Predmet pedagogickej psychológie sa vymedzuje dvojakým spôsobom:
- v užšom
- širšom chápaní

Zástancovia užšieho chápania predmetu pedagogickej psychológie tvrdia v podstate, že predmetom tejto vedy je skúmať zmeny psychiky (dieťaťa, žiaka, študenta) vplyvom výchovy, vyučovania a vzdelávania; teda vplyvom výchovných podmienok a výchovných situácií.

Tento názor zastáva veľa autorov, najmä tí, ktorí vidia blízky vzťah medzi pedagogickou a vývinovou psychológiou. Napr. J.Stephens považuje za predmet pedagogickej psychológie systematické štúdium výchovného rastu alebo vývinu.

Pomocou pedagogickej psychológie zisťujeme charakter výchovného rastu, jeho typické črty a sily, ktoré ho riadia.
Na výchovný rast jednotlivca pôsobí veľa činiteľov počínajúc od takých endogénnych ako sú gény, ale i rodina, ulica, parta, škola, ktorá má vo výchovnom postavení osobitný význam, lebo v škole sa presne a zámerne stanovuje, ako treba tento rast podporovať.

Pedagogická psychológia skúma všetky faktory výchovného rastu dieťaťa, no osobitnú pozornosť venuje školskému faktoru s cieľom pomáhať učiteľovi v jeho práci pri usmerňovaní výchovného rastu dieťaťa.

H.W.Bernard vidí predmet pedagogickej psychológie v skúmaní toho ako, prečo a za akých okolností sa jednotlivci učia. V.Příhoda tiež považoval pedagogickú psychológiu za vedu, ktorá skúma zmeny správania a myslenia subjektu, ktoré vznikajú vplyvom výchovného procesu.

Zástancovia širšieho chápania predmetu pedagogickej psychológie zdôrazňujú, že predmetom tejto vedy je skúmanie súhrnu psychologických zákonitostí výchovy, vyučovania a vzdelávania.

J.S.Bruner napr. vytýka pedagogickým psychológom, že sa doteraz venujú najmä skúmaniu učenia a neskúmajú psychológiu vyučovania, resp. jej psychologické základy.
Pripomína, že základným problémom pedagogickej psychológie má byť práve teória vyučovania, resp. jej psychologické základy. Ruský autor N.K.Levitov tiež určuje predmet pedagogickej psychológie v širšom chápaní, keď píše:

„Pedagogickou psychológiou sa nazýva to odvetvie vedy, ktoré má za úlohu skúmanie psychologických základov výchovy a vyučovania“.

V súčasnosti sa výchova a vzdelávania čím ďalej, tým viac rozširuje aj mimo školy. Pedagogická psychológia musí skúmať tie špecifické psychologické zákonitosti, ktoré sa uplatňujú pri tejto rôznorodej výchovno-vzdelávacej činnosti.

Pri takomto chápaní predmetu a úloh pedagogickej psychológie vcelku ju možno, podľa Ďuriča definovať takto:
Pedagogická psychológia je veda o psychologických zákonitostiach výchovno-vzdelávacieho procesu v školských a iných výchovných zariadeniach.

Touto definíciou sa naznačuje, že pedagogická psychológia skúma všetky psychologické zákonitosti, ktoré pôsobia v procese výchovy, vyučovania a vzdelávania v rodine, v škole, v detských a mládežníckych domovoch, internátoch, detských a mládežníckych organizáciách, kluboch, cirkevných zariadeniach a pod., teda všade tam, kde ide o proces výchovy v najširšom slova zmysle.

Z tohto široko chápaného predmetu pedagogickej psychológie má potom vyplynúť
(a aj vyplýva) vlastný systém oblastí, ktoré má táto veda skúmať.

Systém pedagogickej psychológie

Vlastnú štruktúru (systém) každej hraničnej disciplíny
(a pedagogická psychológia je takou vedou) určujú dve hľadiská.

Prvé hľadisko vychádza z praktickej požiadavky, v našom prípade je to praktická požiadavka výchovno-vzdelávacieho a vyučujúceho procesu.

Druhé hľadisko vyviera z vnútornej logiky rozvoja samotnej vedy.
V našom prípade ide o imanentnú stránku rozvoja samotnej pedagogickej psychológie.
Aj toto druhé hľadisko sleduje koniec -koncov pomoc pedagogickej praxi, no táto pomoc nie je bezprostredná, sleduje ďalšie, perspektívnejšie ciele pedagogických javov.

Systém pedagogickej psychológie (ako každej inej vedeckej disciplíny) sa prakticky premieta do vysokoškolských učebníc, v ktorých sa zjednocuje didaktická a vedecká požiadavka.

V zhode s Ďuričom možno povedať, že tento systém zahŕňa v podstate tri základné oblasti:

Všeobecné otázky pedagogickej psychológie
(predmet, vzťah k iným vedám, výskumné metódy, determinácia vývinu a utvárania psychiky človeka, vývin a výchova, psychológia riadeného učenia, teórie učenia, zákony učenia, podmienky učenia, rozvíjanie tvorivého myslenia),

psychológia výchovy (predmet, osobnosť a správanie v psychológii výchovy, psychologické osobitosti metód výchovného pôsobenia),

psychológia vyučovania (predmet a úlohy, psychologická analýza vyučovacieho procesu, psychologická analýza príčin neprospievania žiakov, psychologické aspekty skúšania a hodnotenia učebných výkonov žiakov).

Samozrejme, že v tomto kurze nebude možné rozobrať celý obsah pedagogickej psychológie. Zameriame sa iba na niektoré oblasti, pričom sa budeme opierať o tie poznatky, ktoré ste už získali pri štúdiu všeobecnej, vývinovej a sociálnej psychológie.