Záujmová činnosť žiakov ZŠ

Ako sme už uviedli záujmovú činnosť chápeme ako dobrovoľnú na základe vnútorného motívu a pohnútky človeka realizovanú činnosť vo viacerých oblastiach činnosti uskutočňovanú.

Na ilustráciu, odborná literatúra uvádza nasledovné činnosti v oblasti:

• vedy,
• kultúry a umenia,
• telovýchovné, - športové,
• branné,
• technické,
• ručné práce,
• zberateľské,
• prírodovedné,
• chovateľské,
• hudobné,
• spevácke,
• tanečné,
• iterárne,výtvarné a dramatické.

Záujmové:

• krúžky,
• oddiely,
• útvary,
• súbory,
• skupiny a oddelenia,

V uvedených činnostiach rozvíjajú žiaci: svoj talent, nadanie, záľuby, a zručnosť. Spomínaná záujmová činnosť im pomáha zmysluplne a zodpovedne využívať svoj voľný čas.

Voľný čas

Voľný čas tvorí a predstavuje dôležitú súčasť života detí a mládež, ale aj dospelých. Pedagógovia a vychovávatelia, vedúci krúžkov, by mali žiakom vštepovať, že voľný čas je spoločenská a užitočná hodnota, aby s touto hodnotou dokázali neskôr cieľavedome a hlavne zodpovedne narábať aj v dospelosti.
Z pedagogického hľadiska zdôrazňujeme pravidelné, dlhodobé a aktívne formy výchovy v záujmovej činnosti, ktoré poskytujú väčšie možnosti na cieľavedomé, sústavnejšie, dlhodobé výchovné pôsobenie a podmienky na rozvoj osobnosti žiaka.

Pravidelný a dlhotrvajúci kontakt výchovného pracovníka so žiakom umožňuje navzájom lepšie sa poznať, nadviazať neformálne vzťahy, komunikáciu, pozitívnej pedagogickej klímy, uplatňovať individuálny prístup a ďalšie pedagogické zásady. (Kratochvílová., 2004a, s.242-243)

Tradične predstavuje ťažisko voľno-časovej aktivity u žiakov. Z hľadiska obsahového zamerania ich môžeme rozdeliť na záujmové činnosti:

• spoločensko-vedné (cudzie jazyky)
• prírodovedné (biológia, botanika)
• technické (PC technika, modelárstvo)
• umelecko-estetické (hudba, spev, tanec, výtvarné a dramatické umenie)
• telovýchovné (šport, turistika)
• aktivity orientované na sebavzdelávanie a sebavýchovu (získanie vedomostí, zručností, návykov). (Novotná, Vladovičová 2003, s. 38)

Pávková dopĺňa ešte nasledovné záujmové činnosti orientované na:

1, pracovne–technické,
2, športové,
3, esteticko-výchovné. (Pávková., et. al 1999, s.52)

Špánik uvádza ďalšie záujmové činnosti, ktoré sú zamerané na:

a, vzdelávacie (jazykové, historické, strojopis),
b, kultúrno-umelecké (výtvarné, hudobné, dramatické),
c, turistické (pešia, lyžiarska turistika),
d, branné (strelecký, zdravotnícky). ( Špánik., 1990, s. 42 )

Organizačné formy výchovy

Chápeme ako spôsob organizácie výchovných činností v určitom čase, organizačné usporiadanie podmienok výchovy v konkrétnom časovom úseku. (Kratochvílová, 2001 s.3)

Organizačná forma výchovy – jednotka organizačného usporiadania výchovy, členíme podľa rozličného hľadiska (kritéria):

• podľa počtu účastníkov,
• podľa času (dĺžky trvania),
• podľa veku účastníkov,
• podľa zamerania obsah a druh činnosti,
• podľa aktivity, ktorá prevažuje,
• podľa stupňa organizovanost.

1. Organizačné formy výchovy podľa počtu účastníkov:

– hromadné (masové) ( celé oddelenie, celý školský klub, skupina )
– skupinové ( záujmové útvary, krúžky, športové oddiely, umelecké súbory, tvoria žiaci, ktorí majú spoločný záujem, výchovné skupiny žiakov vo výchovnom zariadení napr. školský klub, pod vedením vychovávateľa )
– individuálne ( individuálna práca z jedným žiakom, individuálny prístup a pomoc deťom talentovaným, nadaným, zaostávajúci a problémoví žiaci pomoc pri príprave na vyučovanie, súťaž, verejné vystúpenie, riešenie individuálnych problémov žiakov )
– zmiešané formy výchovy. ( kombinujú sa hromadné, skupinové, individuálne formy výchovy ) „

2. Organizačné formy výchovy podľa času, dĺžky trvania:

– pravidelné: stále, dlhodobé, krátkodobé,
– nepravidelné, príležitostné,
– jednorazové.

Pravidelná činnosť týka sa hlavne stálej činnosti, stabilné výchovné skupiny vo výchovnom zariadení, kde vychovávateľ zodpovedá za výchovnú skupinu.

Dlhodobá činnosť sa uplatňuje najmä ako pravidelné stretnutia (záujmový útvar, záujmový krúžok, skupina, umelecký súbor, športový oddiel, družstvo, klub, združenia), kde deti pracujú pravidelne, pod vedením odborníka v oblasti, dospelého vedúceho.

Členov záujmového útvaru spája spoločný záujem o zvolenú činnosť (šport, tanec, hudba, turistika).

Pravidelná krátkodobá činnosť sa využíva pri organizovaní krátkodobých, cyklických podujatí kurzy ( plávanie, tanec, vyšívanie, práca s počítačom )

Príležitostná činnosť je organizovaná ako nepravidelné, príležitostné podujatie, pre všetkých žiakov, skupiny pri rozličnej príležitosti, sporadicky, nepravidelne,
( stretnutia pre okruh záujemcov, turistika, výlet, beseda o aktuálnej téme, návšteva kina, divadla, výstavy, návšteva športového podujatia, súťaž, turnaj, stretnutie, prehliadky, festivaly).

Jednorazová činnosť využíva sa ako mimoriadne podujatie, najčastejšie pri významnej príležitosti, (oslava, spoločenské udalosti, výročie).

3. Organizačná forma výchovy podľa zamerania obsahu, druhu činnosti:

Pravidelnú činnosť tvoria záujmové útvary, ktoré sa upriamujú na tento špecificky zameraný obsah a druh činností výchovy vo voľnom čase, zahŕňa nasledovné činnosti:
športové a telovýchovné, turistické, kultúrno-umelecké, technické, prírodovedné, spoločenskovedné.

4. Organizačná forma výchovy podľa stupňa organizovanosti

– pevná organizácia (stabilný, zaužívaný postup),
– voľnejšia organizácia (spontánna aktivita a prejav detí.

5. Organizačná forma výchovy podľa aktivity

– pasívne (účasť žiakov ako divákov, poslucháčov, pri návšteve kina, divadla)
– aktívne (žiaci sú v úlohe člena záujmového krúžku, súťaži, aktívny účastník besied, výletov). ( Kratochvílová., 2004a, s.240-244)

Organizačné formy záujmovej činnosti:

Záujmová činnosť je základný obsah ponuky v zariadeniach výchovy mimo vyučovania, ktoré napĺňajú voľný čas detí a mládeže a vychovávajú k jeho využívaniu.

– pravidelná činnosť záujmových útvarov
– príležitostná činnosť(exkurzie, besedy, vychádzky, expedície, súťaže, olympiády )

Zariadenia vytvárajú podmienky pre :

– skupinová činnosť v záujmových útvaroch ( krúžky, súbory, kluby, oddiely )
– individuálne uspokojovanie záujmov
– hromadná forma ( festivaly, slávnosti, športové akcie )

Záujmová činnosť sa môže ponúkať v organizovanej forme pod pedagogickým vedením, kde sa stanoví začiatok a koniec ( výlet, záujmový útvar )
Spontánna aktivita, priebežná ponuka bez priameho pedagogického vedenia:
( herňa, čitáreň, internetová učebňa, ihrisko „ )
( Pávková.,et.al 1999, s. 104 )

Vzdelávacie poukazy chápeme ako novú, modernú, užitočnú organizačnú formu výchovno-vzdelávacej činnosti, záujmového vzdelávania ( poznámka výchova vo voľnom čase ) v školskom systéme pre deti a mládež, ktorú vláda uviedla do praxe v našom školstve.

Problematika detí a mládeže a ich trávenia a využívania voľného času nie je ľahostajná ani Ministerstvu školstva SR, ktoré uvedenú koncepciu podporuje aj legislatívne vo forme zákonov, finančne vo forme vzdelávacieho poukazu, kde jeho hodnotu určuje MŠ SR cez normatív ročným príspevkom na žiaka.

Všetky deti, aj deti a mládež z menej podnetného prostredia majú možnosť zapojiť sa aktívne do školského výchovno-vzdelávacieho systému prostredníctvom školských výchovných zariadení a takto je im umožnené tráviť ich voľný čas zmysluplne.

– Záujmové krúžky – prostredníctvom záujmových krúžkov sa realizuje záujmová činnosť detí a mládeže.
– vzdelávacie ( jazykové, historické, zemepisné, cudzích jazykov, )
– kultúrno-umelecké ( výtvarné, dramatické, hudobné )
– technické ( elektrotechnické, modelárske, šikovné ruky, počítačový )
– prírodovedné ( biologické, ochrana životného prostredia )
– športové ( loptové hry, gymnastika )
– turistické ( pešej, vodnej, lyžiarskej turistiky )
– branné ( zdravotnícke )

Didaktická technika našla veľmi dobré uplatnenie vo výchovno-vzdelávacom procese na školách. V podmienkach výchovy mimo vyučovania sa začala uplatňovať v neskoršom období a plní dvojakú funkciu :

1. využíva sa v konkrétnej výchove mimo vyučovania ako prostriedok poučenia, zábavy a dokumentaristiky
2. didaktická technika sa využíva v príprave dobrovoľných i profesionálnych pracovníkov v oblasti výchovy mimo vyučovania

V prípade použitia didaktickej techniky vo výchovnom procese mimo vyučovania treba rešpektovať pedagogické zásady.

Didaktická technika umožňuje žiakom vytvárať konkrétne predstavy.
Používanie didaktickej techniky musí byť plánovité, a cieľavedomé. Technické pomôcky treba vyberať s prihliadnutým na výchovný a vzdelávací cieľ, vekové a individuálne zvláštnosti detí a obsah činnosti.

Didaktická technika musí zvýrazniť podstatné znaky a vlastnosti skúmaného javu. ( Špánik., 1990, s. 53 )

Pozitívne a motivačne hodnotíme využívanie didaktickej a výpočtovej techniky, počítač, ako prostriedok, ktorý umožňuje zavádzať nové moderné informačné a komunikačné technológie do záujmovej činnosti žiakov, v čase výchovy mimo vyučovania vo voľnom čase.