V manželstve - rodičovstve ide o dospelého jednotlivca, ktorý zvládol rolu muža (manžela) a je psychicky a fyzicky pripravený na svoje poslanie otca.

Očakáva" sa od neho skutočný vzťah k životnej partnerke, založený na vzájomnej úcte, láske, priateľstve a zodpovednosti.

Je spoľahlivým ochrancom, priateľom a kamarátom svojim deťom (prípadne i adoptovaným), je schopný v rodine vytvárať atmosféru pohody a konštruktívneho prístupu k okoliu a svetu.

Má pozitívny vzťah k svojim rodičom a k rodičom svojej partnerky. Je si vedomý dôležitosti svojej roly voči ostatným členom rodiny, dokáže oceniť zásluhy generácie, ktorá ho vychovala.

Svojou prirodzenou autoritou, vedomosťami, znalosťami a kvalitami svojej osobnosti dáva dobrý príklad v rodine.

Primeraným spôsobom sa podieľa na celkovom chode rodiny  (na financiách, domácich prácach, výchove detí, voľnom čase).
Dôležité je, aby bol otec ochotný spolupracovať s ostatnými členmi rodiny, predovšetkým s matkou.

Pre spolužitie generácií má veľký význam fakt, že sa v rodine vyskytujú dvaja otcovia - starý otec a otec neplnoletých detí.

Dôležitým okamihom býva aj moment „prerodu" otca na starého otca. Nie všetci otcovia sú schopní zastávať rolu starého otca a mnohokrát sa stáva, že sa nechcú vzdať svojho skoršieho postavenia otca a tým zhoršujú rodinné vzťahy.

Naopak, niekedy sme svedkami premeny „zlého otca" na dobrého starého otca.

Existuje niekoľko typov otcov, ktoré sa však nedajú presne ohraničiť. Väčšinou ide o zmiešané typy. Spomenieme iba niektoré vyhranené typy, ktoré majú dosť veľký vplyv na kvalitu vzťahov v rodine:

1, Otec despotický - je obávaným typom otca a nikto v rodine ho nemá rád. Strach, ktorý vyplýva z jeho spôsobu správania sa, nedovoľuje nadviazať s ním priateľské kontakty.

Niektoré deti síce predstierajú, že majú otca radi, ale akonáhle dospejú, osamostatnia sa a ich strach z otca zoslabne, zaujmú k nemu prinajmenšom neutrálny postoj.

Despotizmus môže mať viacero podôb. Môže sa prejavovať agresivitou a surovosťou, ale môže sa skrývať aj pod prívetivým zovňajškom a snahou, „ochraňovať deti pred úkladmi sveta". Stáva sa, že správanie sa despotického otca sa snaží zmierňovať matka tým, že potajme akoby zlepšovala atmosféru v rodine.

Despotizmus otca má prirodzene vplyv i na ostatných členov rodiny. Taktiež sa môže stať, že sú v rodine dvaja despoti: otec a starý otec.

2, Otec puntičkársky - má blízko k pedantnému typu osobnosti.  Aj on býva v rodine neobľúbený a neprispieva k dobrému spolužitiu generácií.

Svojím správaním sa spravidla kompenzuje nejaký svoj nedostatok, prípadne sa takýmto spôsobom bráni pred svojím životným partnerom, ktorý ho v niečom prevyšuje.

Puntičkárstvo má zakryť jeho chyby, má mu pomáhať v prekonávaní obtiažnych životných situácií. Môže to však byť aj vzor výchovy v rodine, v ktorej otec vyrastal.

3, Otec nezúčastnený - nie je vlastne ani typ, pretože nemá špecifické rysy a znaky. Je to otec, ktorý väčšiu časť života trávi z rôznych dôvodov oddelene od rodiny.

Celý výchovný proces spočíva na matke, poprípade na starých rodičoch. Je možná i iná forma nezúčastnenosti otca. Vyplýva jeho nezáujmu o výchovu detí a o kontakt s ďalšími členmi rodiny. Niekedy môže mať nezáujem iba prechodný ráz, spravidla sa viaže len na obdobie, keď sú deti malé a nie sú otcovi rovnocennými partnermi.

V puberte a dospelosti môže tento nezáujem prerásť aj do kamarátskeho vzťahu.

4, Otec milujúci, priateľský, kamarát je najžiadúcejším typom /. hľadiska výchovy detí i z hľadiska dobrého nažívania generácií v rodine. Je nositeľom dobrej nálady i úsmevnej atmosféry, v ktorej sa ľahšie riešia drobné nezhody medzi rodičmi, starými rodičmi a deťmi.

Milujúcu matku, ktorá kladie dôraz na citovú stránku, dopĺňa práve svojím racionálnym správaním sa. Dokáže odpustiť, ale i trestať, je spravodlivý i náročný na seba a na deti. Má ich dôveru a prirodzenú autoritu, dokáže poradiť a dá sa na neho spoľahnúť. Nažívanie so starými rodičmi chápe ako dôležitý úsek života človeka, v ktorom je možné získať múdrosť a skúsenosti starších ľudí a poučiť sa z ich chýb a spôsobu života.

Je životným optimistom, je spokojný s tým čo má a nespokojný s tým, čo nedokázal, ale mohol dokázať.

Otec nenáročný - má blízko k pohodlnému človeku, ktorý nechce mať v živote komplikácie a nerád sa pre niečo angažuje.

Deti ho majú do istej miery radi, pretože od nich nevyžaduje bežné povinnosti ako iní otcovia. Postupne si ale uvedomia, že ich vlastne nič nenaučí, s ničím ich nezoznámi.

Jeho pasivita nemusí vždy vychádzať z lenivosti či nedbanlivosti. Často dospieva k svojmu rodičovskému postoju na základe rezignácie, ktorá vznikla po neúspešných pokusoch rozumne sa dohovoriť so svojím životným partnerom. /1/ s. 67-69