Cieľové skupiny Streetworku
Predmet : Sociálna práca
Klientov terénnej soc. práce delíme do troch skupín: (Línek, Éthum) a to: 1. klienti s vážnymi problémami – tí čo berú drogy, sú sexuálne zneužívaní, páchajú trestnú činnosť 2. klienti patriaci do niektorých ohrozených skupín – môžu a nemusia mať domov, veľa času trávia na ulici, v herniach, kluboch 3. neklasickí klienti – členovia alternatívnych skupín, klienti, ktorí navonok nejavia známky vážnych problémov.
Program streetwork nespočíva len na prevencii, ale obsahuje aj vzdelávanie a poradenskú činnosť. Programy sú zameriavané na včasný kontakt a intervenciu.
Základné metódy a ciele práce s užívateľmi drog sú: ► šírenie informácií o možných zdravotných rizikách ► podporovanie zmien smerom od rizikového správania ► udržiavanie pozitívnej zmeny v správaní ( Staníček, Hrdina, Éthum)
Podporovanie zmien v správaní má za cieľ: ► predchádzať užívaniu drog a minimalizovať riziká s ich užívaním ► poskytovanie vzdelávacích materiálov a preventívnych prostriedkov ► nasmerovanie a odosielanie klientov do inštitúcií poskytujúcich liečenie a podporné služby
Práca s deťmi a rizikovou mládežou – orientuje sa na spôsob trávenia voľného času s deťmi a mládežou.
Pracovník by sa mal zamerať na tieto problémy: ► neschopnosť zmysluplného trávenia voľného času ► alkohol, experimentovanie s drogami, gamling, ► konflikty v rodine, problémy v škole, záškoláctvo, šikanovanie ► problematika hľadania si zamestnania a dlhodobá nezamestnanosť u mladých ľudí
Túto klientelu môžeme rozdeliť na: 1. deti a mládež pohybujúca sa na ulici – všetok voľný čas trávi na ulici, ale majúce nejaký domov 2. deti a mládež žijúce na ulici
Dôvody detí ulice: • dieťa žije na ulici so svojimi rodičmi • dieťa opustilo svojich rodičov , pretože bolo týrané, zneužívané • chuť po dobrodružstve, strach z trestu, prirodzená strata rodičov, opustenia dieťaťa • dieťa ušlo z niektorého zariadenia
Drsné životné podmienky vďaka ktorým dieťa prežije: • žobranie, náhodná práca, krádeže, predávanie drog, porno priemysel, prostitúcia a pod.
Deti ulice majú problémy s: • dostupnosť zdravotníckych služieb, vzdelania
Najčastejšie zdravotné problémy: • chudokrvnosť, kožné infekcie, infekcie dýchacích ciest, zubné problémy, úrazy, otravy • psychické poruchy, poruchy myslenia, učenia, citové problémy, nežiadúca gravidita a pod.
Na Slovensku vzrástol počet detí ulice z dôvodu: • nedostatok sociálnych kontaktov, hľadajú kamarátov • z túžby zažiť dobrodružstvo, uniknúť z prostredia rodičovských sporov • na protest voči príliš tvrdej rodičovskej výchove, nezáujem rodičov o dieťa, nevhodná výchova a pod.
Novým typom zariadení poskytujúcim služby deťom a mládeži patria nízkoprahové centrá – sú to inštitúcie, ktoré pracujú v inom režime ako klasické inštitúcie, majú vytvárať spojivo medzi ulicou a inštitúciou.
Tieto centrá sa orientujú na poskytovanie štyroch základných foriem služieb: 1. vytvorenie priestoru pre neorganizovanú mládež – využívajú priestor bez toho, aby sa zapojili do jeho činnosti 2. voľnočasové aktivity – ponúkané aktivity nevyžadujú žiadnu registráciu, alebo pravidelnosť v dochádzke 3. sociálne služby – pomoc pri zaisťovaní základných životných potrieb, poradenstvo, sprevádzanie, získavanie informácií 4. aktivity a činnosti zamerané na prevenciu
Nízkoprahové centrá môžu mať stacionárny charakter (ide o pevné stavby), alebo mobilný charakter (maringotky, staré autobusy, ktoré sú upravené ako pojazdné centrá).
Základné ciele kontaktných centier vyplývajú z hlavnej orientácie na zvolenú klientelu, patria k nim: - vytvorenie kontaktu s klientom - prehĺbenie nadviazaného kontaktu, minimalizácia rizikového správania - poskytnutie informácií, potrebných služieb - nácvik potrebných sociálnych zručností, motivácia klienta k zmene - lokálny monitoring, servis pre členov rodiny a pre verejnosť
Podľa Klímu: medzi cieľmi nízkoprahových centier môžeme nájsť: • orientácia na zlepšenie kvality života, ktorú tvoria deti a mládež • pomoc pri prekonávaní životných problémov • zvyšovanie sociálnych zručností • vytvorenie podmienok pre zmysluplné trávenie voľného času • aktivizácia životného spôsobu cieľovej skupiny • prevencia vzniku nárastu sociálnopatologických javov
Nízkoprahové centrá sú postavené na nasledovných princípoch: 1. voľný vstup a pobyt v zariadení 2. minimum pravidiel (žiadny alkohol, drogy, násilie) 3. bezplatné využívanie služieb 4. anonymita klienta 5. dôvernosť poskytovaných informácií
Služby, ktoré nízkoprahové centrá ponúkajú rozdeľujeme na: 1. obligatórne – základná ponuka, ktorú zariadenia hlásiace sa k štandardom ponúkajú 2. fakultatívne – služby poskytované podľa možností zariadenia a lokálnych služieb
Kritériá nízkprahovosti podľa platných štandardov: • zariadenie má vlastný vchod, je prepojené s typom inštitúcie (polícia, súdy, školy) • voľný príchod a odchod v rámci otváracích hodín, anonymita užívateľov • etnická, názorová odlišnosť nie je dôvodom pre obmedzenie prístupu klienta ku službe • nie je stanovená požiadavka členstva, registrácie • pri využívaní obligatórnych služieb sa nevedie evidencia, ktorá obsahuje osobné údaje klienta • vstup je umožnený aj iným návštevníkom, vstup do zariadenia nie je podmienený finančnou účasťou klienta • pravidelná dochádzka nie je podmienkou užívania služby • poskytovateľ garantuje ochranu a bezpečnosť klientov v priestore zariadenia
|