Podstatu tvorivosti lepšie pochopíme, ak uvedieme základné faktory tejto intelektovej schopnosti človeka.
Pomôže nám pritom stručná analýza modelu štruktúry intelektu podľa zakladateľa psychológie tvorivosti J.P.Guilforda.
Guilfordov model vznikal postupne s rozvíjaním a osvetľovaním hypotézy, podľa ktorej inteligenčnými testami nemožno merať tvorivosť. Hľadali sa faktory, ktoré tvoria základ psychickej činnosti pri intelektových procesoch. Takto utvoril Guilford trojrozmerný model štruktúry intelektu, z ktorého pomocou faktorovej analýzy vyvodil jednotlivé faktory. Pritom sa objavili isté špecifické vzťahy medzi faktormi troch základných dimenzií.
1. Model má podobu kvádra s tromi rôzne dlhými hranami. Všetky intelektové schopnosti sú usporiadané podľa troch dimenzií.
2. Sú to intelektové:
•operácie,
•obsahy,
•produkty.
•Myšlienkové (intelektové) operácie pozostávajú z týchto faktorov:
1)poznávanie (objavenie niečoho, alebo znovupoznanie),
2)pamäť (uchovanie toho, čo si človek osvojil a objavil),
3)divergentné myslenie
(je to myslenie, ktoré sa obracia rozličnými smermi a hľadá rozličné spôsoby riešenia),
4)konvergentné myslenie (vedie k jedinému riešeniu),
5)hodnotenie (určuje a stanoví sa najlepšia, resp. najsprávnejšia myšlienka, poznanie, predstava, záver a pod.).
Myšlienkové obsahy v Guilfordovom modeli sú:
1)figurálne (zachytávajú veľkosť, farbu, tvar, štruktúru predmetu, ktoré smerujú k vizuálnym vnemom),
2)symbolické (vyjadrujú sa číslicami, písmenami, dohovorenými znakmi - napr. v matematike),
3)sémantické (prejavujú sa v jazykových výrazoch a predstavách - napr. v literatúre),
4)behaviorálne (sú to obsahy správania, ktoré sa snažia zachytiť tzv. sociálnu inteligenciu, spoločenské vzťahy, komunikácie myšlienok a pod.).
Produkty znamenajú výsledky predchádzajúcich dvoch dimenzií. Ide o:
1)jednotky (tvaru, symboly, ktoré sa utvorili),
2)triedy (utvárajú sa z vyprodukovaných jednotiek),
3)vzťahy (utvárajú sa medzi jednotkami a triedami),
4)systémy (vznikajú ako výsledok štruktúry zloženej z jednotiek tak, že tvoria pevne organizovaný celok),
5)transformácie (znamenajú zmeny, modifikácie doterajších informácií),
6)implikácie (chápu sa ako závery a prognóza vyvodená z iných informácií).
V uvedenom modeli sa jednotlivé zložky v troch klasifikovaných kritériách (dimenziách) navzájom križujú a tak utvárajú 120 malých kociek (buniek), z ktorých každá zodpovedá jednej hypotetickej elementárnej schopnosti s trojnásobnou charakteristikou.
Takto je daná jedinečnosť elementárnej schopnosti, ktorá je určená jedným druhom operácie, jedným druhom obsahu a jedným druhom produktu.
kto potom môžeme dostať napr. pamäť (operácie) na symbolické (obsah) triedy produkt).
O jestvovaní 120 rozličných intelektových schopností sú zatiaľ iba domnienky. J. Hlavsa a M. Jurčová uvádzajú, že v r. 1956 sa pomocou faktorovej analýzy podarilo identifikovať iba 37 rozličných schopností v modeli, v r. 1965 ich už bolo 75 a v r. 1971 až 98.
Tí istí autori pripomínajú, že pôvodná skupina faktorov divergentného myslenia v modeli intelektu vystupuje ako divergentná produkcia.
Tak sa menia potom aj pôvodné názvy jednotlivých schopností.
Napríklad originalita vystupuje ako divergentná produkcia sémantických transformácií.
Tieto zmeny pôvodných názvov sa prejavili v schéme E.Landauovej, ktorá sa pokúsila zostaviť na základe Guilfordových prác vzťahy medzi kreatívnymi schopnosťami a jednotlivými intelektovými faktormi. Tieto vzťahy ukazuje tabuľka.
Z tabuľky vidno, že napr. divergentná produkcia sémantických jednotiek je podmieňovaná schopnosťou spontánnej flexibility, atď.
Preto autori, ktorí začali zostavovať testy na identifikáciu úrovne jednotlivých kreatívnych schopností, konštruovali ich tak, aby obsahovali úlohy pre príslušné operácie, obsahy a produkty.
Napríklad pre situáciu úrovne adaptačnej flexibility u zvolených pokusných osôb sa tvorili také úlohy, ktoré vyžadujú operácie divergentnej produkcie, obsahujú figurálne prvky a vyprodukujú sa transformácie.
Medzi základné faktory tvorivosti patria:
- fluencia,
- flexibilita,
- senzitivita,
- redefinovanie
- elaborácia
Krátko si ich rozoberieme.
Fluencia znamená schopnosť pohotovo, ľahko utvoriť čo najviac psychických produktov určitého druhu
(slov, myšlienok, obrázkov, symbolov a pod.).
Faktor fluencie má niekoľko variácií. Uvedieme niektoré z nich i s príslušnými príkladmi:
a)Slovná fluencia znamená, že učebný alebo rozvíjajúci materiál bude slovný. Napr. požiadame žiakov, aby v priebehu 5 minút napísali alebo povedali čo najviac slov, ktoré sa začínajú na KA (kapor, kalendár, kaleráb, kancelária atď.)
b)figurálna fluencia - v tomto prípade môže ísť o úlohu nakresliť počas 5 minút čo najviac figúr tak, že sa pritom môžu použiť iba dané jednoduché čiary.
Príklad: ( | - riešenie, napr. ---), (__, __(, atď.
c)Číselná fluencia dáva nespočetné množstvo možností na zámerné rozvíjanie tejto tvorivej schopnosti.
Príklady: zostaviť čo najviac príkladov za 5 minút na sčitovanie, aby súčet bol 7.
Napr.: 7=4+3, 7=5+2, 7=4+1+2 atď.
d)Asociačná fluencia (asociačná pohotovosť).
e)Môže tu ísť o tvorenie synonym na podnetové slová za 2 minúty.
Príklad: smelý (možné odpovede: odvážny, statočný, nebojácny atď.).
Alebo možno žiadať, aby osoby napísali (povedali) slová, ktoré sa k daným slovám pridružujú. Napr.: mesto (možné odpovede: hlavné, okresné, krajské atď.).
f)Expresívna (vyjadrovacia) fluencia znamená schopnosť vysvetliť primerané slová na vyjadrenie súvislých myšlienkových celkov. Je to schopnosť myšlienku vyjadriť slovami.
Príklady:
Po prvé ide o tvorenie čo najviac myšlienkových celkov (viet) z týchto slov, ktorých počiatočné písmená sú dané.
Napríklad za 2 minúty treba tvoriť vety: M...u...j...d... Možné odpovede:
Moja učiteľka je dobrá. Môj ujo jedáva datle atď.
Po druhé osoby majú za 2 minúty doplniť nekompletné vety tak, aby doplnenie vysvetlilo prirovnanie, ktoré sa uvádza v podnetovej časti vety.
Napríklad:
Hádzaná je ako volejbal, pretože ... (možné odpovede: ... je to hra, je to loptový šport, hráva sa aj v hale aj na ihrisku atď. Alebo: Drót je ... ako vlas (tenký), pretože ...
g)Ideačná fluencia znamená schopnosť rýchlo, pohotovo utvárať nápady na danú tému. Napr. za presne stanovený čas treba uviesť všetky možné dôsledky nejakej vymyslenej udalosti, keby sa táto stala skutočnosťou.
Napríklad: Čo by sa stalo, keby ľudia už nemuseli spať?
(možné odpovede: urobilo by sa viac práce, nábytkári by nemuseli vyrábať postele, nemuseli by sa vyrábať prášky na spanie, mamičky by nemuseli deťom rozprávať rozprávky na dobrú noc, bolo by treba viac elektriny a žiaroviek atď.).
Flexibilita je schopnosť pružne utvárať rôznorodé riešenie problémov a prekonávať myšlienkovú zameranosť.
Flexibilitu (pružnosť myslenia) možno vysvetliť na príkladoch z výskumov.
Trom žiakom dali za úlohu, aby za minúty napísali (povedali) čo najviac možných použití volejbalovej lopty.
Pietrasiński, ktorí tento výskum realizoval, vybral zo svojich pokusných osôb tri typické podľa ich odpovedí.
Prvý žiak uviedol, že volejbalová lopta sa môže použiť na:
a)volejbal,
b)basketbal,
c)futbal,
d)hru na dve brány
e)na hádzanú.
Druhý žiak uviedol, že ten istý predmet sa môže použiť na:
a)hry na lúke,
b)na iné športové hry,
c)na sedenie,
d)na bubon,
e)na plávanie.
Tretí žiak uvádzal:
a) závažie,
b)guľa,
c) dekorácia,
d) hračka,
e) hudobný nástroj.
Z týchto údajov vidíme, že títo traja žiaci vyprodukovali po päť odpovedí, avšak z hľadiska pružnosti myslenia (flexibility) najvhodnejšie sú odpovede tretieho žiaka, lebo ani raz neuviedol pôvodný účel volejbalovej hry, ale ani hry, ktoré patria do triedy loptových hier. Tento žiak pri každej odpovedi prechádzal do celkom odlišnej triedy použiteľnosti volejbalovej lopty. Dokázal sa takto úplne vymaniť z negatívnych účinkov zameranosti.
Originalita. Pod týmto pojmom chápeme schopnosť utvárať bystré, dôvtipné, neobvyklé, nie bežné produkty, ktoré odhaľujú vzdialené súvislosti.
Je to jeden z najzákladnejších faktorov tvorivosti, lebo sa tu utvárajú originálne produkty pomocou originálneho tvorivého procesu riešenia. Ide tu teda nielen o originálny produkt, ale predovšetkým o originálne riešenie.
Príklady:
a)Titulky k príbehom. Vymyslieť originálny názov kratučkých príbehov alebo poviedok. Napríklad: V istej krajine žije chlapec, ktorý má tri roky a už vie čítať, počítať, hrať na klavíri.
Originálne titulky sú napr.: Záhada pre vedcov. Nový Einstein. Nuda v škole. A hrať sa vie?
b)Vymýšľanie originálnych dôsledkov neobyčajných udalostí (testy dôsledkov).
c)Tieto udalosti by mali byť či najfantastiskejšie ako napr.:
d)Čo by sa stalo, keby naraz ľudia získali schopnosť voľne prechádzať cez stenu?
Úlohy na zistenie originality sú podobné ako na zistenie úrovne ideačnej fluencie (pohotovosti) a istých druhov flexibility (pružnosti).
Líšia sa však tým, že odpovede majú byť neobvyklé, dôvtipné, vzdialene asociované, majú transformovať pochopený príbeh a majú ukazovať zmenu pohľadu na informáciu, ktorú príbeh obsahuje.
Senzitivita, t.j. citlivosť na problémy je schopnosť všimnúť si, vystihnúť, postrehnúť problém tam, kde si to iní bežne nevšimnú, nevidia.
Príklad na senzitivitu z matematiky: Jedna strana trojuholníka je 12 cm.
Určite rozmery ďalších strán tak, aby sa trojuholník nedal zostrojiť a dokážte prečo!
Niekoľko možných odpovedí:
a = 12 cm a = 12 cm
b = 6 cm alebob = 9 cm
c = 5 cmc = 2 cm
Dôkaz: b + c viac ako a
Na meranie úrovne senzitivity (citlivosti na problémy) sa používajú príslušné testy. Napr. test prístrojov, ktorý v dvoch častiach obsahuje po 10 prístrojov (časť na riešenie je 7 minút).
Úlohou je navrhnúť dva spôsoby vylepšenia každého daného prístroja.
Príklad: Ako zlepšiť telefónny prístroj? Citlivá odpoveď:
Namontovať zariadenie, ktoré povie, kto volá, než volaný zdvihne slúchadlo
(taká možnosť dnes už bežne existuje).
Redefinovanie ( reštrukturácia, znovuformulovanie) sa chápe ako schopnosť zmeniť význam a použitie predmetov alebo ich častí, použiť ich novým spôsobom, oslobodiť sa od zaužívaných spôsobov riešenia daného problému.
V úlohách pre pokusné osoby alebo pre žiakov môže ísť o transformáciu účelu.
Príklad: Máme päť predmetov (pravítko, sklená rúrka, palica, ceruzka, zapaľovač).
S ktorým z týchto predmetov možno dať zvukový signál? So sklenou rúrkou, keď na jednom konci ku uzavrieme a budeme fúkať na otvorenú stranu.
Okrem toho môžeme na rozvíjanie tejto schopnosti tvorivosti použiť aj spájanie predmetov, t.j. že z dvojíc predmetov, ktoré sú iného druhu, treba pomocou spájania utvoriť nový predmet.
Napríklad klinec, prút a zberač papiera, udica, oštep hák = osobná zbraň a pod. Takýchto úloh možno utvoriť veľa.
Spájanie slov je tiež vhodným spôsobom na rozvíjanie schopnosti redefinovania. Napríklad úlohou je z 10 daných slov napísať príbeh. Príklad: kultúrny dom, dedina, ovocie, námestie, stretnutie, rýchlo, tráva, sladký, brigádnik a záhrada. Je tu veľa možností kombinácie.
Elaborácia v tvorivosti sa chápe ako schopnosť vypracovať detaily riešení, aby sa skompletizoval nejaký celok alebo plán.
Napríklad doplniť reťaz asociácií začiatočným a posledným slovom: práca - pomaranč. Tu chýbajú tri slová, ktoré treba doplniť, aby sa utvoril celok. Možné doplnenie: zárobok, peniaze, potrava).
Uviedli sme základné faktory tvorivosti (kreativity). V tvorivom procese nemajú všetky rovnaký charakter a dôležitosť. Všetky sa nezakladajú na divergentnom myslení. Uvedené faktory pochádzajú od zakladateľov psychológie tvorivosti, teda od Guilforda a Torranceho. Ruský psychológ A.M.Luk podrobne analyzuje tieto faktory tvorivosti a rozvádza ich do trinástich tvorivých schopností. Uvedieme aspoň ich názvy:
-všímavosť pri hľadaní problémov,
-schopnosť skracovať myšlienkové operácie,
-schopnosť prenosu (transferu) skúseností,
-schopnosť vnímať celok (celostné vnímanie),
-schopnosť spájať pojmy,
-pohotovosť pamäti,
-pružnosť myslenia,
-schopnosť hodnotenia, odhadu a zhodnotenia situácie,
schopnosť integrovať a dezintegrovať,
-schopnosť ľahko generalizovať myšlienky,
-schopnosť predvídať,
-plynulosť reči,
-schopnosť dokončiť činnosť.
Samozrejme, že je možné o niektorých z nich polemizovať. Je plynulosť reči skutočne faktorom tvorivosti? (Zajakaví ľudia by potom nemohli byť tvoriví).
Vráťme sa však k 6 Guilfordovým faktorom :
(fluencia, flexibilita, originalita, senzitivita, redefinovanie a elaborácia).
Z týchto niektoré sú typické pre tie-ktoré fázy tvorivého procesu.
Napríklad pre prvú, prípravnú fázu je nevyhnutná senzitivita (citlivosť na problém).
Pre fázu intuície sa vyžaduje senzitivita, fluencia, flexibilita ale najmä originalita.
Pre fázu tvorivého procesu, t.j. pre fázu hodnotenia azda najväčší význam má faktor redefinovania (ústna alebo písomná interpretácia).
K uvedeným fázam (etapám) tvorivého procesu sa ešte vrátime.
