Učiteľ má svoju prácu dobre organizovať a predvídať.

Vzťahy medzi učiteľom a žiakom

Významné miesto medzi učiteľovými dobrými vlastnosťami tvorí otázka utvárania správneho vzťahu k žiakom. Ak ju učiteľ vyrieši, pomôže mu to prekonať mnohé ťažkosti v triede a odstrániť ľahostajnosť, prípadne nedôveru žiakov. Otázka správneho vzťahu k žiakom nie je ľahká. Avšak dá sa riešiť. Prvým krokom k jej riešeniu bude, keď sa učiteľ zbaví neosobného postoja k žiakom, nebude na nich pozerať ako na stroje. K žiakovi treba pristupovať individuálne, treba sa ho naučiť chápať. Pretože sú to ľudia cítiaci, mysliaci a žijúci v určitých vzťahoch k okoliou. Žiaci si to zapamätajú na celý život, vďačne sa vrátia v spomienkach k svojim učiteľom. Staré príslovie hovorí: „Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva.“ Teda vľúdnosť, láskavosť a porozumenie neostane bez odozvy, napomôže utvoriť správny vzťah žiakov k učiteľovi. Utvorenie správneho vzťahu k žiakom je predpokladom úspešnej práce. Utvoriť dobrý vzťah k žiakom napomáha najmä učiteľova životná radosť, optimizmus a bodrosť. Žiaci nemajú radi učiteľov zachmúrených, ktorí sa stále sťažujú na mnoho práce. Učiteľ má žiakov naučiť optimizmu. Žiaci o učiteľoch, ktorí ich učili optimizmu, hovoria: „Na hodinách bol prísny, ale dobrosrdečný. Ku každému bol rovnako milý a priateľský. Každému vedel poradiť, bol milý, múdry a vedel svoju múdrosť pravým spôsobom rozdávať. Pri skúšaní používal milý tón a oslovoval nás menom. Bol taktný, pozorný, nezosmiešňoval, neironizoval.“
Nevyhnutné vlastnosti každého, kto pracuje s ľuďmi, sú dokonalé sebaovládanie a trpezlivosť. Len ťažko možno doceniť hodnotu týchto vlastností. Žiaci sú neobyčajne citlivý práve na to, akým spôsobom sa k nim učiteľ správa. Žiaci neznášajú, keď učiteľ ironizuje, podceňuje, má povýšenecký postoj k žiakom. Vyplýva to z ich nesprávneho postoja k ľuďom. Treba povedať, že dobrý vzťah k žiakom, porozumenie pre žiakov nemôže vyplývať z učiteľovej slabosti. Žiaci hneď zbadajú a využijú slabosť. O jednom učiteľovi sa vyjadrili : „Bol milý, ale mohli sme mu vyliezť na chrbát. Nemal autoritu, cez hodinu fyziky rozprával žarty.“ Takéto učiteľovo správanie je práve také nevhodné ako prehnaná prísnosť, kričanie a hrešenie. Nervozita, ktorú vyvoláva učiteľov nesprávny postup, nesprávne hodnotenie, krik a ironizovanie, zaháňa žiakov do pasivity.