referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuslav
Streda, 17. júla 2019
Inteligencia vo vzťahu k tvorivosti
Dátum pridania: 01.10.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: MagisterRia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 346
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 
O vzájomnom vzťahu inteligencie a tvorivosti sa vážne diskutuje od samého počiatku výskumu tvorivosti. V podstate sa sformovali dva odlišné názory.

Zástancovia prvého názoru tvrdia, že výskumy tvorivosti vznikli ako kritika na podstatu chápania inteligencie. Títo autori stavali kreativitu do antagonistického protikladu voči inteligencii.
Napr. E.Landauová tvrdí, že psychologické výskumy tvorivosti vznikli na základe kritiky inteligenčných testov, pretože tieto nezisťujú jednotlivé typické znaky (črty) tvorivej osobnosti.

Zástancovia druhého názoru vychádzajú z toho, že aj pri inteligencii, aj pri tvorivosti ide o intelektovú činnosť, kde tvorivé myslenie predstavuje vyššiu, doplňujúcu úroveň intelektovej činnosti človeka.
Inteligencia (ktorá buduje na konvergentnom myslení) tvorí nevyhnutný predstupeň tvorivého myslenia (ktoré buduje na divergentnom myslení).

A preto testy na meranie úrovne tvorivého myslenia možno považovať za doplnkovú mieru testov na meranie úrovne intelektu.
S takýmto chápaním sa v podstate stotožňujem. Samozrejme všetko závisí aj od toho, ako sa definuje inteligencia a je známe, že definícií inteligencie je príliš veľa a často sa od seba podstatne líšia.

Podľa Wechslera: Inteligencia je súhrnom alebo globálnou schopnosťou jednotlivca, ktorá mu umožňuje, aby bol cieľuprimerane činný, aby racionálne rozmýšľal a aby úspešne narábal so svojím prostredím.
Z tejto definície vidieť, že
1) inteligencia je globálna intelektová schopnosť človeka, čiže je to súhrnná jednotka, ktorá sa skladá z viacerých funkcií a
2) aj kéď tieto funkcie nie sú navzájom nezávislé, predsa len ich možno do istej miery izolovať, rozlišovať a inteligenciu možno merať práve meraním týchto funkcií.

Inteligencia sa teda podľa Wechslera nerovná súčtu intelektových schopností, ale jej miera sa získava meraním týchto jednotlivých intelektových schopností.

V tejto súvislosti sú veľmi zaujímavé zistenia našich psychológov M. Musila a D. Ondrušeka, ktorí skúmali vzťahy výsledkov testov inteligencie vzhľadom na kritéria vedeckej tvorivosti vedeckých pracovníkov.

Zistili, že sa neukázal významný vzťah medzi výsledkami testov inteligencie konvergentného typu a kritériami vedeckej tvorivosti.
Treba však podotknúť, že by bolo potrebné tieto pomerne staré výsledky (1982) overiť na väčšej výskumnej vzorke.

Možno však jednoznačne povedať, že aj keď tvorivý môže byť v podstate každý človek, teda aj mentálne postihnutý ako o tom svedčia niektoré prípady výtvarnej tvorivosti takýchto jedincov, predsa len pre mimoriadnu tvorivosť, ktorá spĺňa všetky kritéria, o ktorých sme hovorili, je potrebný určitý, pomerne vysoký stupeň inteligencie.
Rozdiel medzi inteligenciou a tvorivosťou

Mnohí autori (napr. prof.Ďurič a ďalší) sa nazdávajú, že tvorivosť je vyššia úroveň intelektových schopností človeka ako inteligencia a to preto, že tvorivosť znamená vyznať sa nielen v nových problémoch, vo výbere spôsobov riešenia, v prechode z jedného zamerania a fixácie na iné, v mobilizácii predchádzajúcich skúseností (ako je to v prípade inteligencie), ale predovšetkým vo „vymyslení“ nových, pôvodných, originálnych a neobvyklých riešení, ba čo viac, aj v utváraní nových problémov.

Ide tu teda o divergentný spôsob myslenia, ktorý sa meria pomocou testov tvorivosti (tvorivého myslenia). Ja osobne by som tieto dva druhy schopností neporovnával z hľadiska toho, ktorý je vyššej úrovne.

V súčasnosti psychológovia prijímajú názor, ktorý je výskumne podložený, že existujú dva druhy, resp. typy intelektuálneho nadania, z ktorých jeden typ nemožno merať tradičnými inteligenčnými testami. Tento typ intelektových schopností je práve tvorivosť.

Podrobnejšia analýza položiek jednotlivých tradičných inteligenčných testov ukazuje, že sa zameriavajú na skúmanie reprodukujúceho myslenia, a nie na skúmanie tvorivého myslenia. Sú to úlohy s jedným správnym riešením, ktoré predpokladá konvergentné myslenie.

Tvorivosť sa vyznačuje originálnym procesom a originálnym produktom. Inteligencia, meraná inteligenčnými testami, vyžaduje pravý opak, t.j. identickú odpoveď od všetkých, ktorí majú riešiť testovú úlohu.

V klasických inteligenčných testoch neostáva možnosť na originalitu, na videnie vecí novým spôsobom, na samostatné sledovanie problémov a na utváranie nových problémových situácií. Testy na identifikáciu úrovne tvorivosti sú celkom iného charakteru.
Sú konštruované tak, aby v maximálnej miere provokovali divergentné myslenie.

Existujú dokonca názory, že medzi inteligenciou a tvorivosťou neexistuje žiadny vzťah (napr. J.W.Getzels a P-W.Jockson).
Uvedení autori však použili pokusné osoby s priemerným IQ okolo 130.
Výskum teda nebol urobený na reprezentatívnej vzorke.

Výsledky výskumov spomínaného Torranca tiež ukazujú, že z pokusných osôb, ktoré vybrali na základe úrovne IQ z 20% najinteligentnejších až 70% najtvorivejších vypadlo, t.zn. že 70% najtvorivejších sa nedostalo medzi najinteligentnejších. Jestvuje veľa výskumov, výsledky ktorých sú nejednotné, jednako sa zistila korelácia medzi inteligenciou a tvorivosťou v priemere okolo 0,30, čo svedčí o tom, že existuje mierny vzťah medzi úrovňou inteligencii a tvorivosťou.
Barron napr. zistil, že inteligencia nad 120 IQ je už pre tvorivosť zanedbateľná.
V podstate to potvrdzuje aj môj názor, že istá úroveň IQ je pre tvorivosť nevyhnutná, ale vyššia úroveň už nie je zárukou vyššej tvorivosti.

Platí teda, že vysoká inteligencia sa môže spájať s nižšou úrovňou tvorivosti, ale vysoká úroveň tvorivého myslenia sa nevyskytuje s veľmi nízkou úrovňou inteligencie.


Vzťah medzi úrovňou inteligencie žiakov a ich školským prospechom

V odbornej literatúre sa konštatuje, že učitelia viac obľubujú inteligentných žiakov, lebo sú konformnejší ako vysoko tvoriví žiaci, ktorí sú nekonformní.
Vysoko inteligentní žiaci im nerobia problémy, kým vysoko tvoriví áno, a preto školské výsledky prvých priaznivejšie hodnotia ako výsledky tých druhých.

Situáciu na našich školách vyjadrujú výsledky výskumov, ktoré sa uskutočnili aj v našej republike. Je však zrejmé, že úroveň prospechu závisí aj od iných faktorov, ako je tvorivosť a inteligencia (napr. od správania). Vo výskumoch realizovaných na Katedre pedagogickej psychológie FF UK sa zistilo, že medzi inteligenciou a školskými známkami je štatisticky významný vzťah.

Vzťah medzi úrovňou tvorivosti žiakov a ich prospechom

Na spomínanom pracovisku sa sledoval aj vzťah medzi úrovňou tvorivosti a prospechom žiakov, pričom výskum sa realizoval na tých istých školách, v tom istom čase a so žiakmi, ktorých vyučovali tí istí učitelia.

Získané výsledky svedčia o relatívne nízkych koreláciách medzi úrovňou tvorivosti (originalitou) a priemermi školských známok vo všetkých sledovaných ročníkoch ZŠ. Možno teda usudzovať, že školský prospech nemožno považovať za spoľahlivý indikátor tvorivých schopností žiakov, najmä nie v originalite.

Zistené údaje svedčia o tom, že tradičná škola sa málo usilovala o rozvoj tvorivého myslenia žiakov a že viac bola zameraná na rozvoj konvergentného myslenia, teda na úroveň ich inteligencie a na pamäť.
Dnes sa, veľmi pomaly, situácia začína meniť a to najmä v školách s alternatívnym spôsobom vyučovania. Žiaci v týchto školách sú síce tvorivejší, ale ich vedomosti (často aj tie základné) sú na nižšej úrovni ako vedomosti žiakov v bežných školách.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.