referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Streda, 7. decembra 2022
Vývinová psychológia
Dátum pridania: 25.09.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: MgrBcRia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 270
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 

Ontogenéza je proces kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien ľudskej bytosti v čase. Kvalitatívne zmeny sú zmeny v počte alebo množstve, veľkosti niečoho, ako sú výška, hmotnosť, rozsah slovnej zásoby.
Kvalitatívne zmeny sú zmeny v druhu, štruktúre alebo organizácii, ako sú napríklad postupné prirodzené zmeny v inteligencii alebo v spôsobe myslenia človeka.

Rozdiel medzi týmito zmenami môžeme dobre rozlíšiť na príklade vývinu pamäti.
Štvorročná J. si dokázala spomenúť len na tri predmety z c celej skupiny predmetov, ktoré videla pred niekoľkými minútami, ale ako sedemročná už sa rozpamätala na sedem predmetov.
Jej pamäť zaznamenala v tomto čase kvantitatívnu zmenu, nárast v množstve zapamätaného (nárast kapacity bezprostrednej - primárnej pamäti).
Prežíva však aj kvalitatívnu zmenu pamäti, pretože teraz začína používať určité stratégie ako ukladať predmety, ktoré si chce zapamätať, do kategórií, ktoré jej potom pomôžu pri ich vybavovaní.

Individuálny psychický vývin (ontogenéza) je proces, charakteristický kvantitatívnymi a kvalitatívnymi zmenami živého systému.
Tieto zmeny nie sú náhodné, ale nutné, zamerané a nezvratné.
Sú to zmeny progresívne, i keď zahrňujú momenty regresie.
Je to pohyb celého systému od nižších foriem k vyšším, od jednoduchších k zložitejším formám existencie a vzťahov jednotlivca k okolitému svetu, znamená zdokonaľovanie štruktúry i funkcií, narastanie organizovanosti a stability.
Uskutočňuje sa odumieraním starého, zrodom nového a zároveň návratom starého na novej úrovni.

Nezvratný proces znamená, že vo vývine síce niekedy pozorujeme náznaky návratu, regresie na nižší stupeň, nikdy to však nie je návrat k pôvodnej kvalite. Ľudstvo zatiaľ nenašlo žiadnu omladzovaciu procedúru, ktorej účinky by sa prejavili v skutočnom celkovom omladení.

V psychickom vývine ide o rad zákonitých zmien, ktoré usporiadaným a súhlasným spôsobom vedú k cieľu - dosiahnutiu zrelosti.

Termíny usporiadaný a súhlasný vyjadrujú, že vývin nie je ničím náhodným, ale že medzi prebiehajúcim obdobím vývinu a nadchádzajúcim je vzájomný vzťah.

Každá zmena závisí od predchádzajúcej, a podobne súčasná zmena bude mať vplyv na zmeny budúce.
V živote človeka však prebieha množstvo zmien a nie každá je zmenou vývinovou.

Vývinová zmena

Vývinová zmena je taká charakteristika, ktorá znamená prechod od menej dokonalého prejavu k dokonalejšiemu, je relatívne stála (udržuje sa istý čas, kým nie je včlenená do vývinovo vyšších prejavov) a v tej istej populácii je v zákonitom vzťahu k chronologickému veku (Kuric, J. a kol., 1986, s.48).

Náhodný alebo násilný zásah do vývinu (ochorenie, úraz, trauma - vážne poškodzujúce organizmus s dopadom na priebeh, kvalitu funkcie a prežívania) môže negatívne poznačiť ďalší telesný resp. duševný vývin, vývinový proces však neustáva, naďalej pokračuje, ale iným spôsobom, ako by prebiehal za optimálnych podmienok. Zásah do vývinu bol náhodný, nezákonitý, ale ďalší vývin už je opäť zákonitý.

Druhy vývinových zmien :
Vývinové zmeny nie sú všetky rovnakého druhu, vývin sa uskutočňuje rozličnými spôsobmi.

Evolučné zmeny (progresívne) predstavujú zákonitý, neopakovateľný postup radu zo seba navzájom vychádzajúcich zmien, ktoré možno hodnotiť ako prechod od menej dokonalého k dokonalejšiemu (zložitejšiemu), a ktoré sú zamerané na určitý cieľ. Prevažujú v období detstva a dospievania.

Evolúcia je vzostup, zdokonaľovanie, obohacovanie.
V telesnej oblasti vznikajú nové orgány a nové funkcie (napríklad rozmnožovacie), podobne v duševnej oblasti sa vyvíjajú nové funkcie a spôsobilosti (reč, logické myslenie, morálny úsudok), pričom sa funkcie zdokonaľujú, aktivita sa zrýchľuje a zefektívňuje.

I keď k určitým pozitívnym zmenám (zdokonaľovanie niektorých schopností a získavanie nových spôsobilostí) dochádza i neskôr, predsa len tieto neskoršie zmeny nie sú nikdy tak rýchle a prevratné ako v raných etapách života človeka.

Preto sa vek dospelosti zvykne označovať ako obdobie stability alebo plató, stacionárne štádium, ktoré využíva rozvinuté psychické vlastnosti a spôsobilosti (Langmeier, J., 1991).

Involučné zmeny (regresné) znamenajú opak vo vývine, úbytok, resp. úpadok niektorých schopností a adaptívnych funkcií v telesnej i duševnej oblasti.

V skutočnosti pozorujeme takýto úbytok v niektorých funkciách už v strednom dospelom veku, u väčšiny ľudí je zrejmý po päťdesiatom roku a spravidla výrazný je v starobe.

Evolučné a involučné zmeny sa nemusia nutne vylučovať, môžu prebiehať súčasne, to znamená, že môže dochádzať k pozitívnym vývinovým zmenám, hoci v iných oblastiach alebo smeroch je viditeľný pokles výkonnosti.

Biologická involúcia organizmu prebieha od samého vzniku nového organizmu, všetky živé tkanivá starnú od počiatku.
Napríklad na ľudskom oku badať involučné zmeny už okolo desiateho roku, keď sa zhoršuje zaostrenie pohľadu na blízko a na diaľku, napriek tomu sa v celkovom vývine zaznamenáva prevaha progresívnych zmien.
Pomer týchto dvoch druhov zmien v oblasti fyzického vývinu sa mení v prospech involučných zmien zhruba okolo tridsiateho roku života. Podobné vzťahy sledujeme aj v psychickom vývine.
Dieťa v čase nástupu do školy stráca svoj bohatý svet fantázie a spontánneho prejavu, aby umožnilo vstup reality do svojich predstáv a otvorilo cestu rozumovému poznávaniu sveta.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.