Porovnávacie pozorovanie
Osobitným druhom pozorovania je tzv. porovnávacie pozorovanie. Psychológ sa tu nezameriava iba na pozorovanie, zaznamenávanie, objasňovanie a interpretáciu určitého psychického javu u pozorovaných, ale snaží sa porovnávať pozorované javy u tých istých pozorovaných osôb v iných výchovných situáciách alebo porovnávať tie isté javy u iných skúmaných osôb podľa možnosti v tých istých výchovných situáciách.

Napr. predmetom pozorovania môže byť aktivita tých istých žiakov vo vyučovacom procese v dopoludňajšom vyučovaní a potom (pri dvojsmennom vyučovaní) v popoludňajších hodinách pri vyučovaní tých istých učiteľov. Tento druh pozorovania môže mať charakter kvantitatívny i kvalitatívny.

Kvantitatívne porovnávacie pozorovanie sa vyznačuje tým, že pozorovateľ sleduje početnú stránku pozorovaných javov (znakov). Napríklad koľko žiakov sa spontánne hlási odpovedať pri dopoludňajšom a koľko pri odpoludňajšom vyučovaní z toho istého predmetu.

Kvalitatívne porovnávacie pozorovanie sa neuspokojuje skúmaním a porovnávaním početného výskytu pozorovaného javu alebo znaku, ale snaží sa vystihnúť jeho akostnú stránku a podstatu. Zisťuje sa tu zhoda alebo rozdiel v jednotlivých druhoch správania u pozorovaných v rozličných situáciách alebo v tých istých situáciách u rôznych pozorovaných jedincov.

Krátkodobé a dlhodobé pozorovanie
Podľa časového rozpätia delíme pozorovanie na :
- krátkodobé
- dlhodobé.

Krátkodobé pozorovanie je jednorázovým pozorovaním, ktoré netrvá dlho. Takéto pozorovanie má často aktuálny, situačný charakter.
Môžeme napr. krátkodobo pozorovať žiakov pred dôležitými písomnými alebo ústnymi skúškami. Takéto pozorovanie však takisto nemožno považovať za vedeckú metódu, pretože tu chýba jedna z podstatných charakteristík pozorovania - systematickosť.

Dlhodobé pozorovanie je vlastne prerušované pozorovanie. Takéto pozorovanie sa robí u žiakov v istých, vopred plánovaných intervaloch. Dlhodobé pozorovanie tvorí dôležitú súčasť tzv. metódy longitudinálneho výskumu, kde dlhodobo sledujeme vývin určitej zložky osobnosti. Longitudinálny výskum sa však viac uplatňuje v ontogenetickej psychológii.

Krátkodobé a dlhodobé pozorovanie sa môže uplatniť vo všetkých spomínaných druhoch pozorovania. Pritom výsledkom dlhodobého pozorovania (pri zachovaní všetkých metodologických kritérií) sa pripisuje vyššia úroveň vedeckosti ako výsledkom krátkodobého pozorovania, ako sme to už uviedli.

Nepozorované pozorovanie
Tento druh pozorovania sa vyznačuje tým, že pozorovaná osoba alebo osoby nevedia o tom, že sú predmetom pozorovania. Nepozorované pozorovanie možno docieliť viacerými spôsobmi.

Typickým príkladom tohto druhu pozorovania je pozorovanie pokusných osôb pri laboratórnom experimente. Experimentátor dáva pokusným osobám isté experimentálne úlohy. Pokusná osoba je v miestnosti, kde plní tieto úlohy.
Experimentátor je v inej miestnosti a cez jednosmerné priehľadné okno sleduje a zaznamenáva spontánne alebo navodené prejavy pokusnej osoby.

Pre pedagogickopsychologické pozorovanie tohto druhu je typickejšie to, keď sám pozorovateľ je prirodzenou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Tým sa docieli, že žiaci nevedia o tom, že sú pozorovaní.

Nepozorované pozorovanie v pedagogickej psychológii používame vtedy, ak u žiakov, študentov, učňov atď. pozorujeme také prejavy, ktoré v iných druhoch pozorovania môžu pozorovaní korigovať alebo maskovať.

Postup pri pozorovaní
Pozorovanie, podobne ako všetky výskumné metódy v pedagogickej psychológii a v psychológii vôbec, má svoj postup. Tento postup sa uplatňuje už pri zostavovaní plánu pozorovania. Plán pozorovania obsahuje najčastejšie tieto fázy:

a)vytýčenie cieľa pozorovania
b)vlastné pozorovanie a opis pozorovaných javov i situácií, v ktorých vznikajú
c)členenie opísaných javov na položky
d)záznamy pozorovania
e)analýza výsledkov pozorovania.