Sociálny pracovník – je odborník, ktorý sa na profesionálnej úrovni zaoberá pomocou a pomáhaním. Svojou činnosťou pomáha zlepšovať sociálnu funkčnosť svojich klientov, prispieva k rozvoju ich potenciálov a tak minimalizuje sociálne riziká.Je realizátorom úloh sociálnej práce.

Podľa Žilovej má soc.pracovník :

-pomáhať jednotlivcovi vytvárať si rovnováhu medzi možnosťami a požiadavkami sociálneho prostredia a vlastnými potrebami a schopnosťami

-nabádať k správnym postojom k životu a vhodným spôsobom správania

-učiť rozvíjať a zlepšovať ich schopnosť riešiť problémy

-vychovávať jednotlivcov k pocitu zodpovednosti za vlastnú soc.situáciu

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov stanovila podmienky :

-Soc.pracovník má ukončené min. 3-ročné pomaturitné vzdelanie v oblasti SP alebo ukončené magisterské vzdelanie v oblasti SP

-Má záujem o celoživotné permanentné vzdelávanie

-Dosiahol vek potrebný pre výkon praxe – 21 rokov

-Spĺňa osobnostné požiadavky napr. morálna bezúhonnosť, dôveryhodnosť

-Disponuje požadovanou úrovňou všeobecných a odborných, špecializovaných vedomostí, soc. zručností
Činnosti, úlohy a povinnosti soc.pracovníka sú pomerne jasne stanovené.

Osobnosť soc.pracovníka sa stavia ako ideálny typ jedinca s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť, dynamičnosť, morálna integrita, sociálne cítenie.

Profesionálna identita soc.pracovníka sa teda skladá z 2 samostatných celkov :

•osobnostnej výbavy

•profesionálnej výbavy

Osobnosť sociálneho pracovníka (Požiadavky na sociálneho pracovníka sú zahrnuté v Etickom kódexe sociálneho pracovníka /1980/)

-spravodlivosť

-zodpovednosť

-morálna bezúhonnosť

-dôveryhodnosť

-úcta a slušnosť

-zdvorilosť

-rešpektovanie súkromia, ap.

Pričom najviac zdôrazňované požiadavky sú: morálna bezúhonnosť, humánnosť, zrelá osobnosť. Sociálny pracovník je teda určitý ideál, ktorý je charakteristický komplexnou osobnostnou výbavou.

Termín humánnosť soc. pracovníka v sebe zahŕňa :

-soc.pracovník má záujem o ľudí, o ich individuálne osudy a problémy

-soc.pracovník chce pomáhať

Špecifický význam pre prax má životný optimizmus a zmysel pre humor.
Tým nemáme na mysli zľahčovanie, či zosmiešňovanie situácie klienta.
Táto vlastnosť mu má pomôcť prekonať životné a pracovné obtiaže, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.

V teoretickej rovine sa soc.pracovník zaoberá :

1)skúmaním príčin vzniku problému

2)hľadaním riešení

3)hľadaním optimálnych sociálnych modelov

4)skúmaním vzájomného vzťahu jedinec a spoločnosť

5)profesionálnou prípravou odborníkov