Pedagogika voľného času je aplikovaná pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou vo voľnom čase.
Svoju pozornosť venuje voľnému času, najmä žiakov, z hľadiska jeho výchovných možností.

Výchovu v čase mimo vyučovania chápeme z pedagogického hľadiska hlavne ako výchovu vo voľnom čase, teda ako výchovné ovplyvňovanie voľného času detí a mládeže.

Výchova vo voľnom čase nepodlieha učebným osnovám, pretože sa uskutočňuje mimo záväzných povinností detí.

Táto osobitosť umožňuje vo výchove vo voľnom čase vychádzať z potrieb a záujmov, individuálnych predpokladov detí, ktoré sa zapájajú do rozličných aktivít podľa špecifík zariadenia, organizácie, združenia - delia sa na telovýchovnú a športovú, umeleckú, technickú, prírodovednú a inú činnosť.

Pedagogika voľného času je zameraná na výchovu k voľnému času v rodine, v predškolských zariadeniach, v škole, na vzdelávanie sa, učenie, plánovanie a organizáciu a pod.

V praxi to znamená cieľavedomé a zámerné usmerňovanie spôsobenie na dieťa s cieľom podporovať rozvoj jeho individuálnych fyzických a psychických predpokladov, jeho osobnosti a pomáhať mu v jeho sebarealizácii.

Cieľom výchovy vo voľnom čase je, aby deti vedeli:

-žiť a konať samostatne a neprijímať ponúkané hodnoty bez výberu a rozmyslu;
-byť aktívne, prekonávať vlastnú pohodlnosť, rozvíjať vlastné záujmy, iniciatívu a tvorivosť;
-nachádzať a rozvíjať sociálne kontakty, byť radi spolu s rodinou, priateľmi, spoločne niečo pozitívne vykonať a zažiť;
-byť spontánne, ale aby vedeli i plánovať, zostať otvorené pre nové, prekvapujúce;
-nájsť pôžitok a rozptýlenie a vychutnať ich, vo voľnom čase hľadať radosť ako životný princíp;
-uvoľniť sa a odpočinúť si, nájsť si čas pre seba.

Voľnočasové aktivity sú založené na princípe dobrovoľnosti, iné majú však charakter povinnosti.
Medzi dobrovoľné činnosti patria odpočinkové, rekreačné, záujmové, spoločensky prospešné aktivity.

Naopak k tým, ktoré majú charakter povinnosti možno zaradiť prípravu na vyučovanie, sebaobslužné činnosti a pod.
Formy odpočinkových a regeneračných činností sú rôzne.

Medzi odpočinkové činnosti možno zaradiť napr. kľudné hry námetové, konštrukčné, stolové spoločenské hry, prezeranie obrázkov, čítanie časopisov, kníh, počúvanie rozhlasu, sledovanie TV, neformálne rozhovory.

K regeneračným môžeme zaradiť telovýchovné aktivity, rôzne cvičenia, pohybové hry, vychádzky a iné.

Podľa počtu účastníkov sa rozdeľujú na :
- hromadné (väčšie skupiny)
- skupinové (záujmové útvary, krúžky).

Výchovu vo voľnom čase v rámci školského systému výchovy a vzdelávania uskutočňujú:

-školy (základné i stredné) - vo forme záujmovej činnosti a iných aktivít učiteľov a dobrovoľných spolupracovníkov pri práci so žiakmi v čase mimo vyučovania;
-základné umelecké školy zamerané na výchovu umením k umeniu - hudobné, spevácke, tanečné, výtvarné, literárno-dramatické a iné;
-školské výchovno-vzdelávacie zariadenia — školské kluby detí,
-školské strediská záujmovej činnosti,
-centrá voľného času,
-domovy mládeže,
-školy v prírode,
-detské domovy a pod.

Osobitosti výchovy vo voľnom čase a ich zohľadňovanie v práci s deťmi a mládežou majú podstatný vplyv na vytváranie pozitívnej klímy, pekných zážitkov, nadväzovanie užších, priateľských vzťahov, ktoré sú predpokladom pre rozvoj osobnosti a jej tvorivého potenciálu. (1) s. 100-101