Výsledky rozhovoru závisia od viacerých faktorov.

1.Podmienky, v ktorých sa rozhovor uskutočňuje
2.(osobitne určená miestnosť, aby bol rozhovor nerušený v celom jeho priebehu).
3.Vedúci rozhovoru, od ktorého závisí najviac úspech rozhovoru. Každý výskumník by mal pri rozhovore dodržať isté etapy:

a)príprava na rozhovor
b)utvorenie náležitej atmosféry
c)vykonanie rozhovoru
d)záznam rozhovoru
e)vyhodnotenie rozhovoru.
4.Skúmaná (opytovaná) osoba, ktorej osobitosti i momentálny stav treba rešpektovať.

Sociometrické metódy

Patria do skupiny výskumných metód sociológie a sociálnej psychológie. Sociometria sa často používa v pedagogickopsychologických výskumoch.
Táto metóda sa najviac podobá testom. Sám Moreno, jej autor, ju nazval sociometrickým testom. Slúži ako prostriedok na skúmanie sociálnych vzťahov a vnútornej štruktúry sociálnych skupín.

A práve preto, že trieda v škole tvorí istú sociálnu skupinu žiakov, používa sa na výskum štruktúry medziosobných vzťahov žiakov v triede. Podobne aj učiteľské zbory tvoria istú sociálnu skupinu a sociometrická metóda je vhodná na jej skúmanie.

Sociometrické techniky alebo metódy sú zamerané na zisťovanie príťažlivosti a antipatie medzi osobami v rámci danej sociálnej skupiny.
Klasické sociometrické výskumy odhalili jestvovanie šiestich druhov vzájomných interpersonálnych vzťahov:

1.vzájomná voľba,
2.jednostranná voľba,
3.jendostranná voľba a jednostranné odmietnutie,
4.vzájomná ľahostajnosť
(chýba voľba i odmietnutie na oboch stranách),
5.jednostranné odmietnutie,
6.vzájomné odmietnutie.

Pri sociometrickej metóde ide vlastne spočiatku o vypytovanie sa (väčšinou písomné). Respondentov vyzveme, aby napísali, ktorých žiakov by si zvolili za priateľov, a ktorých nie, lebo s ktorými by veľmi radi alebo menej radi spolupracovali atď.
Odpovede sa potom usporiadajú do matríc (tabuliek) alebo vyjadria pomocou sociogramu.