Štruktúrou učiva rozumieme charakter vzťahov, väzieb medzi jednotlivými prvkami učebnej látky, ktoré podmieňujú mieru jeho významnosti, resp. pochopiteľnosti.
Učivo môže byť štruktúrované z rôznych aspektov, a to formálno-logických, sémantických a syntaktických. O formálnologických štruktúrach hovoríme vtedy, ak novú učebnú látku možno pochopiť (resp. vysvetliť) na základe formálno-logických operácií pomocou doteraz osvojeného učiva.
Tak napríklad operáciu násobenia možno začať vyučovať príkladmi mnohonásobného sčítania tých istých čísel a na základe indukcie dôjsť k násobeniu alebo vymedzeniu operácie násobenia, a potom na základe dedukcie ukázať, ako ich možno redukovať na mnohonásobné sčítanie tých istých čísel.
Formálno-logická štruktúru učiva teda tkvie v rozvíjaní systému a vzťahov pojmov.
Súvislosti (vzťahy) sa môžu ustaľovať nielen medzi pojmami, ale aj medzi predmetmi alebo predstavami. Môžu to byť súvislosti (vzťahy) podobnosti a odlišnosti, blízkosti a vzdialenosti, príčiny a následku. Budú to asociačné súvislosti na základe fyzickej, psychologickej a inej styčnosti.
Vtedy hovoríme o obsahovej alebo sémantickej štruktúre učiva.
Napokon vzťahy sa môžu ustaľovať na základe pravidiel určitého jazyka, jeho určitých osvojených vzťahov a spojení. Tak je štruktúrované napríklad gramatické učivo alebo štylizácia do viet podľa pravidiel príslušného jazyka na stavbu vety.
Vtedy hovoríme o lingvistickej alebo sémantickej štruktúre učiva.
V skutočnosti sa všetky tieto štruktúry vyskytujú (uplatňujú) súčasne.
Vo všeobecnosti pri zavádzaní akýchkoľvek nových faktov, pojmov alebo činností sa ustaľujú dva základné typy súvislostí s už známymi. Sú to súvislosti s už známymi objektmi a pojmami a súvislosti s už osvojenými činnosťami alebo operáciami.
V podstate sú známe najmä tri štruktúry vysvetľovania - algoritmická, implikačná a klasifikačná.
O algoritmickej štruktúre vysvetľovania hovoríme vtedy, keď sa pri ňom poukazuje tak na vzťahy objektov, ako aj pojmov a činností.
O implikačnej štruktúre vysvetľovania zas hovoríme vtedy, keď žiaci majú už predtým osvojené všetky operácie, a preto sa možno zacieliť na vysvetlenie súvislosti nových pojmov, objektov s už známymi, pričom potrebné operácie vyhľadávajú samy.
O klasifikačnej štruktúre vysvetľovania hovoríme vtedy, keď žiaci samotní si nielen volia, vyberajú potrebné operácie, ale aj stanovujú väčšinu súvislostí nových pojmov (alebo objektov) s tými, ktoré sú im už známe.
Štruktúru vysvetľovania nemožno zamieňať so štruktúrou samotného učiva.
Štruktúra učebnej látky sa vzťahuje na systém faktov, pojmov a operácií, ktorý je daný v samotnom učive. Štruktúra vysvetľovania sa vzťahuje na to, ako sa žiakom sprostredkuje tento systém.
Tento parameter učiva sa určuje jeho množstvom, t.j. počtom jednotlivých prvkov v ňom (alebo počtom ukončených jednotiek učiva).
Pritom z mnohých výskumov i školskej praxe je všeobecne známe, že čím rozsiahlejšie je učivo, tým ťažšie sa osvojuje (vyžaduje viac času na osvojenie, osvojovanie sa spája s väčším počtom chýb).
Počet jednotlivých prvkov učiva sa relatívne bez ťažkostí určuje v tzv. nezmyselnom materiále (napr. rad slabík, čísel).
Výskumy ukazujú, že pri vzraste rozsahu takejto látky zväčšuje sa nielen čas potrebný na osvojenie celej látky, ale aj na osvojenie si každej jej jednotky.
Táto závislosť nie je lineárna a zhruba sa vyjadruje tak, že s aritmetickým narastaním počtu jednotiek narastá počet potrebných opakovaní, resp. množstvo potrebného času geometrickým radom.
Oveľa ťažšie sa určuje rozsah významového, zmysluplného materiálu, resp. učiva. Problém je najmä určiť, čo v takomto učive treba považovať za jednotku, jednotlivý prvok - či slová, ustálené slovné spojenia, výroky alebo pojmy, spojenie pojmov, „ukončenie myšlienky“.
Vzťahy medzi týmito jednotkami sú veľmi zložité. Jeden pojem sa môže opísať, vysvetliť desiatkami slov a výrokov, kým na druhej strane jedno slovo môže označovať celý systém pojmov.
Nie sú jasné ani také otázky, aké sú znaky „zakončenej myšlienky“ a čo podmieňuje náročnosť osvojovania - obsah alebo rozsah pojmov. Uvedené problémy nie sú doteraz uspokojivo vyriešené.
Okrem už spomínaných problémov sa pri určovaní rozsahu zmysluplného materiálu (učiva) pridružujú aj ďalšie.
eden z nich tkvie napr. v tom, že pri osvojovaní významového materiálu sa vždy uskutočňuje aj jeho myšlienkové prepracovanie, ktoré ho usporadúva a organizuje v súlade so skúsenosťami a vedomosťami učiaceho sa.
Z učiva sa vynecháva druhoradé, vyčleňujú sa významné oporné body, celé časti sa nahrádzajú ich zovšeobecnenými označeniami. Uskutočňuje sa teda jeho filtrácia, selekcia, prekódovanie a ďalšie zložité prepracovanie informácií.
Všetky tieto procesy nakoniec vedú k tomu, že žiak si neosvojuje samotné učivo, ale jeho zmysel a význam.
Avšak význam, ako sme už uviedli, určujú do značnej miery skúsenosti a vedomosti žiaka. preto možno povedať, že osvojovanie významového učiva je premenou, transformáciou jednotiek učebného materiálu na jednotky vlastnej skúsenosti, vedomostí a zručností žiaka.
Celkové výsledky výskumu v tejto oblasti svedčia o tom, že zväčšenie významového rozsahu učiva zvyšuje náročnosť jeho myšlienkového prepracovania a osvojovania.
Emocionálne vlastnosti učiva
Tento parameter učiva zahrňuje najmä jeho pútavosť, príťažlivosť alebo nepríťažlivosť, predpoklad vyvolať u žiaka určité city a citové prežívanie (radosť, hnev, strach, smútok, zvedavosť), estetické city (prežívanie krásna, citového odporu) a iné city.
Výskumy ukazujú, že učivo, ktoré vyvoláva silné kladné city, sa osvojuje ľahšie ako citovo indiferentné a nudné. Učivo, ktoré vyvoláva záporné city (opovrhnutie, strach, odpor, hnev), sa osvojuje niekedy horšie a niekedy lepšie ako citovo indiferentné učivo. Zrejme to závisí od citovej zameranosti.
Ak city vyvoláva informácia, ktorú obsahuje učivo, osvojovanie prebieha obyčajne ľahšie.
Ak sú city zamerané na samotný učebný materiál, jeho osvojovanie sa tým sťažuje.
Tak napríklad scéna z románu, ktorá vyvoláva strach, sa zapamätá lepšie ako ľahostajná. Keď však strach vyvoláva pohľad na zložité vzorce, formulácie v učebnici, osvojovanie učiva sa sťažuje.