Zásada aktívneho spolupôsobenia žiaka s výchovným pôsobením pedagóga

Táto zásada vyplýva z bipolarity výchovného pôsobenia a z potreby poznať vnútorné podmienky žiaka pri úspešnom výchovnom pôsobení.
Pretože vývin dieťaťa sa uskutočňuje na základe vonkajších príčin a vnútorných podmienok psychiky žiaka, každé výchovné pôsobenie bude naozaj úspešné len vtedy, ak vyvolá u neho aktívne spolupôsobenie, aktívnu súčinnosť.

Bez aktívneho spolupôsobenia a aktívnej súčinnosti žiaka výchova nie je naozajstnou výchovou.
Stáva sa viac-menej iba drezúrou, drilom. Tým sa, pravda, nevylučuje výchovné pôsobenie na nižšej úrovni, ktoré usiluje vypestovať u žiakov (najmä v mladšom veku) isté zautomatizované, stereotypné formy správania, ako sú napr. návyky, zvyky, zručnosti.

Mierou účinku výchovného pôsobenia však je, či a do akej miery výchovné vplyvy pedagógov vyvolávajú aktívnu samočinnosť žiaka, ktorá vedie k sebavýchove, k sebavzdelávaniu.

Zásada stupňovania účinku výchovného pôsobenia spoločenským pôsobením

Vzťah medzi výchovným a spoločenským pôsobením je veľmi úzky.
Veď samotná výchova závisí od celkových podmienok spoločenského života a na druhej strane zasa spoločnosť formuje ľudí nie mimo výchovy, ale predovšetkým prostredníctvom nej.
Nemožno napr. vštepovať ľuďom morálne zásady, ak neprihliadame na objektívne podmienky ich života, tradície, obyčaje a zvyky.
Len zmeny vonkajších podmienok bez výchovy nezmenia vedomie ľudí.
Výchovné pôsobenie je v podstate pôsobením spoločenským, lebo spoločnosť výchovou pôsobí na svojich členov, predovšetkým na deti a dorastajúcu generáciu.

Tento vzťah medzi spoločenským pôsobením a výchovným pôsobením sa však niekedy môže dostať do rozporu. Mohli by sme uviesť príklady, kedy niektorí rodičia vštepujú svojim deťom úplne iné zásady, než by si spoločnosť želala.

V tomto prípade je teda spoločenské pôsobenie v protiklade s výchovnými cieľmi rodičov.
Takíto jedinci potom oslabujú účinnosť výchovného pôsobenia školy.

Samozrejme, že tieto rozpory môžu viesť k nezdravému vývinu osobnosti žiaka.
Pedagógovia by mali vyvíjať takú pedagogicko-osvetovú činnosť medzi rodičmi a celou našou verejnosťou, ktorá by viedla k odstráneniu týchto rozporov, a tým k stupňovaniu účinku výchovného pôsobenia výchovných inštitúcií.

Zásada konkrétnosti výchovného pôsobenia

Táto psychologická zásada zvýrazňuje požiadavku, aby každé výchovné pôsobenie učiteľa či majstra rešpektovalo konkrétneho žiaka či učňa.

Konkrétnosť výchovného pôsobenia vyplýva z premenlivosti výchovných situácií v škole, rodine, v dielni. Zmena výchovnej situácie vyžaduje od pedagógov pružne a pohotovo meniť spôsoby výchovného pôsobenia.

Napríklad ak pedagóg neprávom potrestá nejakého žiaka, stáva sa tento v očiach žiackeho kolektívu, triedy martýrom, a tým je efekt trestu opačný než bol zámer učiteľa. Učiteľ musí pri rešpektovaní tejto zásady rátať s:
- vekovými osobitosťami žiakov,
- momentálnou situáciou v žiackom kolektíve,
- individuálnymi osobitosťami každého žiaka.

Zásada stupňovaného účinku výchovného pôsobenia s celou jeho osobnosťou

Pedagóg sa na výchovnom pôsobení zúčastňuje celou svojou osobnosťou, a tak vplýva na vývin žiakov. Toto vyžaduje, aby celým svojím životom a správaním posilňoval účinnosť výchovného pôsobenia.

Pedagóg sa nemôže správaťinak, než ako vyžaduje od svojich žiakov.
Preto, ak im zakazuje fajčiť, nemal by fajčiť, ak im zakazuje piť, nemali by ho nikdy vidieť opitého atď. Jeho činy musia jednoducho byť v súlade s výchovnými požiadavkami.
V opačnom prípade sa účinnosť jeho výchovného pôsobenia zmenšuje, prípadne celkom stráca.

Pedagóg je pred žiakom reprezentantom spoločnosti a môže úspešne pôsobiť na svojich žiakov len vtedy, ak je sám riadnym občanom.

Ak má pedagóg úspešne výchovne pôsobiť na žiakov, musí byť pre nich autoritou.
Žiaci si ho musia vážiť. Výchovné pôsobenie takého pedagóga sa znásobuje.