Sociálna pomoc a sociálna starostlivosť sú 2 najčastejšie používané termíny v SP.

Oba sa vzťahujú k určitým presne vymedzeným situáciám a predsa sa v praxi stretávame s ich zamieňaním.

1.oba pojmy sú vyjadrením určitého vzťahu, vznikajúceho minimálne medzi dvomi aktérmi, kde jeden vystupuje ako podávajúci pomoc, starostlivosť a druhý ako prijímajúci

2.tento vzťah vzniká z potreby jedného z aktérov, nachádzajúceho sa v situácii, v ktorej potrebuje podporu iného človeka

3.pre podávajúceho podporu je v oboch prípadoch charakteristické, že :

-disponuje profesionálnou pripravenosťou
-je psychiky a fyzicky schopný podporu poskytnúť
-disponuje profesionálnymi kompetenciami, ktoré ho oprávňujú túto podporu poskytovať

Sociálna starostlivosť

Sociálna starostlivosť súhrn postupov na dosiahnutie spokojnosti človeka. Je to interdisciplinárna starostlivosť o výchovu a vzdelávanie, o zdravotnú starostlivosť, bývanie, vytvorenie životných a pracovných podmienok i zabezpečenie duševného zdravia človeka.

Pre pojem sociálna starostlivosť je charakteristické :

a)dominantné postavenie aktéra, ktorý podporu podáva, pričom miera jeho zaangažovanosti môže prevýšiť zaangažovanosť samotného klienta. Soc.pracovník rozhoduje o výbere foriem soc.starostlivosti, o miere poskytnutej starostlivosti a o dĺžke jej trvania

b)klient, ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže riešiť vlastné problémy, je odkázaný na starostlivosť odborníka, čím sa zdôrazňuje jeho pasívny pozícia v tomto vzťahu

Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne soc.potreby občanov.
Sama soc.starostlivosť môže byť zameraná na :

-klienta – klientom môže byť jednotlivec, skupina, spoločnosť
-soc.prostredie – v prípade, že pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti / asociálne /
V praktickej rovine sa spája predovšetkým s orientáciou na oblasť administratívno-správnu.

Soc. starostlivosť na rozdiel od bežnej starostlivosti poskytovanej v rodine, susedstve, kamarátmi atď., ktorá v prevažnej miere má neformálny charakter, je formálne organizovanou starostlivosťou.

Ide o legislatívne upravenú starostlivosť a to špeciálnym zákonom.
Existujú inštitúcie, organizácie, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, v ktorej sa soc. starostlivosť realizuje.

Na jej realizácii sa podieľajú :

-štát – prostredníctvom štátnej správy
-obce a nimi zriaďované soc.inštitúcie
-sociálna poisťovňa
-národný úrad práce
-cirkevné, charitatívne organizácie, neštátne zariadenia
-občianske združenia
-nadácie a spolky, atď.

Podľa Schepnera :

,, Pod pojmom soc.starostlivosť rozumieme organizované opatrenia pomoci spoločnosti jej jednotlivým členom, ktorí sú ohrození štruktúrou spoločnosti, vylúčení z jej života a usporiadania.

Konkrétnejšie povedané, soc.starostlivosť sa pokúša podporovať a starať sa o ľudí. Ktorí nestačia vyhovieť požiadavkám života – či už z ekonomického, alebo morálneho hľadiska, alebo, keď je to už nutné zaradiť ich na iné vhodné miesto, na ktorom sa budú môcť znovu zmysluplne zúčastňovať na živote s využitím svojich vlastných schopností.“

Salomonová pod sociálnou starostlivosťou rozumie : ,, plánovanú podporu blahobytu u skupín obyvateľstva namierenú na tie potreby, ktoré si nie sú jednotlivci schopní uspokojiť ekonomickou cestou, a o ktoré sa nedokážu postarať rodiny alebo štát pomocou všeobecných verejných služieb.“

Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem, pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc.

Sociálna pomoc – aktívna spoluúčasť sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote klienta.

-je určená občanom, ktorí sa dostali do situácie sociálnej odkázanosti a nemajú prostriedky, alebo schopnosti zabezpečiť sebe, alebo svojej rodine základné životné potreby. Zákon túto situáciu definuje ako stav hmotnej a sociálnej núdze.


Pre pojem sociálna pomoc je typické, že ,,pomáhajúci,,- aktér poskytujúci podporu :

a)vystupuje v partnerskej rovine – navrhuje, doporučuje, spolupôsobí

b)prijímateľ pomoci je aktívnym článkom, čiže rozhoduje . o tom, v čom chce pomôcť, akú formu pomoci potrebuje a volí si pomáhajúcu osobu

Pre sociálnu pomoc je charakteristická aktívna spoluúčasť sociálneho pracovníka a klienta pri riešení jeho problémovej situácie, ktorú môžeme vymedziť pojmami:

- partnerská pomoc

- sprevádzanie

- napomáhanie

Pojem sociálna pomoc sa u nás chápe ako užšia forma štátom garantovanej starostlivosti o občana v sociálnej oblasti, ktorá sa dnes v zmysle zákona č.195/98 Z.z o sociálnej pomoci chápe ako :

a)sociálna prevencia, sociálne poradenstvo, sociálne služby

b)riešenie hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, vrátane soc.núdze občanov so zdrav. postihnutím, kedy si občan nedokáže sám alebo ani s pomocou rodiny zabezpečiť zákl. životné podmienky.

Pričom zákon presne stanovuje, čo sa myslí zákl.život. podmienkami: jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Podľa Strieženca : ,, sociálnu pomoc môžeme označiť ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť zákl.život.podmienky, nadobudnúť soc.stabilitu a obnoviť soc. nezávislosť a soc. suverenitu.“

Schilling upozorňuje, že v praxi sa stretávame s delením soc.pomoci na 3 zákl.úrovne :

1.primárna pomoc – samotné nároky na pomoc, preventívna pomoc

2.sekundárna pomoc – aktuálna pomoc, poskytovaná už pri vzniknutých problémoch, / poradenstvo, terapia, soc.opora /

3.terciárna pomoc – dodatočná, situácie vzniknuté po riešení problému

V teoretickej rovine sa oblasť soc.pomoci zameriava na hľadanie odpovedí na otázky :

- komu má byť pomoc poskytnutá

- kedy máme ponúkať pomoc, za akých podmienok

- prečo máme pomoc ponúkať

- ako ponúkať pomoc

Sociálnu pomoc teda môžeme chápať ako štátom organizované, garantované, či poskytované formy sociálnej starostlivosti, a to vrátane štátom vytváraných podmienok pre realizáciu týchto činností v rámci neštátneho sektoru.