Determinácia utvárania a vývinu psychiky človeka

Každý človek, ktorý má podiel na utváraní osobnosti iného človeka alebo iných ľudí, často sa stretáva s problémami determinácie, t.j. podmieňovania vývinu a utvárania psychiky.

Problém determinácie vývinu a utvárania osobnosti sa sústreďuje najmä okolo otázok, či je v moci rodičov, učiteľov, vychovávateľov, majstrov odbornej výchovy stvárňovať osobnosť človeka podľa požiadaviek spoločnosti, či má výchova nejaké možnosti v tomto stvárňovaní, alebo či budúcnosť jednotlivca je vopred daná dedične, a teda či sme voči týmto dedičným danostiam bezmocní. Takéto otázka prináša prax.

Vedecky sa tieto otázky formulujú takto: čo je rozhodujúce vo vývine a utváraní psychiky človeka, biologická alebo sociálna determinácia?

Aký význam má biologická a aký sociálna determinácia?

Čo je rozhodujúce pri utváraní osobnosti človeka - dedičnosť, prostredie, výchova?
Aký je vzťah medzi vývinom a učením (výchovou)?

Zodpovedanie týchto otázok má veľký teoretický i praktický význam najmä pre ľudí, ktorí vychovávajú deti a mládež.

Čo sa teda prenáša dedične? Sú to isté biologické determinanty vývinu psychiky človeka.

Sú to najmä špecificky ľudské vlastnosti fyziologickej organizácie, štruktúra mozgu, jeho architektonika, špecifické polia v kôre veľkých hemisfér, osobitná štruktúra analyzátorov, funkčné vlastnosti nervového systému, jej neobyčajná plastickosť, ktorá umožňuje utvárať nespočetné množstvo nových a zložitých nervových spojení (asociácií) a odrážať okolitý svet v jeho súvislostiach.

Dedia sa primárne (biologické) organické potreby, s ktorými sú spojené inštinktívne, reflexívne pohyby. Na podklade týchto potrieb sa potom môžu vytvárať nové, sekundárne potreby, ktoré vznikajú historicky, v procese ľudskej činnosti a možnosť vypracovať si novšie spôsoby činnosti a rôzne psychické vlastnosti.
Dedia sa aj vlohy, ako anatomicko-fyziologické predpoklady pre vytváranie schopností.

Zdedené predpoklady sú nevyhnutné pre individuálny vývin psychiky človeka.

Aj v živote človeka majú tieto dedičné faktoru veľký význam, podobne ako je to u rastlín a subhumánnych živočíchov.
Pre vývin rastlín a živočíchov sú často tieto dedičné faktory rozhodujúce.

U človeka je to iné. To, čo od našich rodičov alebo predkov zdedíme, to sú iba možnosti pre vývin našej psychiky (treba povedať, že nevyhnutné možnosti), nie sú však hotovými psychickými vlastnosťami.

Presnú mieru vplyvu dedičných faktorov na vývin osobnosti ešte nepoznáme, avšak posledné výskumy najmä z oblasti humánnej genetiky svedčia o tom, že tento vplyv je väčší, než sme sa pôvodne nazdávali.

Vplyv sociálneho prostredia

Dnes nikto nepochybuje o tom, že prostredie ovplyvňuje vývin jednotlivca.
Treba si však uvedomiť, že existujú rôzne druhy prostredia.
Objektívne možno prostredie deliť na prostredie prenatálneho vývinu jedinca, prostredie materiálne a prostredie sociálne (kultúrne a iné).

Prenatálne prostredie je také, ktoré ovplyvňuje vývin plodu od počatia až po narodenie jedinca.
Je isté, že toto prostredie istým spôsobom vývin ovplyvňuje.

Do materiálneho prostredia, ktoré vplýva na vývin psychiky človeka, zaraďujeme predovšetkým prírodné prostredie (zemepisná poloha krajiny kde žijeme, podmienky podnebia, podmienky výživy a pod.).

Okrem toho sem zahrnieme všetko, čo jednotlivca obklopuje, či je to výtvor ľudí alebo výtvor prírody (okolitá príroda, mesto alebo dedina, bytové zariadenie, zariadenie pracovísk a pod.)

Tieto faktoru môžu pôsobiť na vývin jednotlivca pozitívne alebo negatívne
(znečistený vzduch, voda, nedostatok ihrísk na preľudnených sídliskách, nadmerný hluk
(napr. ak bývate blízko letiska alebo na rušnej ulici a pod.).

Domov, rodinné materiálne prostredie je pre dieťa prvotným zdrojom činnosti, skúsenosti, zážitkov, dojmov a úzkych kontaktov s predmetmi. Preto nie je jedno, aké sú to predmety z hľadiska hygienického, estetického, sociálneho psychologického, výchovného, kultúrneho).

Kultúrnosť sa týka tak materiálneho, ako aj sociálneho prostredia, do ktorého sa jedinec narodí a v ktorom sa potom vyvíja. Kultúrnosť prostredia utvárajú ľudia, a preto sa stáva pre ľudského jednotlivca spolu s ľuďmi prirodzeným prostredím.

Sociálne prostredie
Sociálna determinácia vývinu psychiky človeka je najvlastnejšou ľudskou determináciou.

Bez ľudí by sa človek nemohol stať človekom v pravom slova zmysle.

Svedčia o tom prípady, keď sa malé deti nejakým spôsobom ocitnú mimo ľudskej spoločnosti, napr. deti džungle.

Malé deti potrebujú ľudskú spoločnosť, dospelých. Inak by sa nemohli naučiť ani hovoriť, lebo reč si dieťa osvojuje na základe napodobňovania. Sociálne podmienky sú nevyhnutné pre vývin psychiky človeka.

Vplyv sociálneho prostredia na psychiku človeka však nie je mechanickým vplyvom a bol by málo účinný, keby sa nerealizoval v aktívnej súčinnosti vyvíjajúceho sa jednotlivca.
Preto sa niekedy hovorí aj o vlastnej aktivite jedinca ako dôležitom determinante jeho vývinu.

Do sociálnej determinácie vývinu a utvárania psychiky človeka sa zaraďujú v podstate tieto faktory: spoločenské zvyky, mravné obyčaje, zákony, tabu, výtvory ľudí a pod.
Ich vplyvy však nie sú vždy organizované, primerané a želateľné.

Preto o týchto druhoch sociálnej determinácie hovoríme ako o živelných vplyvoch.
Napriek tomu jeden druh sociálnej determinácie vývinu psychiky človeka je cieľavedomým, plánovitým a systematickým determinantom.

Tento sociálny faktor sa nazýva výchova a prostredie, ktoré ju realizuje sa volá výchovné prostredie.

Hranice medzi výchovným prostredím a ostatnými faktormi spoločenského prostredia nie sú ostré.

Záverom k tomuto problému treba povedať, že vývin a utváranie (rozvíjanie) psychiky človeka nie je možné vysvetliť iba na základe dedičných faktorov, ani na základe samotných faktorov prostredia, ba ani na základe špekulácie o ich vzájomnom vplyve na osobnosť.

Vyvíjajúci sa človek je spolutvorcom vlastnej osobnosti za pomoci dospelých, pri rešpektovaní vrodených predpokladov.
Vyvíjajúci sa jednotlivec vlastnou činnosťou
(hrou, učením a prácou) reguluje vlastný vývin, vlastné správanie v istých etapách ontogenetického vývinu.
Preto sa aspoň stručne zmienime okrem biologickej a sociálnej determinácie vývinu psychiky človeka aj o psychickej regulácii správania.

Psychická regulácia správania

Ako sme už uviedli, psychický vývin človeka nie je výsledkom len biologických činiteľov, ale ani len výsledkom sociálnych faktorov.
Psychický vývin, vývin osobnosti človeka nemožno chápať ako akýsi zotrvačný proces, poháňaný vonkajšou, cudzou silou, ale ako „samopohyb“, ako spontánny, vnútorne nevyhnutný pohyb.

T.Pardel výstižne charakterizuje vzťahy medzi biologickou a sociálnou determináciou správania na strane jednej a medzi psychickou reguláciou správania človeka na strane druhej. Psychická regulácia tvorí najvyššiu úroveň regulácie správania človeka.

Pardel delí psychickú reguláciu správania na dve skupiny.

Prvá, nevedomá psychická regulácia správania súvisí najmä s biologickou determináciou správania. Sem patria: vrodené reflexy (nepodmienené), vrodené pudy a inštinkty, vrodené individuálne vlohy pre vývin psychiky, vrodené defekty.
Sem zaraďujeme aj zautomatizované úkony, návyky a pod., ktoré podliehajú zreniu a učeniu. Z toho vyplýva, že sa rozlične uplatňujú v jednotlivých vývinových obdobiach.

Do druhej, najvyššej skupiny psychickej regulácie patrí vedomá regulácia správania.
Pardel píše, že nevedomý zážitok prechádza na vedomý, ak si človek uvedomí objekt, ku ktorému smeruje.

Český psychológ J.Linhart pripisuje v psychickej regulácii správania rozhodujúci význam tým mechanizmom a psychickým systémom, ktoré vznikajú v procese učenia.
Psychická regulácia správania človeka umožňuje hľadať a nájsť optimálnu stratégiu a utvoriť program činnosti.

Tieto mechanizmy a štruktúry psychickej regulácie správania človeka sa postupne s vekom vyvíjajú, utvárajú a zdokonaľujú predovšetkým cieľavedomým zásahom spoločenského prostredia na psychiku jednotlivca, t.j. výchovným prostredím a neskôr sebavýchovou a sebavzdelávaním, ktoré v súčasnej dobe nadobúda stále väčší význam.

Práve preto sa treba aj v rámci pedagogickej psychológie zaoberať problémom vzťahov medzi vývinom a výchovou
(vývinom a učením). Tieto problémy sme rozobrali v rámci vývinovej psychológie, a preto sa teraz iba odvolávame na prednášky z tohto predmetu.