Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Zákonitosti psychického vývinu
Dátum pridania: | 25.09.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | MgrBcRia | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 209 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 9.2 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 15m 20s |
Pomalé čítanie: | 23m 0s |
Vývin je celistvý.
Vzhľadom na to, že vývin je celistvý, možno tvrdiť, že to, čo sa deje v jednej fáze, pôsobí a vplýva na nastupujúcu fázu alebo fázy.
Napríklad nedostatočná výživa novorodenca môže spôsobiť telesné i psychické poruchy, ktoré sa už celkom nevyrovnajú.
Emocionálne napätia, ktoré môžu sprevádzať niektoré podmienky v rodinnom prostredí dieťaťa, zanechávajú stopy na vývine jeho osobnosti.
Neprimerané postoje dieťaťa voči sebe samému i jeho vzťahy k druhým, sformované v raných rokoch života, sa iba zriedkavo dajú celkom odstrániť.
Ich vplyv na názory jednotlivca, na jeho život, sa prejavia v období zrelosti a v neskoršom veku.
Individuálne rozdiely v tempe vývinu sú stále.
Individuálny charakter tempa vývinu je stály.
Deti, ktoré sa rýchlo vyvíjajú od počiatku svojho života, budú sa týmto tempom vyvíjať i naďalej. Naproti tomu deti s pomalým vývinom sa vyvíjajú aj ďalej pomaly.
Potvrdili to vývinové rastové krivky, ktoré ukázali, že deti vyššie v prvom roku života sú vyššie aj v nasledujúcich rokoch, a deti nízkeho vzrastu zostávajú naďalej nízke.
(To je všeobecný trend, z ktorého však existujú isté výnimky. Stáva sa, že dieťa veľmi slabo je, pomaly rastie, ale v puberte sa všetko zmení a môže byť jedným z najvyšších.)
Rovnaká zásada sa týka aj oblasti správania. Krivky psychického vývinu schopných detí, priemerných a retardovaných ukázali pravidelnosť podobnú zobrazeniu v rastových krivkách.
Zrýchlený psychický vývin v prvých rokoch života dieťaťa naďalej udržuje svoje tempo v ďalších rokoch života (Gesell, 1928). Je zrejmé, že aj tu existujú výnimky a citovaný pán Gesell nemusí mať pravdu.
Deti duševne oneskorené nedosahujú úroveň normálneho dieťaťa, iba vo výnimočných prípadoch.
Možno pripustiť, že s vekom sa budú v duševnom vývine čoraz viac oneskorovať.
Vývin prebieha rôznym tempom v rôznych oblastiach
Jednotlivé telesné časti sa nerozvíjajú rovnakým tempom a ani výskyt jednotlivých znakov duševného vývinu nenastáva v rovnakom čase.
Hneď po narodení sa veľkosti jednotlivých telesných častí líšia.
Aby sa dosiahli telesné proporcie typické pre dospelého človeka, musí nutne dochádzať k rozdielom v tempe ich rastu.
Psychický i fyzický vývin sa v jednotlivých fázach vyznačuje individuálnym tempom a aj ich zrelosť sa dosahuje v rozličnom čase.
Rozvoj niektorých častí môže byť rýchly a súčasne v tom istom čase v iných častiach pomalý, alebo dokonca prerušovaný obdobiami stagnácie.
Týmto spôsobom sa teda mení pomer veľkostí telesných orgánov v rôznych obdobiach života. Mozog dosahuje svoju konečnú veľkosť medzi šiestym a ôsmym rokom života. Potom sa už mení len štrukturálne.
Chodidlá, ruky a nos dosahujú svoju maximálnu veľkosť v čase ranej adolescencie
(čiastočne s tým súvisí typická neobratnosť, nedostatok zručností a sebadôvery v čase dospievania). Srdce, vnútorné orgány a tráviaci systém sa najviac rozvíjajú v období adolescencie.
Pomery rôznych intelektových schopností odhaľujú, že sa vyvíjajú rôznym tempom a dosahujú zrelosť v rôznom veku. Tvorivá fantázia dosahuje svoj vrcholný bod v staršej adolescencii. Kognitívne procesy (rozumové schopnosti) sa vyvíjajú pomerne pomalým tempom.
Mechanizmus zapamätúvania a pamäti na konkrétne predmety a fakty sa vyvíja oveľa rýchlejšie ako zapamätúvanie abstraktných a teoretických vecí.
Všeobecná inteligencia priemerného jednotlivca dosahuje svoj vrcholný bod okolo 16. roku života.
Môžu sa objaviť rôzne kombinácie zrýchlenia alebo oneskorenia rastu, hmotnosti, inteligencie, emocionálneho i pohlavného dozrievania. Nerovnomernosť tempa vývinu takéhoto pôvodu v oblasti rôznych vlastností, štruktúry, funkcií, spoločenského prispôsobovania, inteligencie môže mať veľa implikácií.
Dieťa sa môže napríklad odlišovať od svojich rovesníkov vzhľadom na svoje záujmy a aktivity, ale zo sociálneho hľadiska nemusí byť prijímané skupinou starších detí. Môže to mať dôsledky na jeho sociálnu prispôsobivosť, psychickú rovnováhu ako aj rozvoj pohnútok a motívov.