Vo svojich výpovediach takmer všetky absolventky stredných škôl, kladú na prvé miesto učiteľovu úroveň: „Prvé čo som si všimla u mojej profesorky nemčiny boli hlboké vedomosti. A to je najdôležitejšie. Niet horšieho, ako keď učiteľ nemá patričné vedomosti.
Žiaci to vedia vybadať a začnú učiteľa podceňovať.“Ďalšie sa vyjadrili takto: „Jeho vedomosti boli veľké a vedel každý problém dokonale vysvetliť. Bol obľúbený. Nielen veľa žiadal, ale svojím výkladom nám aj veľa dal.“ „U môjho učiteľa slovenčiny som si cenila najmä to, že mal všestranné vedomosti. Vedel pohotove odpovedať na otázky týkajúce sa nielen gramatiky a literatúry, ale i na otázky, ktoré sa týkali mnohých iných predmetov. Toto som si u neho cenila najviac. Vďaka nemu som sa venovala štúdiu slovenčiny.“
Ako žiaci oceňujú vysoké vedomosti a s rešpektom pozerajú na takých učiteľov, ktorí sú dobrými odborníkmi vo svojom predmete, tak podceňujú učiteľov, ktorých vedomosti sú slabé. Učiteľovu nevedomosť a nepripravenosť hodnotia žiaci takto : „Vedomosti môjho profesora boli podľa mojej mienky veľmi chabé. Čím menšie boli jeho vedomosti, tým bol nedotklivejší a keď sa stalo, že ho niekto pristihol pri chybe, alebo sa ho opýtal, čo sám nevedel, úbohý žiak mal ´po chlebe´.“ „Bol to človek zbehlý vo svojom odbore, ba možno povedať že aj nadaný. Ale jeho učiteľská práca sa utápala v mori nešťastia. Z našej strany vzbudzoval súcit a sústrasť.“
Prevažná skupina študentov kladie dôraz na správny metodický postup na hodine a výklad. Učiteľov výklad má byť zaujímavý, majú sa v ňom odraziť jeho vlastné skúsenosti a vlastné názory. Jedna študentka píše : „Je pravda, že kladnou vlastnosťou sú dobré vedomosti. Ale niekedy to nestačí. Keby som mala pravdu povedať napr. o profesorovi logiky, vedomosti mal. Ale čo to bolo platné, keď nemal u žiakov nijakú autoritu?“ Autoritu možno získať správnym metodickým postupom, ktorý žiaci veľmi vysoko hodnotia. „Mala som rada latinčinárku. Bola to veľmi inteligentná a vzdelaná žena. Jej metóda vyučovania bola taká skvelá, že sme ani nevedeli, ako sa učíme a učili sme sa rýchlo.“ Keď žiaci hodnotia učiteľov, vystupujú do popredia také skutočnosti, ako presnosť príchodu na hodinu, spôsob skúšania na začiatku hodiny, kontrola domácich úloh a kvalita vysvetľovania. Jedna poslucháčka charakterizuje dobrého učiteľa takto : „Na hodinu prichádzal vždy veľmi presne, ale vždy aj presne odchádzal. Hodinu začal vždy skúšaním.