Rodina na Slovensku a v Európskej únii

Trendy vývinu rodiny na Slovensku
(Tamášová, Ustaníková, 2005, s. 212-217) sú do veľkej miery ovplyvňované európskym i celosvetovým smerovaním.

Kvalitu života v rodine určuje rad činiteľov ako je trvalý partnerský vzťah, otázky bývania, zamestnania a kariéry, príchod dieťaťa, rozvodovosť, materiálne podmienky a rad iných tzv. „moderných" činiteľov, ku ktorým patria napríklad: informačné technológie, nezamestnanosť a chudoba, využívanie voľného času, globalizácia, vek, vzdelanie, kariérny postup, odložené materstvo, kríza otcovstva, kríza autority rodičov, cestovanie a iné.

Rodina je prvým článkom reťazca, ktorý spája jednotlivca so spoločnosťou. Je prvým skúšobným prostredím všetkých základných sociálnych postojov, konfliktov, zväzkov.

Kladie základy výchovy jednotlivca, začína utvárať jeho prvé spoločenské potreby.

Na týchto základoch neskôr stavia výchovné pôsobenie školy i iných výchovných činiteľov. Výchovné pôsobenie rodiny nemôže nahradiť žiadna iná spoločenská inštitúcia, aj keď oproti minulosti je dnes rodina a jej výchovná funkcia v mnohom obmedzená a zmenená.

Rodina začína mať inú pozíciu v spoločnosti.

Je vystavená novým faktorom, ktoré ovplyvňujú kvalitu života. Vstupom do Európskej únie, rušením hraníc, globalizačnými tendenciami, informačnou technológiou, mobilitou, cestovaním, migráciou sa aj rodina na Slovensku mení a približuje k európskej rodine.

Stále nové správy o sociálnej situácii v krajinách EU poodhalili štruktúru rodín a domácností, ktoré sa neustále menia vo všetkých členských štátoch.

Štatistické priemery, percentá a ukazovatele vypovedajú o väčších, či menších rozdieloch v živote rodín v Európskej únii.

Napríklad, koľko osôb sa v každej krajine sobáši, či žije len v partnerskom zväzku, koľko sa rozhodne ostať slobodným, v ktorom veku sa ľudia najčastejšie sobášia, majú deti, rozvádzajú, kto podáva častejšie žiadosť o rozvod, kto sa stará o výchovu detí, o ich vzdelanie, ako budú spoločne využívať voľný čas.

V súčasnej dobe je mnoho odlišných názorov na to, čo tvorí podstatu rodiny a existuje široká tolerancia rozličných foriem rodinného súžitia, ako je:
nemanželské spolužitie,
osamelé rodičovstvo,
rodina s jedným rodičom,
život v komúnach,
život bez manželského partnera
(s dieťaťom, či bez neho) a pod.

Prudké štrukturálne zmeny v rodine boli spôsobené množstvom pozitívnych, či negatívnych faktorov.

Tieto zahŕňajú:

•klesajúci vplyv cirkvi a „tradičných" náboženstiev
•vzrastajúci individualizmus
•zmenu postojov, čo sa týka manželstva a jeho záväzku
•následky (často nepremysleného) rozvodu
•liberalizmus v sexuálnych a morálnych hodnotách a postojoch
•širokú dostupnosť spoľahlivej antikoncepcie a potratov
•zmenu v postavení žien
•ekonomické trendy v ženskej a mužskej zamestnanosti
•zvýšenú mobilitu a rozpad života v komunitách.

Tradičná rodina v EU všeobecne vyzerá nasledovne: otec ako živiteľ rodiny a matka, ktorá ostáva doma, aby sa starala o deti a domácnosť.
V mnohých prípadoch však ženy pracujú takisto ako ich manželia, pritom nie sú rovnako finančne ohodnotené.

A po návrate domov ich čakajú domáce práce, ktoré sú nerovnomerne rozdelené.

V súčasnosti sa sociológovia pozerajú na rodinu ako na dve súbežné inštitúcie: manželstvo a rodičovstvo.

Zvýšená miera nemanželského partnerského súžitia a rozvodov v západných krajinách Európy znamenala, že manželstvo vo svojej tradičnej forme prešlo výraznou transformáciou.

Štatistika v celej EU zaznamenáva významný pokles miery sobášnosti, kým miera spolunažívania bez uzatvárania manželstva stúpa (Kvapilová, 2000).

Tradičnú formu rodiny a domácnosti možno nájsť v južných členských štátoch EU a v írsku.

Tu je nižšia miera rozvodovosti, nemanželského spolužitia a mimomanželských pôrodov.

Priemerne sú domácnosti väčšie a zriedka sa menia.
Domácnosti s jedným členom tvoria malý podiel všetkých domácností.
Je to preto, lebo väčšina mladých ľudí žije so svojimi rodičmi a dokonca v domácnostiach troch generácií.

Domácnosti bezdetných párov alebo slobodných rodičov sú menej výrazné. Do tohto typu krajín sa zaraďuje aj Slovensko
(SÚ SR, 2001).

Severné členské štáty EU sú odlišné. V týchto krajinách je vysoký podiel domácností s jedným členom.
Spolužitie bez uzatvorenia manželstva je bežné, rovnako ako počet narodených detí mimo manželstva.

Ostatné členské štáty, vrátane Anglicka, sú medzi týmito dvomi „extrémami".