Schäfers (In: Geissler-Hege) definoval skupinu ako sociálny útvar nasledovne „Sociálna skupina obsahuje určitý počet členov, ktorí z dôvodov snahy dosiahnuť spoločný cieľ sú dlhší čas v jednom relatívne kontinuálnom komunikačnom procese a rozvíjajú za týmto účelom pocit spolupatričnosti („my“ – pocit). K dosiahnutiu cieľa skupiny a k stabilizácii identity skupiny je potrebný systém spoločenských noriem a rozdelenie úloh prostredníctvom zvláštnej špecifickej diferenciácie.“

ZNAKY primárnej skupiny:
• veľmi úzke, bezprostredné spojenie (face-to-face-association)
• koperatívne vzťahy
• ako prvé sa podieľajú na sociálnom formovaní jedinca
• rozvíjajú jeho sociálnu identitu
• prispievajú k tvorbe sociálnych ideálov jedinca
• jedinec sa identifikuje so skupinou
• dáva jedincovi potrebný pocit existencie v spoločenstve
• pripravuje sa prostredníctvom života v primárnej skupine na prevzatie niektorých soc. úloh a rolí
• primárne skupiny sú súčasťou každodenného života

Schäfers – hovorí: „primárne skupiny môžeme chápať ako všetky malé skupiny, ktoré ľudom prostredníctvom primárnych sociálnych kontaktov napomáhajú k ich socializácii a k vzniku sociálneho ja".

V roku 1923 sa na pôde Western Reserve University uskutočnil prvý kurz zameraný na sociálnu prácu so skupinou.

CIELE soc. práce so skupinou, ktoré boli prijaté v roku 1935 na Národnej konferencii:
1. pomáhať členom skupiny, aby sa učili aktivitám na živote, rozvíjali vlastné chápanie, posiľňovali občiansku zodpovednosť, zaujímali sa o dianie v spoločnosti
2. prostredníctvom rozvoja skupiny prispieť k rozvoju individuálnych potenciálov
3. zabezpečovať prirodzený vzrast a rozvoj soc. funkciovania členov skupiny
4. zabraňovať soc. dysfunkcii členov skupiny
5. poskytovať pomoc a oporu jednotlivcom, ktorí žijú dysfunkčných vzťahoch