Pre mnohých rodičov ísť s dieťaťom do poradne znamená veľkú nepríjemnosť.

No pri citlivom zásahu psychológa a za spoluúčasti dieťaťa môžu zistiť a pochopiť, prečo dieťa školu obchádza, kde sú príčiny a ako ich odstrániť.

Tak ako každý sociálny problém aj problém záškoláctva je problém interdisciplinárny, teda možnosti riešiť ho sú v interdisciplinárnom prístupe (učiteľ, výchovný poradca, špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg/sociálny pracovník, psychológ, detský lekár, príslušník polície, právnik za prítomnosti rodičov).

Interdisciplinárnosť vyžaduje odstránenie :

– časových,
– priestorových,
– inštitucionálnych
– organizačných bariér.

Prednosťou interdisciplinárneho pristupuje, že každý z odborníkov vnáša do problému jasno cez prístup svojej vedy.

Absencia takých odborníkov v školách spôsobuje, že problém sa rieši len povrchne, rýchlo.

Riešia ho triedni učitelia, riaditelia škôl, psychológovia a rodičia.

Príklady z iných krajín hovoria o tom, že ak sa problému venujú na škole dostatočne vážne, je možné ho úspešne vyriešiť.

Aké sú možnosti sociálnej pedagogiky riešiť problém záškoláctva?

Poznámka ( najúčinnejšie je informovať rodičov najlepšie v skorých ranných hodinách prostredníctvom telefonátu alebo SMS -správou )

Ďalší krok : Učiteľ informuje kompetentné úrady :

- obecný, mestský úrad,
úrad práce sociálnych vecí a rodiny

Jedna z kompetencií sociálneho pedagóga v škole je aj pomoc deťom, ktoré vynechávajú školskú dochádzku, čiže pomoc záškolákom, ich rodičom i samotnej škole.

Ako príklad uvádzame možnosť využiť jednu teóriu, a to teóriu sociálnej pedagogiky ako životnej pomoci.

Pomoc deťom a mládeži by mala pri tomto probléme smerovať prostredníctvom výchovy (rodinnej i školskej) k tomu, aby boli deti schopné samostatne sa rozhodovať a zodpovedne konať.

Práve u záškolákov treba vhodne usmerniť schopnosť samostatne sa rozhodovať a niesť zodpovednosť za svoje činy, čo je veľmi dôležité pri pochopení celého problému. Tu možno uplatniť dve roviny cieľov výchovy:

1.individuálnu,
2.celospoločenskú.

U detí, ktoré patria do niektorého z uvedených typov záškolákov, by mala výchova na individuálnej úrovni smerovať k poznaniu návykov, zvykov, postojov, osvojenia si žiaducich rol, ktoré pomáhajú pri napĺňaní ich bio-psycho-sociálnych potrieb.

Podľa diagnostiky problému je potrebné vytvoriť individuálny program pomoci, ktorý by pomáhal žiakovi pochopiť samého seba, vlastné potreby a záujmy, pochopiť súvislosti a dôsledky svojich činov, kompenzovať nežiaduce návyky, vytvoriť iné sociálne vzťahy.

Taká práca si vyžaduje čas, trpezlivosť, ochotu vidieť problém i z pohľadu dieťaťa a spolu s ním plánovať jeho pozitívnu perspektívu.
Na celospoločenskej úrovni je potrebné pomôcť odstrániť vzniknutú bariéru, zabezpečiť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia kvalitnú výchovu.

Ak ju nemôžu dostať od rodičov (rodinná výchova), je potrebné uskutočniť ju prostredníctvom školskej výchovy
(výchovná funkcia, personalizačná funkcia školy).

V školskom prostredí je potrebné vytvoriť jasné pravidlá, utvoriť atmosféru bez strachu a napätia, kde majú šancu zažiť úspech všetky deti.

Aby sa predišlo príčinám záškoláctva, ktoré vyplývajú zo školského prostredia, je potrebné vychovávať deti, učiteľov i rodičov ku kooperatívnemu správaniu, všímať si okrajových jedincov, sociálne problémových žiakov.

Sankcie a tresty je potrebné používať veľmi citlivo a uvážlivo. Treba si uvedomiť, že trestom sa záškoláctvo neodstráni, iba sa posilní.

To však neznamená schváliť absenciu, no hovoriť o nej, nechať žiaka, aby sám hľadal a nachádzal alternatívy riešenia. Konečným cieľom by však mal byť návrat dieťaťa do školy a skvalitnenie jeho života. ( Bakošová, 2005 s. 144-147 )