Typológia rodinného prostredia a rodinnej výchovy

znaky výchovy : ( zámernosť, sústavnosť,organizovanosť, plánovitosť, cieľavedomosť, )

Úplná a zdravá rodina pôsobí na proces fyzického a psychického zrenia dieťaťa kladne. V takejto rodine sú stredobodom záujmu a pozornosti deti, v negatívnom prostredí stojí v popredí problém vzájomného vzťahu rodičov.

Príjemná atmosféra v rodine je vtedy, ak sú vzájomné vzťahy rodičov vyrovnané.
Dieťa, ktoré sa cíti dobre v domácom prostredí, nehľadá uspokojenie mimo rodiny. Kladné rodinné prostredie utvára pevnú citovú väzbu rodiny, podporuje úsilie navzájom si spôsobovať radosť a pomáhať si, pričom dieťa nemá pocit obmedzovania vlastnej slobody.

Opakom je rodinné prostredie s negatívnou charakteristikou, ktoré nemôže ovplyvňovať vývin dieťaťa priaznivým smerom.
Dieťa začne pociťovať nedôveru voči svojim rodičom, ale aj ostatným ľuďom. Nemá možnosť osvojiť si vhodný sociálny model správania.

Pri opakovaných rozporoch medzi tým, čo sa deťom káže a tým, čo odpozorujú z rodiny, dochádza k nežiadúcim situáciám, v ktorých je dieťa traumatizované a nenachádza z nich východisko.

Rodiny plné konfliktov a nedorozumení nepriamo ovplyvňujú proces citového a sociálneho dozrievania dieťaťa.

Za nevhodnú nepovažujeme len rodinu plnú konfliktov, patologickú a rozvedenú, ale aj takú, ktorá navonok funguje normálne, ale nedokáže citovo uspokojiť svojich členov. Dieťa pre svoj vývin potrebuje obidvoch rodičov.

Výchovné prejavy a postoje k dieťaťu závisia od typu rodinnej výchovy a vzhľadom na určité charakteristiky rodinného prostredia a rodinnej atmosféry hovoríme o typológii rodinného prostredia a typológii rodinnej výchovy (Burian - Špánik, 1994, s.78-81).

Pomerne často sa v rodinách vyskytuje autoritatívna výchova, v ktorej rodič vždy a vo všetkom uplatňuje výhradne svoje názory, spôsobuje často konflikty medzi rodičmi a deťmi a takto vychovávané dieťa sa v kolektíve spolužiakov prejavuje agresívne alebo opačne - pasívne.

Zvláštnym druhom autoritatívnej výchovy je :

--nekompromisná rodinná výchova, ktorá spočíva v kategoricky stanovených požiadavkách, bez výnimky.

Vrcholným typom nekompromisnej výchovy je :

--brutálna výchova, ktorá jednostranne negatívne hodnotí školské výsledky dieťaťa a používa často aj bezohľadné výchovné metódy.
Iným typom je ambiciózna výchova, vychádzajúca z velikášstva rodičov, z nereálnych cieľov a úloh pre dieťa, ktoré mu spôsobujú stav úzkosti.

Opakom autoritatívnej výchovy je :

-- liberálna výchova, kde je dieťa stredobodom pozornosti, rozhoduje o významných veciach, často sú rodičia v pozícii podriadených a plnia príkazy detí.
Takáto výchova spôsobuje utváranie negatívnych čŕt, ako sú sebectvo, povýšenosť, neprispôsobivosť.

Zvláštnym druhom liberálnej výchovy je :

--merkantilná výchova, v ktorej je dieťa neustále bez dôvodu a jednostranne odmeňované. Dieťa si nevie vážiť hodnoty, stáva sa prospechárom.

Špecifickým druhom liberálnej výchovy je :

-- kverulantská výchova. Pod vplyvom domnienky rodičov, že ich dieťaťu sa krivdí, že sa naň kladú v škole príliš vysoké požiadavky v porovnaní s inými deťmi, a pod vplyvom neustálych protestov rodičov má dieťa negatívny postoj k učiteľom, znižuje sa u neho pocit zodpovednosti za výsledky svojej práce v škole a osvojuje si alibistické postoje, za svoj neúspech obviňuje iných.

Výchova, v ktorej dochádza k nedostatočnému podnecovaniu dieťaťa, sa nazýva :

--demobilizujúca.

Rodičia presviedčajú dieťa - žiaka, že mu stačí aj nižšie vzdelanie, a pritom môže mať vyšší plat.

Najvhodnejším typom je :

--demokratická výchova, v ktorej sa popri náročnosti prejavuje aj úcta k osobnosti dieťaťa, primerane sa v nej spája láska s prísnosťou, ktorá utvára v rodine atmosféru vzájomnej dôvery a túžby po komunikácii.

Primerane sa v nej oceňujú sily a možnosti dieťaťa, rešpektujú sa jeho vekové a individuálne osobitosti.

Výchova smeruje k rozvoju zdravého sebavedomia, sebakritickosti, samostatnosti a iniciatívy. Požiadavky kladené na dieťa rodič pravidelne kontroluje a hodnotí.

Negatívnym typom je patologická výchova, ktorá je známa v rodinách alkoholikov, delikventov a recidivistov.

Väčšina jej prejavov je spätá s chorobným prejavom konania rodičov.

Istým prejavom patologickej výchovy je laxná výchova, ktorá nereaguje na prejavy detí ani pozitívne, ani negatívne, každý sa stará o seba.

Deti, ktoré vyrastajú v takejto rodine, majú často problémy nadviazať kontakty a citové vzťahy s ľuďmi, neskôr s partnerom.
Špecifickým typom výchovy je výchova v rodine s postihnutým dieťaťom.

Je to typ repulzívnej výchovy, v ktorej rodičia skryto alebo zjavne odmietajú svoje dieťa, sú zatrpknutí z osudu, ktorý ich postihol.
Je dôležité pre pedagogickú prax vedieť a poznať, z akej rodiny pochádzajú žiaci, kto sú rodičia detí, akí sú, aké majú problémy.

Je to potrebné vedieť, pretože prichádzajú z rôznych rodín, ich výchovný proces sa deje v špecifickej rodinnej atmosfére.

„Úlohou pedagogickej osvety je viesť rodičov k prejavom skutočnej rodičovskej lásky" (Burian, Špánik, 1994, s. 80), aby si dieťa verilo vo vlastné sily, uznávalo mravné zákony a hodnoty života.
/1/ s. 28-30