Rozvíjanie tvorivého myslenia žiakov, učňov, študentov.
V poslednom období sa práve tvorivosť stala jednou z najdôležitejších oblastí pedagogickej psychológie, pričom ide o rozvíjanie tvorivosti a najmä tvorivého myslenia žiakov, učňov či študentov na všetkých stupňoch a typoch škôl.

Základné teoretické východiská rozvíjania tvorivosti žiakov a študentov.
Pri zámernom rozvíjaní tvorivosti, najmä tvorivého myslenia si treba uvedomiť niekoľko základných téz, z ktorých treba vychádzať:

1.Každý duševne zdravý jedinec disponuje istou úrovňou tvorivosti.

2. Rozdiel medzi nimi je len v úrovni tvorivosti. Niektorí jednotlivci sú vysoko tvoriví, iní priemerne a ďalší slabo tvoriví. Tvorivosť nie je výsadnou vlastnosťou vyvolených jednotlivcov, neprislúcha len istým elitárskym skupinám.

3.Tvorivosť (tvorivé myslenie), ako každý psychický jav, sa rozvíja v činnosti (v hre, učení a práci). Hrová činnosť dominuje u detí predškolského veku a tvorí základ rozvoja ich potenciálov.
V záujme rozvíjania tvorivosti detí v predškolskom veku treba ich hry vhodne usmerňovať, čo je úlohou predovšetkým rodiny, ale aj materskej školy.
Základnou činnosťou žiakov, študentov i učňov je učenie, preto sa ich tvorivosť môže najefektívnejšie zámerne rozvíjať práve vo výchovno-vzdelávacom procese.
Ide tu o riadené učenie sa žiakov, učňov, študentov, čo je z hľadiska učiteľa vyučovaním.
Efekt, úspech rozvíjania tvorivého myslenia v tomto prípade závisí od aktívnej spolupráce medzi učiteľom a žiakom a medzi žiakmi navzájom. Pokiaľ ide o učňov, ich tvorivosť sa, prirodzene, môže rozvíjať aj v konkrétnej práci, v dielni, pod vedením majstra odbornej výchovy.

4.Výchova k tvorivosti, resp. k tvorivému mysleniu je súčasťou výchovy celej osobnosti. Výchovu k tvorivosti nesmieme chápať izolovane od ostatných zložiek výchovy.

5.Psychologické ciele výchovy k tvorivosti treba podriadiť pedagogickým cieľom výchovy vôbec. V rámci tejto výchovy (ako jej súčasť) možno vyčleniť psychologické ciele výchovy k tvorivosti:
a) výchovou k tvorivosti ovplyvniť osobnosť žiaka a jeho sociálne vzťahy v triede, dynamizovať a obohacovať jeho vývin,
b) zlepšovať kvalitu tvorivého procesu a produkcie žiaka, študenta, učňa v zmysle jeho prípravy na väčšie nároky s ktorými sa stretne neskôr v živote,
c) zámerne ovplyvňovať vývin tvorivosti žiakov, učňov, študentov, keďže tvorivosť je vhodným prostriedkom aktívnej adaptácie na prostredie,
d) snažiť sa kompenzovať alebo odstraňovať maladaptáciu (malú schopnosť prispôsobovať sa) alebo iné psychické a sociálne poruchy.

5.Globálnym pedagogickopsychologickým cieľom zámerného rozvíjania tvorivosti žiakov, učňov či študentov je formovanie tvorivej osobnosti, a to v smere vysokovýkonnej pracovnej činnosti, optimálneho sociálneho správania v spoločnosti, ale najmä v smere vlastného sebautvárania pomocou sebavýchovy a sebavzdelávania.
Tento cieľ výchovy k tvorivosti si vyžaduje budúcnosť vyspelej spoločnosti vôbec a u nás osobitne. V súčasnosti je nevyhnutné, aby človek v priebehu život a i niekoľkokrát menil profesiu, čo bez sebavzdelávania je ťažko možné.
Nazdávame sa, že k tomu treba pripravovať žiakov už v škole.

Tvoriví jedinci túto zmenu znášajú ľahšie, lebo tvorivosť znamená zároveň aj schopnosť úspešného prenosu (transferu) všeobecných poznatkov na rozličné konkrétne javy.
Tvoriví žiaci vedia úspešnejšie stvárňovať svoju osobnosť pomocou sebavýchovy ako jedinci menej tvoriví.

6.Zámerné rozvíjanie tvorivosti žiakov či učňov je predovšetkým úlohou učiteľov (majstrov odbornej výchovy), ktorí sa na túto činnosť majú odborne pripravovať na učiteľských prípravkách a rôznych formách postgraduálneho štúdia
(alebo napr. aj formou bakalárskeho pedagogicko-psychologického štúdia majstrov odbornej výchovy).

Treba, aby sa v rámci psychologickej prípravy všetci učitelia oboznámili s problémami psychológie tvorivosti a možnosťami zámerného (cieľavedomého) a systematického rozvíjania tvorivého myslenia žiakov, učňov, študentov.