Uzavretie manželstva ako aj adaptácia v manželstve si vyžaduje určitý stupeň zrelosti. Zrelé počínanie sa vyznačuje ovládaním, schopnosťou brzdiť impulzy a zabrániť nesprávnym činom, konať rýchlo, ale účelne, na základe správneho zhodnotenia situácie.

Budúci manželia musia byť na manželstvo zrelí:
-fyzicky,
-psychicky
-sociálne.

Fyzická zrelosť súvisí s dosiahnutím stupňa biologického vývoja organizmu umožňujúceho otcovstvo a materstvo.

Psychická zrelosť - to je stupeň duševnej, citovej a spoločenskej vyspelosti umožňujúci náležité plniť manželské a rodičovské povinnosti a prejavujúci sa schopnosťou preberať zodpovednosť za iných.

Sociálna zrelosť súvisí so stupňom samostatnosti partnerov v živote, ktorá umožní utvoriť novú rodinnú bunku, zabezpečiť jej existenciu u perspektívy rozvoja na úrovni štandardu danej spoločnosti.

Na manželstvo je potrebné dosiahnuť taký stupeň somatického rozvoja, ktorý umožňuje sexuálne spolužitie, uspokojenie z takéhoto spolužitia a reprodukciu pri zaručení zdravia dieťaťa i matky.

Sama biologická zrelosť však nestačí na manželstvo. Potrebná je zrelosť psychická, predovšetkým citová, súvisiaca s rozvojom vyšších citov, hoci nemožno ignorovať ani duševnú a spoločenskú zrelosť.

Keď hovoríme o duševnej zrelosti, máme na mysli popri určitej úrovni intelektu, ktorého mierou je stupeň inteligencie, aj určitý typ myslenia a najmä schopnosť myslieť realisticky, v súlade so skutočnosťou.

I keď, veľké rozdiely v úrovni inteligencie medzi manželmi môžu byť na príčine, že sa ťažšie nachádza spoločný jazyk a adaptácia.
Citová zrelosť na manželstvo, je spätá s citovým vývojom čo je individuálna záležitosť.

Citové reakcie môžeme rozvíjať a zdokonaľovať skúsenosťou z nových situácií a hromadením týchto skúseností. Dospievajúci jednotlivec môže dosiahnuť postupne vyššie stupne citového spoločenského vývoja než v detstve.

Tieto stupne sú nasledovné: uspôsobenie prijímať, zaliečavé alebo zlostné správanie, kompromis, schopnosť obdarúvať iných, tvorivá spolupráca.

Manželstvo, ktoré dosiahne najvyššiu úroveň v rozvoji spoločenských citov, nie je naladené konzumne, ale tvorivo.

Manželstvo, ktoré nachádza radosť v práci, v spoločnom vytváraní určitých vyšších hodnôt, pociťuje hlbšiu satisfakciu a je užšie späté než manželstvo, ktoré iba uspokojuje potreby a kultivuje hodnoty cenné pre jednotlivých členov.

Vyššie hodnoty môžu byť späté so spoločnou sférou záujmov a môžu sa realizovať buď spoločnou prácou alebo spoločnými záľubami.

Jednotlivci zrelí na manželstvo a najlepšie naň pripravení sú takí, ktorí dosiahli úroveň vývoja spoločenských citov umožňujúcu podeliť sa a obdarúvať, ako aj tvorivo spolupracovať v spoločenskom súžití.

Dosiahnuť zrelosť spoločenských citov však nie je hranicou spoločenskej dospelosti. Problém spoločenského spolužitia trvá po celý život, taktiež proces adaptácie v manželstve prebieha prakticky po celý čas jeho existencie.

Manželia sa usilujú viac dávať a menej pre seba vyžadovať.
Tretím druhom zrelosti na manželstvo je sociálna zrelosť, spätá so zamestnaním a možnosťou uživiť sa.

Okrem toho je tu potrebná ochota zodpovedne plniť spoločenské úlohy súvisiace s manželstvom a neskoršie s rodičovstvom.

Táto ochota sa prejavuje v túžbe uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu, mať ekonomický alebo sociálny základ, úplne osamostatnený a nezávislý od rodiny, z ktorej jednotlivec pochádza. /1/s. 57-58