Téma: Kontrolno - hospitačná činnosť na škole

Hospitácia: Je návšteva vyučovacej hodiny, prednáška za účelom poznania stavu a úrovne výchovno - vzdelávacej práce a výmeny pedagogických skúseností. Slúži nielen kontrolným orgánom školskej správy, učiteľom a študujúcim, ale i verejnosti k bližšiemu poznaniu práce školy.
Návšteva na vyučovaní, dôležitý prostriedok na získanie informácií o práci školy, učiteľa.

Čo je hospitácia:
– Návšteva, účasť iného pedagóga alebo člena nadriadeného orgánu na vyučovaní.
– Forma získavania informácií v práci, metódach, organizácii pracovných výsledkov jednotlivých pedagógov i celých kolektívov z hľadiska potrieb pedagogického riadenia výchovno - vzdelávacej práce v škole.
– Jej základnými metódami sú pozorovanie a rozhovor.

Jednou zo základných metód pedagogického riadenia výchovno-vzdelávacieho procesu školy v systéme vnútroškolskej kontroly je hospitácia. Ak hospitácie majú plniť úlohu, ktorú v systéme vnútroškolskej kontroly majú, musia splniť požiadavku, aby sa konali plánovite, a mali jasný cieľ.

Plán hospitácií riaditeľa školy a jeho zástupcu má vychádzať z celoročného plánu práce a má byť zacielený na realizovanie hlavných a vytýčených cieľov tohto plánu.
Niektorí riaditelia si vypracujú rámcový plán hospitácií na celý rok, príp. na polroka, v ktorom uvedú ciele, a tématiku hospitácií a konkretizujú ho v mesačných alebo v týždenných plánoch hospitácií.

Rámcový plán hospitácií pri dôslednom plnení zabezpečí pravidelnosť a sústavnosť v hospitačnej činnosti a v preverovaní vedomostí žiakov. Podľa nás však mal viac zvýrazniť kontrolu jednej z hlavných úloh škôl – výchovu, plnenie učebných osnov v predmetoch. Z rámcového plánu treba vychádzať pri spracovaní mesačného, príp. týždenného hospitačného plánu riaditeľa školy a jeho zástupcu, v ktorom sa už presne a konkrétne uvedie dátum, trieda, predmet, vyučujúci a cieľ hospitácie.

Cieľ hospitácie môže byť:

1. všeobecný, keď vedenie školy sleduje celkovú prácu učiteľa na vyučovacej hodine vtedy hovoríme o všeobecnej hospitácii.
2. konkrétne zacielený na istú úlohu, na istý výchovný alebo metodický problém, na predmet vtedy hovoríme o tematickej hospitácii.

Kto realizuje hospitačnú činnosť: riaditelia škôl, ich zástupcovia, vedúci predmetových komisií, pedagógovia medzi sebou navzájom, školský inšpektor, hlavný majster.

Úlohou hospitácií je: poskytovať riadiacim orgánom informácie pre systematické zdokonaľovanie výchovno-vzdelávacieho procesu i riadenie vyučovania.

Pri hospitácii sa hodnotí: realizácia cieľa, obsahu i celková realizácia a priebeh výchovno-vyučovacieho procesu a jeho výsledky.

Podľa úlohy, obsahu a rozsahu pozorovaných javov a organizácie hospitácie sa realizuje viacero druhov hospitácie:
– kontrolné a didaktické
– priebežné
– tematické
– komplexné
– individuálne
– skupinové hospitácie riadiacej správy, vzájomného hospitovania učiteľov rovnakých alebo príbuzných odborov
Informácie získava riaditeľ rozličnými cestami:

1. z vlastného pracoviska pozorovaním, rozhovorom, s učiteľmi a žiakmi, písomnými i ústnymi správami a kontrolnou činnosťou, ktorá je základným zdrojom informácií, a to:

a) hospitáciami
b) previerkami vedomostí žiakov / ústne a písomné /
c) kontrolu
– triednych výkazov
– triednych kníh
– klasifikačných hárkov
– písomných prác a zošitov žiakov
– práce predmetových komisií a metodických združení

2. z písomných a ústnych prameňov mimo vlastného pracoviska štúdiom:
– učebných osnov, učebníc, ako aj odbornej a metodickej literatúry a časopisov pre jednotlivé predmety
- Výnosov a smerníc MŠK / Vestník / a pokynov riadiacich orgánov školskej správy

Základné metódy hospitácie:
– pozorovanie
– rozhovor
– rozbor školskej dokumentácie
– rozbor výsledkov učebnej práce žiakov

Podmienky úspešnosti hospitácie: je hlboká znalosť obsahu, dôkladné premyslenie cieľov, prostriedkov a celého priebehu hospitácie v jej troch základných fázach:
- prípravnej / stanovenie cieľa časového rozvrhu, metód t.j. projekt hospitácie. /
- realizačnej / samotný priebeh hospitácie /
- záverečnej / zhrnutie opatrenia pre ďalšiu prácu podľa cieľa /

1. Základné etapy hospitačnej činnosti:

1. príprava zostavenia projektu
a) stanoviť ciele a úlohy hospitácie
b) štúdium odborných požiadaviek na vyučovanie daného predmetu – učebné osnovy, vyhlášky, smernice, metodické pokyny a príručky.
c) pripraviť konkrétnu metodiku hospitačnej činnosti:
– výber vzorky
– pripraviť potrebné pomôcky k metodike pozorovania / hospitačný záznam, pozorovací hárok /
– osnovu pohospitačného pohovoru
stanoviť metodiku spracovania získaných údajov.
d) informovať, požiadať príslušného pedagóga o možnosť hospitovať a stanoviť ciele.
2. Realizácia hospitačnej činnosti:

– prísť v stanovenom čase na hospitáciu / odporúča sa s učiteľom /
– nerušiť proces
– použitie záznamovej techniky len so súhlasom vyučujúceho

Plnenie výchovno - vzdelávacích cieľov: sledovať a hodnotiť adaptabilitu žiakov na preberané učivo, sledovať adaptabilitu žiakov na metódy a formy práce učiteľa, sledovať vzťah učiteľ- žiak.

Hospitácia by mala byť zameraná aj na žiaka. Na začiatku záznamu treba uviesť dátum, triedu, učebný predmet, meno vyučujúceho, cieľ vyučovacej hodiny a cieľ hospitácie.

Hospitačný záznam a hárok: bezpodmienečne sa vyžaduje, aby pozorované fakty a poznámky zodpovedali skutočnosti, aby boli formulované stručne, ale výstižne a presne, aby pri opätovnej hospitácii umožnili vracať sa spätne k predchádzajúcim zisteniam, lebo moment spätnej väzby je najvýraznejšou črtou pedagogického riadenia, a veľmi dôležitý pri skvalitňovaní školskej práce.
Ďalšou požiadavkou je, aby každý záznam obsahoval konkrétne závery a opatrenia pre prácu vyučujúceho pri zovšeobecnení aj pre celý učiteľský kolektív.

Predovšetkým sledujeme, ako sa darí učiteľovi realizovať ciele a úlohy, ktoré si vytýčil, pričom pozorne analyzujeme obsah preberaného učiva, a to so zreteľom na poslanie predmetu, hodnotíme aj prínos preberanej témy pre rozumový a mravný vývin žiaka, starostlivo sledujeme správny výber zásad, metód, foriem a prostriedkov vyučovania. Ide predovšetkým o metódy sprístupňovania nových poznatkov, o metódy upevňovania vedomostí žiakov a o metódy ich preverovania.

Pri preberaní nového učiva osobitne sledujeme vedeckosť výkladu, výchovné využívanie učebnej látky, funkčné prežívanie názorových pomôcok a nakoniec, či sa náležitá pozornosť venuje precvičovaniu, upevňovaniu a zhrnutiu učiva.
Cez celú vyučovaciu hodinu sledujeme aj správanie učiteľa, jeho vystupovanie, úroveň vyjadrovania, celkovú kultúru prejavu, pripravenosť na vyučovanie po každej stránke, jeho vplyv na formovanie vedeckého svetonázoru a utváranie povahových vlastností žiakov, vzťah k žiakom. Vymenovali sme tu niekoľko faktorov, ktoré samozrejme, upresňujeme podľa cieľa hospitácie.

Správne je robiť si súčasne poznámky pre vlastnú prácu, pre prácu vedenia školy, na čo bude treba upozorniť predmetové komisie, čo bude treba zdôrazniť pri rozbore hospitácií na pedagogickej rade, prípadne na čo zamerať najbližšie hospitácie.
Po vyučovacej hodine si hospitujúci znovu pozorne preštuduje svoje pozorovania zachytené v zázname, premyslí si a napíše konkrétne závery a opatrenia. Treba poznamenať, že je výhodné, ak vedenie školy má pre každého vyučujúceho osobitný zošit, do ktorého svoje postrehy z hospitácií zapisuje riaditeľ školy i zástupca riaditeľa.

Každý riaditeľ i zástupca, by si mali uvedomiť, že hospitačný záznam nie je len úradný dokument, ale je súčasne obrazom ich práce. Po hospitácii nasleduje konkrétny rozbor vyučovacej hodiny s príslušným učiteľom. / najťažšia a najzodpovednejšia časť hospitačnej činnosti /

3. Pohospitačný rozhovor:

Poznámky k technike rozhovoru:
– miesto rozhovoru voliť tak, aby nebol rušený
– vytvoriť dobrú atmosféru vzájomnej dôvery – odstrániť napätie
– v úvode vysvetliť ciele, predmet rozhovoru, uviesť hlavnú tematiku
– spôsob kladenia otázok je zameraný na podporu rozhovoru, pochvala na začiatku, námietky až na koniec.
– Na začiatku pohovoru treba vyzvať vyučujúceho, aby sa najskôr sám pokúsil zhodnotiť svoju prácu – či sa podarilo dosiahnuť vytýčený cieľ a spôsob jeho dosiahnutia.
Analyzuje nielen činnosť žiakov, ale uskutočňuje aj seba hodnotenie vlastnej výchovno-vzdelávacej činnosti.
– Potom pristupuje riaditeľ k vlastnému hodnoteniu - začne kladmi, príp. bude konštatovať zlepšenie práce v porovnaní s predchádzajúcimi hospitáciami.
– Pri hodnotení je správne prebrať všetky klady a nedostatky tak, ako sa objavili v priebehu vyučovacej hodiny – ako ich hospitujúci zachytil vo svojom zázname.

Pohospitačný pohovor: je neoddeliteľnou súčasťou ukončenia kontrolnej činnosti vedenia školy. Mal by sa uskutočniť v priateľskej, ale pracovnej atmosfére.
Na základe získaných skúseností, vhodnejšie je ho uskutočniť najneskôr do 3 dní odo dňa vykonanie hospitácie, nikdy nie neskôr. Uvedený čas by mali hospitujúci a hospitovaný využiť na triedenie myšlienok, získaných poznatkov. Bude plniť nielen funkciu kontrolnú ale aj vzdelávaciu. Zákonite tiež dochádza k vzájomnej výmene skúseností.
Pohospitačný rozhovor umožňuje dokončiť zber požadovaných informácií

4. Vyhodnotenie, analýza údajov a poznatkov:

Hospitant vecne a štatisticky spracuje základné údaje, ktoré budú slúžiť ako podklad na stanovenie záverečnej správy. Výsledky hospitačnej činnosti majú slúžiť i ako spätná väzba.

Zhrnutie:

Riaditeľ kontroluje:
– pedagogickú a odbornú úroveň práce školy v zhode s pracovným a organizačným poriadkom.
– riadi výchovnú a vzdelávaciu činnosť učiteľov na škole.
– zodpovedá aj za výsledky výchovnej práce vychovávateľov.

Zástupca riaditeľa školy:
– zúčastňuje sa na pedagogickom riadení školy, na hospitáciách, pohovoroch a iných formách kontroly.
– riadi a kontroluje činnosť správnych zamestnancov
– zabezpečuje a kontroluje zachovávanie predpisov o bezpečnosti práce.

Riaditelia škôl spolu so svojimi zástupcami by mali pravidelne a systematicky hospitovať.

Ministerstvo vykonáva následnú finančnú kontrolu:
Na úseku dodržiavania všeobecne záväzných platných predpisov, následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva a zo všeobecného rozpočtu EÚ obciam, samosprávnym krajom, krajským školským úradom, Štátnej školskej inšpekcie, ministerstvom zriadeným organizáciám na úseku hospodárenia s materiálnymi hodnotami a majetkom štátu, ktorý majú krajské školské úrady, Štátna školská inšpekcia, Ministerstvom zriadené organizácie v správe, a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia.

Krajský školský úrad kontroluje:
– dodržiavanie všeobecných záväzných právnych predpisov v oblasti školstva, výchovy a vzdelávania.
– vo veci zabezpečovania činností a úloh obcí a samosprávnych krajov v oblasti školstva.
– Efektívnosť využívania finančných prostriedkov pridelených školám a školským zariadeniam.
– Hospodárenie a využívanie pridelených finančných prostriedkov v školách v školských zariadeniach v súčinnosti s ministerstvom.

Vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu, všeobecného rozpočtu Európskej únie, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má v správe a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia.
Štátna školská inšpekcia kontroluje:
– zabezpečenie priestorov, materiálno-technického zabezpečenia, ako aj zabezpečenie didaktickej techniky používanej vo výchovno-vzdelávacom procese.

Štátna školská inšpekcia plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania, na pracoviskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach.

Školskí inšpektori sú pri výkone školskej inšpekcie oprávnení vstupovať do priestorov kontrolovaných subjektov, kontrolovať výchovno-vzdelávaciu činnosť, nazerať do dokumentácie škôl a školských zariadení, vyžadovať od orgánov školskej samosprávy v školstve informácie a písomné podklady potrebné na plnenie svojich úloh.

Samosprávny kraj kontroluje:
– dodržiavanie všeobecných záväzných právnych predpisov v oblasti školského stravovania, v oblasti výchovy a vzdelávania.

Samosprávny kraj vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo ŠR, zo všeobecného rozpočtu EU s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má v správe, a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia.

VÚC kontroluje:
– prideľuje cirkevným a súkromným školám a školským zariadeniam finančné prostriedky–vykonáva kontrolu hospodárenia
– zabezpečuje organizáciu, prevádzku, ekonomiku a kontrolu v hospodárskej činnosti zariadení školského stravovania
– vykonáva komplexnú kontrolu činnosti na úseku hospodárenia s pridelenými finančnými a materiálnymi prostriedkami, vnútornej vybavenosti škôl a školských zariadení.

Obec kontroluje:
– vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom.
– dodržiavanie všeobecno-záväzných platných predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania.
– prideľuje cirkevným a súkromným školám a školským zariadeniam finančné prostriedky – vykonáva kontrolu hospodárenia.
– zabezpečuje organizáciu, prevádzku, ekonomiku a kontrolu v hospodárskej činnosti zariadení školského stravovania.
– vykonáva komplexnú kontrolu činnosti na úseku hospodárenia s pridelenými finančnými a materiálnymi prostriedkami, vnútornej vybavenosti škôl a školských zariadení.
– vytvára podmienky pre zápis do I. roč. ZŠ, rieši a vydáva opatrenia pri zanedbaní povinnej školskej dochádzky a starostlivosti rodičov o dieťa.

Obec vykonáva:
Následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo ŠR, zo všeobecného rozpočtu EU s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má v správe, a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk