Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Determinácia utvárania a vývinu psychiky človeka
Dátum pridania: | 25.09.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | BakalarRia | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 559 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 4.6 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 7m 40s |
Pomalé čítanie: | 11m 30s |
Každý človek, ktorý má podiel na utváraní osobnosti iného človeka alebo iných ľudí, často sa stretáva s problémami determinácie, t.j. podmieňovania vývinu a utvárania psychiky.
Problém determinácie vývinu a utvárania osobnosti sa sústreďuje najmä okolo otázok, či je v moci rodičov, učiteľov, vychovávateľov, majstrov odbornej výchovy stvárňovať osobnosť človeka podľa požiadaviek spoločnosti, či má výchova nejaké možnosti v tomto stvárňovaní, alebo či budúcnosť jednotlivca je vopred daná dedične, a teda či sme voči týmto dedičným danostiam bezmocní. Takéto otázka prináša prax.
Vedecky sa tieto otázky formulujú takto: čo je rozhodujúce vo vývine a utváraní psychiky človeka, biologická alebo sociálna determinácia?
Aký význam má biologická a aký sociálna determinácia?
Čo je rozhodujúce pri utváraní osobnosti človeka - dedičnosť, prostredie, výchova?
Aký je vzťah medzi vývinom a učením (výchovou)?
Zodpovedanie týchto otázok má veľký teoretický i praktický význam najmä pre ľudí, ktorí vychovávajú deti a mládež.
Čo sa teda prenáša dedične? Sú to isté biologické determinanty vývinu psychiky človeka.
Sú to najmä špecificky ľudské vlastnosti fyziologickej organizácie, štruktúra mozgu, jeho architektonika, špecifické polia v kôre veľkých hemisfér, osobitná štruktúra analyzátorov, funkčné vlastnosti nervového systému, jej neobyčajná plastickosť, ktorá umožňuje utvárať nespočetné množstvo nových a zložitých nervových spojení (asociácií) a odrážať okolitý svet v jeho súvislostiach.
Dedia sa primárne (biologické) organické potreby, s ktorými sú spojené inštinktívne, reflexívne pohyby. Na podklade týchto potrieb sa potom môžu vytvárať nové, sekundárne potreby, ktoré vznikajú historicky, v procese ľudskej činnosti a možnosť vypracovať si novšie spôsoby činnosti a rôzne psychické vlastnosti.
Dedia sa aj vlohy, ako anatomicko-fyziologické predpoklady pre vytváranie schopností.
Zdedené predpoklady sú nevyhnutné pre individuálny vývin psychiky človeka.
Aj v živote človeka majú tieto dedičné faktoru veľký význam, podobne ako je to u rastlín a subhumánnych živočíchov.
Pre vývin rastlín a živočíchov sú často tieto dedičné faktory rozhodujúce.
U človeka je to iné. To, čo od našich rodičov alebo predkov zdedíme, to sú iba možnosti pre vývin našej psychiky (treba povedať, že nevyhnutné možnosti), nie sú však hotovými psychickými vlastnosťami.
Presnú mieru vplyvu dedičných faktorov na vývin osobnosti ešte nepoznáme, avšak posledné výskumy najmä z oblasti humánnej genetiky svedčia o tom, že tento vplyv je väčší, než sme sa pôvodne nazdávali.
Vplyv sociálneho prostredia
Dnes nikto nepochybuje o tom, že prostredie ovplyvňuje vývin jednotlivca.
Treba si však uvedomiť, že existujú rôzne druhy prostredia.
Objektívne možno prostredie deliť na prostredie prenatálneho vývinu jedinca, prostredie materiálne a prostredie sociálne (kultúrne a iné).
Prenatálne prostredie je také, ktoré ovplyvňuje vývin plodu od počatia až po narodenie jedinca.
Je isté, že toto prostredie istým spôsobom vývin ovplyvňuje.
Do materiálneho prostredia, ktoré vplýva na vývin psychiky človeka, zaraďujeme predovšetkým prírodné prostredie (zemepisná poloha krajiny kde žijeme, podmienky podnebia, podmienky výživy a pod.).
Okrem toho sem zahrnieme všetko, čo jednotlivca obklopuje, či je to výtvor ľudí alebo výtvor prírody (okolitá príroda, mesto alebo dedina, bytové zariadenie, zariadenie pracovísk a pod.)
Tieto faktoru môžu pôsobiť na vývin jednotlivca pozitívne alebo negatívne
(znečistený vzduch, voda, nedostatok ihrísk na preľudnených sídliskách, nadmerný hluk
(napr. ak bývate blízko letiska alebo na rušnej ulici a pod.).
Domov, rodinné materiálne prostredie je pre dieťa prvotným zdrojom činnosti, skúsenosti, zážitkov, dojmov a úzkych kontaktov s predmetmi. Preto nie je jedno, aké sú to predmety z hľadiska hygienického, estetického, sociálneho psychologického, výchovného, kultúrneho).
Kultúrnosť sa týka tak materiálneho, ako aj sociálneho prostredia, do ktorého sa jedinec narodí a v ktorom sa potom vyvíja. Kultúrnosť prostredia utvárajú ľudia, a preto sa stáva pre ľudského jednotlivca spolu s ľuďmi prirodzeným prostredím.