Metódy pedagogickej psychológie

Pedagogická psychológia používa, samozrejme, všetky bežné psychologické metódy.
Napriek tomu sa treba niektorým z nich venovať osobitne, keďže ich použitie v pedagogickej psychológii má isté osobitosti. Podobnejšie sa zmienime najmä o pozorovaní a experimente.

Pozorovanie

Pozorovanie patrí k najstarším výskumným metódam v psychológii. Tvorí jeden z hlavných prístupov k poznaniu psychických javov u iných ľudí.
Pomocou pozorovania môžeme skúmať výrazové prejavy skúmaných osôb. Ide tu predovšetkým o analýzu činnosti, o analýzu správania jednotlivcov v ich normálnych životných podmienkach a situáciách bez umelého zasahovania výskumníka. Pomocou tejto metódy sa dozvedáme o prirodzenom priebehu psychického javu.

Aké sú základné podmienky, ktoré teba dodržať, aby pozorovanie bolo vedeckou metódou, to už poznáte zo všeobecnej psychológie
(ide o cieľavedomosť, plánovitosť, systematickosť a presnosť).

Význam pozorovania v pedagogickej psychológii :
Okrem iného možno význam tejto metódy vidieť v tomto:

1.pri riešení výchovných problémov, ktoré súvisia s rozvíjaním mravných čŕt žiakov, ich záujmov a kultúrnych návykov, pri poznaní ich vzťahu k práci, ich spolužitia v kolektíve (triede), ich záujmov a záľub a ich získaných návykov a zvykov;

2.pri výchovných ťažkostiach žiakov (tuláctvo, klamstvo, krádeže, nedostatok disciplíny, rozličné konflikty s prostredím a pod.) sa treba oprieť o dôkladné poznanie ich individuálnych psychických vlastností. Neznalosť týchto vlastností sťažuje nápravnú prácu školského psychológa, výchovného poradcu, pedagóga, majstra odbornej výchovy;

3.pri riešení didaktických (vyučovacích problémov) treba poskytnú učiteľovi poznatky o záujmoch žiakov, vlastnostiach ich pozornosti, o ich unaviteľnosti, myslení a pod. Poznanie týchto a iných psychických javov žiakov pomáha učiteľovi voliť vhodnejšie metódy a prostriedky vyučovania;

4.výsledky pozorovania poskytujú základný materiál pre spracovanie pedagogicko-psychologickej charakteristiky žiakov;

5.výsledky pozorovania sú cenným materiálom pre výchovu k voľbe povolania.
Našli by sme, samozrejme, aj ďalšie možnosti uplatnenia výsledkov pozorovania.

Druhy pozorovania v pedagogickej psychológii :

Pozorovanie môže postupovať od jednoduchého príležitostného pozorovania (v triede, v internáte, v detských a mládežníckych organizáciách, v dielni, na exkurzii a pod.) k systematickému pozorovania.
Ako si pamätáte, systematickosť je jednou z nevyhnutných podmienok vedeckosti pozorovania.
Rozoznávame viac druhov pozorovania podľa viacerých hľadísk. Sú to:

Podľa toho, či jednotlivec pozoruje seba alebo iných, ide o sebapozorovanie (introspekciu) alebo o pozorovanie iných (extrospekciu).

Pozorovanie iných môže byť:

1.podľa cieľavedomosti systematické a náhodné (náhodné však nie je vedeckou metódou)
2.podľa množstva pozorovaných jedincov individuálne alebo skupinové
3.podľa množstva pozorovaných javov u jednotlivcov celostné alebo čiastkové
4.niektorí autori (napr.Smékal) píšu o osobitnom druhu pozorovania, o porovnávacom pozorovaní, ktoré môže byť buď kvantitatívne, alebo kvalitatívne
5.podľa časového rozpätia môže byť pozorovanie krátkodobé alebo dlhodobé
6.možno hovoriť ešte o tzv. nepozorovanom pozorovaní, pri ktorom pozorované osoby nevedia, že sú pozorované.

Krátko si niektoré druhy pozorovania rozoberieme.

Sebapozorovanie

Už vo všeobecnej psychológii sme hovorili, že aj sebapozorovanie môže byť vedeckou metódou, má však svoje hranice možností a isté obmedzenia.

V pedagogickej psychológii využívame výpovede žiakov získané na základe sebapozorovania (introspekcie). Pri výpovediach žiakov, pri hodnotení výpovedí žiakov však musíme byť opatrní, nebo žiaci, najmä mladší, nedokážu vždy správne pozorovať seba, a tiež objektív ne posudzovať vlastné zážitky a vyjadriť ich adekvátnym spôsobom. Práve preto nemožno túto metódu použiť ako jedinú pri skúmaní určitého javu. Vždy ju treba dopĺňať ďalšími metódami.

Pozorovanie iných

Pozorovaniu iných sa pripisuje väčšia hodnovernosť, teda väčšia vedeckosť v porovnaní s introspekciou. Táto metóda sa často nazýva aj objektívne pozorovanie.

Podstata tejto metódy spočíva v tom, že podľa vonkajších, pozorovateľných prejavov žiakov, učiteľov, vychovávateľov, učňov atď. usudzujeme o ich psychickom živote, o úrovni ich psychických procesov, stavov a vlastností, prípadne o ich vedomostiach, zručnostiach a pod.

Pritom sa vychádza z predpokladu, že vonkajšia stránka správania (to, čo možno pozorovať) odráža vnútorný obsah psychiky daného človeka a podľa vonkajšej stránky možno tiež usudzovať na procesuálnu stránku jeho činnosti.

Pre pedagogického psychológa sú tieto vonkajšie prejavy len východiskovým bodom. Skutočným predmetom pozorovania má byť vnútorný duševný život pozorovaného.

Pozorovanie v tomto zmysle môže byť, ako sme už spomenuli, príležitostné (náhodné) a systematické. Príležitostné pozorovanie však nie je vedeckou metódou a nebudeme sa ním preto podrobnejšie zaoberať, aj keď treba povedať, že mnohí, najmä neskúsení ľudia, na základe náhodného, príležitostného pozorovania robia ďalekosiahle závery o danom človeku.

Za určitých okolností môže však aj toto pozorovanie priniesť isté zaujímavé poznatky a podnety pre psychológa najmä vtedy, ak sa toto pozorovanie robí v priebehu praktickej činnosti pozorovaného alebo v priebehu experimentov.

Stáva sa to najmä vtedy, ak psychológ začne pozorovať nejaký jav, ktorý nesúvisí s jeho momentálnymi plánmi. Takto vznikli niektoré veľké objavy. Napr. I.P.Pavlov takto objavil podmienený reflex počas skúmania fyziológie trávenia, J.Watt silu pary, I. Newton gravitačný zákon atď.

Systematické pozorovanie

V pedagogickej psychológii si vyžaduje od pozorovateľa hlboké teoretické a metodologické vedomosti. Musí ovládať základné a špeciálne psychologické disciplíny.
V opačnom prípade zostane len na povrchu pozorovaného javu a neprenikne do jeho podstaty.
Vedecké pozorovanie v pedagogickej psychológii má za cieľ a úlohu daný jav nielen verne opísať, ale aj vysvetliť, tj. odhaliť príčiny jeho vzniku a vývinu, teda odhaliť príčinno-následné vzťahy a súvislosti.
Pedagogický psychológ môže pozorovať žiakov sám (priame pozorovanie) alebo pomocou učiteľov (sprostredkované pozorovanie).

Pri priamom pozorovaní je v priamom styku s pozorovaným alebo pozorovanými.
Pri tomto pozorovaní môže hrať aktívnu alebo pasívnu úlohu.

Výhodnou pozorovania, pri ktorom pedagogický psychológ hrá aktívnu úlohu, je, že pozorovateľ sám môže životnú prirodzenú situáciu žiakov ovplyvniť bez toho, aby o tom vedeli, resp. bez toho, aby si to uvedomovali.

Takýto pozorovateľ si potom môže lepšie uvedomiť detaily komunikácie a interakcie a postrehnúť napr. pramene motivácie a postojov pozorovaných.

V prípade, že psychológ pri pozorovaní žiakov, učiteľov, učňov atď. hrá pasívnu úlohu, znižuje recipročný účinok medzi pozorovateľom a pozorovaným.
V takomto prípade však pozorovateľ môže ľahšie určovať a zaznamenávať správanie pozorovaných.

Pri sprostredkovanom pozorovaní, kde psychológ nie je účastníkom skupiny (triedy, dielne) pozorovaného alebo pozorovaných, sa postupuje tak, že pozorovateľ pozoruje žiakov alebo učňov a pod. v triede alebo v dielni cez nepriehľadné sklo, s použitím uzavretého televízneho okruhu, filmu, magnetofónového záznamu, videozáznamu.

Iný spôsob sprostredkovaného pozorovania žiakov je, že psychológ po dôkladnej inštrukcii spolupracuje s učiteľom, ktorý mu zaznamenáva požadované a pozorované údaje o žiakoch a psychológ ich potom spracuje.

Individuálne a skupinové pozorovanie
Pri individuálnom pozorovaní pozoruje psychológ iba jednu osobu. Môže ísť napr. o pozorovanie pozornosti niektorého žiaka. V takom prípade sa možno oprieť o niektoré vopred pripravené body, ako je napr.:
1.ako reaguje na zvonenie,
2.čo robí, keď učiteľ vstupuje do triedy,
3.čomu venuje pozornosť na začiatku hodiny
4.čím sa zaoberá pri skúšaní
5.ako počúva výklad novej látky
6.čo robí, keď sa ukladá domáca úloha
7.ako reaguje na zvonenie na konci hodiny
8.čo ho vyrušovalo cez hodinu
9.aké boli príčiny odpútavania pozornosti žiaka
10.ako reaguje na to, keď sa učiteľ obracia na celú triedu
11.ako reaguje na to, keď sa obracia k nemu osobne
12.či sa učiteľ naňho vôbec obrátil.

Predmetom pozorovania môžu byť rôzne psychické procesy, stavy a vlastnosti žiakov, učiteľov, učňov atď.
Pri individuálnom pozorovaní, podobne ako pri ostatných druhoch pozorovania, cennými prostriedkami sú technické aparatúry, ktoré objektívne zaznamenávajú pozorované javy.

K takým záznamom sa psychológ môže viackrát vrátiť a robiť tak objektívnejšie závery a interpretácie.

Individuálne pozorovanie prináša cennejšie výsledky u malých detí, pretože sa nedokážu natoľko pretvarovať ako dospelí.

Skupinové pozorovanie
v pedagogickej psychológii znamená, že psychológ pozoruje naraz viac osôb.
Môže napr. u všetkých žiakov v triede alebo učňov v dielni pozorovať a zaznamenávať, ako sa únava v popoludňajších hodinách prejavuje v správaní žiakov či učňov.
Bude si všímať ich pohotovosť pri odpovediach, disciplínu v triede, počet hlásiacich sa žiakov na odpoveď, ich reč pri odpovediach a pod.

Všetky tieto prejavy bude pozorovať u tých istých žiakov alebo učňov aj pri dopoludňajšom vyučovaní a výsledky potom spracuje a porovnáva. Skupinové pozorovanie sa dobre osvedčuje na výletoch, exkurziách, pri hrách, teda všade tam, kde sa žiaci či učni môžu spontánnejšie prejavovať.

Celostné a čiastkové pozorovanie
Podľa počtu pozorovaných javov hovoríme o celostnom a čiastkovom pozorovaní.
Celostné pozorovanie sa vyznačuje tým, že pozorovateľ skúma na danej osobe súčasne viac psychických javov (procesov, stavov, vlastností) a ich vzájomné súvislosti.
Môžeme napr. skúmať ich pohybové reakcie, rečové prejavy, ich postavenie v kolektíve, výber priateľov a pod. Ide tu o globálnejšie sledovanie osobnosti žiaka či učňa, ktoré potom slúži na vypracovanie tzv. psychologickej charakteristiky.
Istým nedostatkom takého pozorovania je, že pozorovateľ musí súčasne pozorovať a zaznamenávať viaceré duševné javy u pozorovaných, čo nie je jednoduché a výsledky nie sú vždy hodnoverné.

Čiastkové pozorovanie
je takou výskumnou metódou, pri ktorej sa bádateľ sústreďuje iba na jeden psychický jav u pozorovaného. Typickým príkladom je technika, v rámci ktorej sa oblasť pozorovania zúži napr. iba na sledovanie výrokov učiteľa v triede.

Učiteľove výroky sa vyberajú podľa určitého plánu, podľa tohto plánu sa zaznamenávajú a potom pripravujú na klasifikáciu. Tieto výroky sa zaznamenávajú podľa kritérií, či:

1.povzbudzujú žiaka, pričom ich zmyslom je dodať žiakovi odvahu a pochváliť ho;
2.ide o súhlasné a objasňujúce výroky, ktoré majú žiakovi dať pocítiť, že sa mu rozumelo a majú mu pomôcť získať prehľad;
3.štrukturujú problém alebo otázku, pričom ponúkajú informácie alebo zisťujú problém objektívnym spôsobom, s úmyslom uľahčiť žiakovi riešenie problému;
4.ide o neutrálne výroky, ktoré obsahujú zdvorilostné formality, poznámky týkajúce sa riadenia vyučovania, doslovné opakovanie niečoho, čo už bolo povedané
(nemajú nijaký účel);
5.sú to priame alebo napomáhajúce výroky, ktoré majú žiaka upozorniť, aby sledoval odporúčaný smer činnosti;
6.sa týkajú karhajúcich alebo odsudzujúcich poznámok, ktoré majú žiaka odvrátiť od pokračovania v neprijateľnom správaní;
7.ide o poznámky, ktorými učiteľ podporuje sám seba, ktorých cieľom je udržať alebo zdôvodniť jeho stanovisko a smer činnosti.

Porovnávacie pozorovanie
Osobitným druhom pozorovania je tzv. porovnávacie pozorovanie. Psychológ sa tu nezameriava iba na pozorovanie, zaznamenávanie, objasňovanie a interpretáciu určitého psychického javu u pozorovaných, ale snaží sa porovnávať pozorované javy u tých istých pozorovaných osôb v iných výchovných situáciách alebo porovnávať tie isté javy u iných skúmaných osôb podľa možnosti v tých istých výchovných situáciách.

Napr. predmetom pozorovania môže byť aktivita tých istých žiakov vo vyučovacom procese v dopoludňajšom vyučovaní a potom (pri dvojsmennom vyučovaní) v popoludňajších hodinách pri vyučovaní tých istých učiteľov. Tento druh pozorovania môže mať charakter kvantitatívny i kvalitatívny.

Kvantitatívne porovnávacie pozorovanie sa vyznačuje tým, že pozorovateľ sleduje početnú stránku pozorovaných javov (znakov). Napríklad koľko žiakov sa spontánne hlási odpovedať pri dopoludňajšom a koľko pri odpoludňajšom vyučovaní z toho istého predmetu.

Kvalitatívne porovnávacie pozorovanie sa neuspokojuje skúmaním a porovnávaním početného výskytu pozorovaného javu alebo znaku, ale snaží sa vystihnúť jeho akostnú stránku a podstatu. Zisťuje sa tu zhoda alebo rozdiel v jednotlivých druhoch správania u pozorovaných v rozličných situáciách alebo v tých istých situáciách u rôznych pozorovaných jedincov.

Krátkodobé a dlhodobé pozorovanie
Podľa časového rozpätia delíme pozorovanie na :
- krátkodobé
- dlhodobé.

Krátkodobé pozorovanie je jednorázovým pozorovaním, ktoré netrvá dlho. Takéto pozorovanie má často aktuálny, situačný charakter.
Môžeme napr. krátkodobo pozorovať žiakov pred dôležitými písomnými alebo ústnymi skúškami. Takéto pozorovanie však takisto nemožno považovať za vedeckú metódu, pretože tu chýba jedna z podstatných charakteristík pozorovania - systematickosť.

Dlhodobé pozorovanie je vlastne prerušované pozorovanie. Takéto pozorovanie sa robí u žiakov v istých, vopred plánovaných intervaloch. Dlhodobé pozorovanie tvorí dôležitú súčasť tzv. metódy longitudinálneho výskumu, kde dlhodobo sledujeme vývin určitej zložky osobnosti. Longitudinálny výskum sa však viac uplatňuje v ontogenetickej psychológii.

Krátkodobé a dlhodobé pozorovanie sa môže uplatniť vo všetkých spomínaných druhoch pozorovania. Pritom výsledkom dlhodobého pozorovania (pri zachovaní všetkých metodologických kritérií) sa pripisuje vyššia úroveň vedeckosti ako výsledkom krátkodobého pozorovania, ako sme to už uviedli.

Nepozorované pozorovanie
Tento druh pozorovania sa vyznačuje tým, že pozorovaná osoba alebo osoby nevedia o tom, že sú predmetom pozorovania. Nepozorované pozorovanie možno docieliť viacerými spôsobmi.

Typickým príkladom tohto druhu pozorovania je pozorovanie pokusných osôb pri laboratórnom experimente. Experimentátor dáva pokusným osobám isté experimentálne úlohy. Pokusná osoba je v miestnosti, kde plní tieto úlohy.
Experimentátor je v inej miestnosti a cez jednosmerné priehľadné okno sleduje a zaznamenáva spontánne alebo navodené prejavy pokusnej osoby.

Pre pedagogickopsychologické pozorovanie tohto druhu je typickejšie to, keď sám pozorovateľ je prirodzenou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Tým sa docieli, že žiaci nevedia o tom, že sú pozorovaní.

Nepozorované pozorovanie v pedagogickej psychológii používame vtedy, ak u žiakov, študentov, učňov atď. pozorujeme také prejavy, ktoré v iných druhoch pozorovania môžu pozorovaní korigovať alebo maskovať.

Postup pri pozorovaní
Pozorovanie, podobne ako všetky výskumné metódy v pedagogickej psychológii a v psychológii vôbec, má svoj postup. Tento postup sa uplatňuje už pri zostavovaní plánu pozorovania. Plán pozorovania obsahuje najčastejšie tieto fázy:

a)vytýčenie cieľa pozorovania
b)vlastné pozorovanie a opis pozorovaných javov i situácií, v ktorých vznikajú
c)členenie opísaných javov na položky
d)záznamy pozorovania
e)analýza výsledkov pozorovania.