Sociálna práca s komunitou

Predmet : Sociálna práca

Keller: chápanie komunity charakterizoval nasledovne: „sociálny útvar charakterizovaný jednak zvláštnym typom sociálnych väzieb vo vútri, medzi členmi jednak špecifickým postavením navonok, v rámci širšieho sociálneho prostredia“.
/„ Definuj sociálnu prácu s komunitou podľa ľubovoľného autora“/

Non-Violence Study – vymedzila obsah pojmu komunita v soc. práci ako jednotku, ktorá je dostatočne veľká pre dosiahnutie politického vplyvu a dostatočne malá aby mohli byť v nej realizované vzťahu ku každému členovi, pričom jej členovia disponujú s dostatočnými zdrojmi pre vytvorenie alternatívnych inštitucionálnych opatrení

Yonnghusbandová – a iní sa koncom 70 rokov pokúsili podať súhrn základných princípov a cieľov, podľa nich:
1. soc. pracovník musí rátať s neustálym napätím v komunite
2. soc. pracovník musí viesť komunitu k využívaniu dostupných zdrojov
3. konflikty, ideály, názory spôsobujú záujmy rozličných skupín
4. soc. pracovník by mal vedieť zužitkovať individuality, ktoré majú dôveru a rešpekt

Sociálna práca s komunitou tak preberá dve úlohy:
1. aktivizovať obyvateľov určitej komunity k jej aktívnemu pretváraniu
2. vytvára ochranu, ktorá je postavená medzi nedostatkom sociálnych služieb a požiadavkou komunity

Sociálny pracovník zastáva rolu koordinátora, učiteľa, katalyzátora, splnomocňovateľa, analyzátora, poradcu, facilitátora, vyjednávača a pod.

Sociálna práca s komunitou sa zameriava na nasledovné aktivity:
/ „Načo sa zameriava komunitná práca“/
- komunitná starostlivosť, komunitný rozvoj
- rozvoj komunitných organizácií
- komunitné plánovanie, vzdelávanie, akcie
- feministická, antirasistická komunitná práca

Sociálny pracovník by sa mal usilovať o:
- dôkladné poznanie potrieb a problémov komunity
- aby ním navrhnuté riešenia akceptovala komunita
- o zapojenie všetkých obyvateľov komunity do riešenia problémov
- o realizáciu reálnych potrieb (podľa Žilovej)

V soc. práci s komunitou rozoznávame 5 etáp:
Prvá etapa – cieľom je zber informácií
a) demografické údaje o štruktúre
- produktívne – neproduktívne obyvateľstvo
- vekové zloženie, muži, ženy, deti
- ekonomicko-sociálne zloženie, vzdelanie, politická štruktúra
- sociálna štruktúra – vdovy, siroty, dôchodcovia, zdravotne postihnutí
- etnická, náboženská orientácia
b) informácie o infraštruktúre
- bytová otázka (rodinné domy, panelová výstavba, siete voda, plyn, elektrika, telefóny, cesty
- inštitúcie (škola, zdravotné stredisko, knižnica, kino, športové kluby atď.)
- samosprávne inštitúcie ( obecný úrad, vyšší územný celok, OÚ, KÚ, banky)
- zamestnávatelia podľa druhu činností (služby, priemysel, obchod)
- kontakty s okolím (susednými obcami, okresmi, krajmi so zahraničím)
c) informácie o formálnych i neformálnych vodcoch komunity
- meno starostu, politických lídrov (profesionálne informácie o nich)
- informácie o najvýznamnejších osobnostiach hospodárskeho života
- informácie o intelektoch, duchovných vodcoch a pod.
d) iné zdroje
- história, prirodzené zdroje, možnosti využitia lokality, životné prostredie

Druhá etapa – diagnostická, v ktorej sa soc. pracovník usiluje o stanovenie hlavného problému komunity a odhalenie príčin problému

Tretia etapa – sa orientuje na navrhovanie projektov zameraných na riešenie sociálnych problémov komunity a ba stanovenie vhodných metodických postupov a taktík v práci s komunitou
V tejto etape je vytvorený spoločný plán, ktorý obsahuje:
- vytýčené ciele, zvolené postupy
- určené hlavné zdroje, zodpovedné osoby
- stanovený kalendár,
- stratégiu v prípade nepredvídaných udalostí

Štvrtá etapa – predstavuje samotnú realizáciu projektu, táto etapa niekoľko dôležitých úsekov:
• využitie existujúcich komunitných zdrojov
• získanie podpory mimo zdrojov komunity
• informácie o dosiahnutých úspechoch
Vloženie miestnych zdrojov do projektu:
• zvyšuje zainteresovanosť komunity na jeho realizáciu
• umožňuje začať s realizáciou projektu okamžite
• informácie o vlastnej sneh komunity
• zakladajú predpoklad na udržanie projektu

Piata etapa – sa orientuje na prezentovanie výsledkov dosiahnutých pri spoločnej realizácii projektu a záverečné hodnotenie.
Soc. pracovník by mal zhodnotiť všetky pozitívne charakteristiky. Jeho úlohou nie je kritika komunity, ale odhalenie silných a slabých stránok komunity.

Metódy uplatňujúce sa v komunitnej soc.práci
- braimstorming, fundraising, lobing, mediácia, negociácia
- delfská metóda
- intervenčné metódy – smerujúce krieseniu problémov

Tieto jednotlivé metódy môžeme rozdeliť do troch základných modelov:
a) lokálny, komunitný rozvoj
b) sociálne plánovanie
c) sociálna reakcia

Žilová, Tokárová – hovoria o terapeutickej, tradičnej, občianskej, duchovnej komunite