Predmet : Špeciálna pedagogika

Poruchy správania: z pedag. hľadiska chápeme ako široké, etiologicky rôznorodé spektrum maladaptívneho správania, pričom jedinec je rezistentný na bežné výchovné pôsobenie a jedná sa o trvalejší ráz.

Prejavuje sa poruchami v adaptácii, na základe nesprávne utvorených návykov, asociálnym až antisociálnym postojom

Narušenie psychickej a sociálnej integrity v dôsledku ktorého sa jednotlivec maladaptívne správa, vybočuje z pásma normality a vedome či nevedome porušuje spoločenské, morálne, právne normy- koná v rozpore s očakávaním.

Poruchami správania podľa Labátha 1994 sa rozumie široké spektrum maladaptívneho správania od drobných priestupkov, vzdoru, plachosti, úzkosti až po agresívne útočné správanie, trestné činy.

F. Kábele a L. Edelsberger 1989 rozdeľujú poruchy správania:
1. disociálne správanie - nie je spoločensky nebezpečné prejavy
vzdoru, neposlušnosti, neuróz, tiky, úzkosť, Fóbie
2. asociálne správanie - záškoláctvo, toxikománia, závislosť od hier, drobné krádeže
3. antisociálne správanie - najzávažnejší stupeň porúch správania, spoločensky nebezpečné zacielené protispoločensky, porušujú právne normy spoločnosti

DELIKVENCIA je odstupňovaná 3 druhmi
a)asocialita – negatívne prejavy sociálneho cítenia, záporný vzťah k spoločenským záujmom
b)antisocialita – ohrozenie a narušenie mravných zvyklostí
c)delikvencia – poruchy, ktoré zasahujú do spoločenskej sféry chránenej zákonom

Juvenilná delikvencia – je prejavom vývinovej dezintegrácie juvenilnej osobnosti, ako osobitný osobnostný faktor – delikvencie.

Etiologické faktory porúch správania môžu mať :
•endogénny - genetické zakódovanie, poruchy CNS, dispozície k neurózam
•exogénny charakter - patologické prostredie, negatívne vzory

Reedukácia a korekcia spočíva vo vybudovaní a posilňovaní pozitívnych foriem správania, v posilňovaní vôľového konania.