Téma: Zásady výchovy pre život v rodine

Zásady výchovy pre život v rodine možno vo všeobecnosti odvodiť od zásad výchovy vôbec a najmä výchovy mravnej. Zásady výchovy pre život v rodine nemôžeme chápať každú izolovane, ale ako výchovné aspekty, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú v konkrétnom procese výchovy. Zásady pre túto oblasť výchovy doteraz neboli spracované. Preto sa pokúsim načrtnúť výchovné zásady pre túto oblasť výchovy:

- zásada postupnosti a primeranosti veku
- zásada zrozumiteľnosti a pravdivosti
- zásada zachovania spisovného jazyka
- zásada vážnosti a vzájomnosti úcty
- zásada dôvery
- zásada dôvernosti, intimity a zdravého studu
- zásada zodpovednosti a zhody osobného života s prednášanými poučeniami
- zásada individuálnosti
- zásada priameho kontaktu
- zásada pravidelného hodnotenia a kontroly
- zásada spätnej väzby
- zásada neautoritatívnosti a taktu
- zásada zanietenosti a precítenosti
- zásada jednoty výchovných vplyvov
- zásada požiadavky pohlavnej zdržanlivosti
- zásada neoddeľovania sexuálneho života od etiky
- zásada vyzdvihovania kladných čŕt dieťaťa
- zásada kontinuity a opakovania

a) Zásada postupnosti a primeranosti veku - predstavuje veľmi dôležitú požiadavku pri výchove pre život v rodine. Informácie, ktoré dieťa prijíma, má dostávať s ohľadom na vek, na skúsenosti primerané veku a poznatky z tejto oblasti.

b) Zásada zrozumiteľnosti a pravdivosti – vychovávateľ má vysvetlenie podať pravdivo tak, aby dieťa bolo s ohľadom na svoje skúsenosti schopné pochopiť jeho výklad, teda má brať do úvahy predošlé vedomosti, ako aj vzdelanostnú a verbálnu úroveň.

c) Zásada zachovania spisovného jazyka – úzko súvisí so zásadou zrozumiteľnosti. Vychovávateľ sa má vyjadrovať v spisovnom jazyku. Jeho poúčanie nemá byť preplnené odbornými a cudzími, dieťaťu neznámymi výrazmi, už vonkoncom nie vulgarizmami alebo inými nespisovnými alebo zosmiešňujúcimi výrazmi.

d) Zásada vážnosti a vzájomnosti úcty – vyjadruje, že prejav musí byť dôsledný, bez vtipkovania. Dieťa musí postrehnúť, že o veciach partnerského vzťahu muža a ženy vychovávateľ hovorí vážne, s úctou voči druhému pohlaviu, voči vychovávanému dieťaťu i voči sebe samému, musí to pobadať v slove, v tóne reči, v gestách i v mimike.

e) Zásada dôvery – rodič a učiteľ vo svojej výchovnej práci, vo svojom úsilí dobre pripraviť dieťa na zodpovedné partnerské vzťahy môže byť úspešný, iba ak sa mu podarí získať si dôveru dieťaťa.