Zásady výchovy pre život v rodine

Téma: Zásady výchovy pre život v rodine

Zásady výchovy pre život v rodine možno vo všeobecnosti odvodiť od zásad výchovy vôbec a najmä výchovy mravnej. Zásady výchovy pre život v rodine nemôžeme chápať každú izolovane, ale ako výchovné aspekty, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú v konkrétnom procese výchovy. Zásady pre túto oblasť výchovy doteraz neboli spracované. Preto sa pokúsim načrtnúť výchovné zásady pre túto oblasť výchovy:

- zásada postupnosti a primeranosti veku
- zásada zrozumiteľnosti a pravdivosti
- zásada zachovania spisovného jazyka
- zásada vážnosti a vzájomnosti úcty
- zásada dôvery
- zásada dôvernosti, intimity a zdravého studu
- zásada zodpovednosti a zhody osobného života s prednášanými poučeniami
- zásada individuálnosti
- zásada priameho kontaktu
- zásada pravidelného hodnotenia a kontroly
- zásada spätnej väzby
- zásada neautoritatívnosti a taktu
- zásada zanietenosti a precítenosti
- zásada jednoty výchovných vplyvov
- zásada požiadavky pohlavnej zdržanlivosti
- zásada neoddeľovania sexuálneho života od etiky
- zásada vyzdvihovania kladných čŕt dieťaťa
- zásada kontinuity a opakovania

a) Zásada postupnosti a primeranosti veku - predstavuje veľmi dôležitú požiadavku pri výchove pre život v rodine. Informácie, ktoré dieťa prijíma, má dostávať s ohľadom na vek, na skúsenosti primerané veku a poznatky z tejto oblasti.

b) Zásada zrozumiteľnosti a pravdivosti – vychovávateľ má vysvetlenie podať pravdivo tak, aby dieťa bolo s ohľadom na svoje skúsenosti schopné pochopiť jeho výklad, teda má brať do úvahy predošlé vedomosti, ako aj vzdelanostnú a verbálnu úroveň.

c) Zásada zachovania spisovného jazyka – úzko súvisí so zásadou zrozumiteľnosti. Vychovávateľ sa má vyjadrovať v spisovnom jazyku. Jeho poúčanie nemá byť preplnené odbornými a cudzími, dieťaťu neznámymi výrazmi, už vonkoncom nie vulgarizmami alebo inými nespisovnými alebo zosmiešňujúcimi výrazmi.

d) Zásada vážnosti a vzájomnosti úcty – vyjadruje, že prejav musí byť dôsledný, bez vtipkovania. Dieťa musí postrehnúť, že o veciach partnerského vzťahu muža a ženy vychovávateľ hovorí vážne, s úctou voči druhému pohlaviu, voči vychovávanému dieťaťu i voči sebe samému, musí to pobadať v slove, v tóne reči, v gestách i v mimike.

e) Zásada dôvery – rodič a učiteľ vo svojej výchovnej práci, vo svojom úsilí dobre pripraviť dieťa na zodpovedné partnerské vzťahy môže byť úspešný, iba ak sa mu podarí získať si dôveru dieťaťa.
f) Zásada dôvernosti, intimity a zdravého studu – vyplýva zo zásady dôvery, má však aj svoju špecifickosť v tom, že rozhovor o otázkach vzťahu k inému pohlaviu a rodinného života nevyhnutne musí prebiehať v ovzduší dôvernosti, akejsi diskrétnosti, intimity, vytvorenia pocitu, že vychovávaný a vychovávateľ alebo rodič hovoria dôverne a nebudú o tom hovoriť nikomu inému.

g) Zásada zodpovednosti a zhody osobného života a prednášanými poučeniami – vyjadruje požiadavku, aby informácie podával zodpovedný a sám mravný človek, vekovo nie veľmi mladý.

h) Zásada individuálnosti – neodporúča sa preberať všetky otázky, najmä intímneho rázu, do podrobností v celom kolektíve triedy. Zásada priameho kontaktu – vychovávateľ má mať možnosť priamo sledovať, ako vychovávaný na prednášané poučenia reaguje.

i) Zásada pravidelného hodnotenia a kontroly – ak dieťa iba poúčame a neskontrolujeme, ako naše slová uvádza do praxe, ako sa podľa nich správa, ako ich prijalo ako svoje presvedčenie, ostávame bez spätnej väzby a nevieme, či pracujeme úspešne alebo nie.

j) Zásada spätnej väzby – úzko súvisí so zásadou pravidelného hodnotenia a kontroly, ale neviaže sa iba na kontrolu a hodnotenie.

k) Zásada neautoritatívnosti a taktu – úzko súvisí so zásadou dôvernosti a dôvery, vychovávateľ dbá na to, aby interakcia s vychovávaným nebola príliš autoritatívna, ale dôverná, ako vzťah staršieho priateľa k mladšiemu so zachovávaním vzájomnej úcty.

l) Zásada zanietenosti a precítenosti - ak má byť výchovný vplyv aj úspešný, prejav vychovávateľa musí byť precítený, zanietený, aby dieťa nepochybovalo, že vychovávateľ ho informuje podľa svojho presvedčenia.

m) Zásada jednoty výchovných vplyvov – vo výchovnej práci je nesmierne dôležitá jednota všetkých výchovných vplyvov.

n) Zásada požiadavky pohlavnej zdržanlivosti – v poučeniach o pohlavnosti, o rozdielnosti pohlaví, o eroticko-sexuálnej príťažlivosti muža a ženy a pod. nesmie vychovávateľ obísť cieľ pohlavnosti – a to je láska človeka a rodina.

o) Zásada neoddeľovania sexuálneho života od etiky – každé poučenie o sexuálnom živote človeka má odznieť vedno s poučením o etike sexuálneho života človeka.

p) Zásada vyzdvihovania kladných čŕt dieťaťa – je založená na prvkoch humánnosti. Pomáha dieťaťu prekonávať prekážky v sebavýchove a budovať dôveru vo vlastné sily.

r) Zásada kontinuity a opakovania – pod touto zásadou rozumieme výchovnú požiadavku, aby sa informácie dieťaťu podávali nepretržite a opakovane.

Zdroje:

Helena Rozinajová , Výchova pre život v rodine -