiteľa , ale aj jeho vzťah k žiakom. Môžeme vidieť, že je k niektorým žiakom prísny, k iným zhovievavý, vidíme, že jeden učiteľ vytvára v triede skôr priateľskú atmosféru, iný má k žiakom chladný prístup.
Tieto viditeľné, navonok sa prejavujúce činnosti učiteľa sa uskotočňujú na základe niečoho, čo nie je na prvý pohľad zjavné. Ide o učiteľovu individuálnu koncepciu vyučovania.
Učiteľ o svojej individuálnej koncepcii vyučovania obyčajne nehovorí. Preto táto súčasť jeho profesionálneho vybavenia zostáva nespozorovaná. Predsa však zohráva dôležitú úlohu, pretože do značnej miery ovplyvňuje spôsob, akým učiteľ vyučuje, spoluurčuje priebeh vyučovania a tým aj jeho výsledky.V duchu svojej koncepcie sa učiteľ pripravuje na vyučovanie a potom organizuje svoju činnosť i činnosť žiakov v triede. Na základe tejto koncepcie učiteľ interpretuje pre seba i predpísané vyučovacie ciele, upravuje učivo, volí vyučovacie metódy a pristupuje k žiakom.
Obrazne si učiteľovu koncepciu vyučovania možeme predstaviť ako isté „zariadenie“, ktoré učiteľ má a ktoré používa na plánovanie vyučovania a na jeho realizáciu. Z tohto „zariadenia“ učiteľ vyberá tie princípy, pravidlá, vedomosti, ktoré práve potrebuje pre svoju činnosť v predrealizačnej fáze vyučovania (príprava na vyučovaciu hodinu), pri realizácii vyučovacieho procesu i pri porealizačnej fáze vyučovania. Učiteľ však svoju koncepciu vyučovania môže používať i v ďalších situáciách. Môže pomocou nej hodnotiť pedagogické skutočnosti, ktoré sú mimo jeho vyučovania.

Povahové črty učiteľovej osobnosti

Učiteľova, vychovávateľova osobnosť je hlavným činiteľom vo výchovno-vzdelávacom procese.Učiteľ by mal stáť na jednom z prvých miest v našom spoločenskom živote. Správna osobnosť sa však nerodí hneď.